Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kraj tiesňav, roklín, jaskýň, romantických výhľadov, kde ešte aj dnes dodáva silu vodopádom krištáľovo čistá voda

14.08.2019 (31/2019) Slovenský raj. Čarokrásny kraj tiesňav, roklín, jaskýň, romantických výhľadov, kde ešte aj dnes dodáva silu vodopádom krištáľovo čistá voda, netvorí len príroda, ale aj ľudia, ktorí sa každý deň starajú o to, aby sa tu turisti cítili naozaj ako v raji. Niekedy je to ťažšie, ako vyliezť kolmou stenou na Tomášovský výhľad.
Kraj tiesňav, roklín, jaskýň, romantických výhľadov, kde ešte aj dnes dodáva silu vodopádom krištáľovo čistá voda
14 fotografií v galérii
Najstarším turistickým centrom v Slovenskom raji je Čingov.
Autor fotografie: Peter Ličák

Výstižné pomenovanie

Prvé opisy územia dnešného Národného parku Slovenský raj boli zaznamenané až v rokoch 19. storočia. Podľa Jána Petríka výnimku tvorí kronika kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku. Pravda, tieto riadky v kláštornej kronike sa viac venujú hospodárskemu využívaniu tohto územia ako opisu jeho krás.

Existujú dve verzie genézy jeho pomenovania. Ta kartuziánska tvrdí, že názov Slovenský raj nám zanechali kartuziánski mnísi, ktorí sa na Skale útočiska na dnešnom Kláštorisku usadili v roku 1299. V ich kronike sa toto územie spomína pod latinským názvom paradius, čo v preklade znamená raj.

Druhá verzia sa prikláňa k tomu, že pomenovanie Slovenský raj sa objavilo až v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska.

Prvou prejdenou tiesňavou sa stal v roku 1898 Veľký Sokol. 14 fotografií v galérii Prvou prejdenou tiesňavou sa stal v roku 1898 Veľký Sokol. Zdroj: Peter Ličák

Je viac ako pravdepodobné, že názov Slovenský raj pochádza od študentov združených v Sládkovičovom samovzdelávacom krúžku pri Výchovnom ústave chlapcov zamestnancov Košicko-bohumínskej železnice v Spišskej Novej Vsi, ktorých národne vzdelával riaditeľ tohto ústavu, zanietený turista, horolezec a lyžiar Gustáv Nedobrý.

Nech už má pravda akúkoľvek podobu, výstižnejšie pomenovanie toto horstvo dostať nemohlo.

„Miestne geografické názvy a archeologický prieskum Slovenského raja nám potvrdzujú už v stredovekých prameňoch, že pôvodné osídlenie tohto územia bolo slovenské. Svedčia o tom názvy roklín, vrchov, dolín, potokov aj dedín. Piecky, Sokolia dolina, Malý a Veľký Sokol, Kyseľ, Zadná diera, Stratená, Biele vody, Biely potok, Havrania skala, Matka Božia.

Známa nemecká kolonizácia prišla na Spiš vo výraznej miere až v 13. storočí, keď bolo tatárskym vpádom silne preriedené obyvateľstvo a riedko osídlenú krajinu osídľoval uhorský kráľ Belo IV. kolonistami pozvanými z Nemecka. Aj nemecká kolonizácia nám zanechala pomenovania niektorých lokalít: Blaumont, Glac, Rittenberg...“ načrel do inej kapitoly Slovenského raja Ján Petrík.

Najnavštevovanejšou roklinou Slovenského raja je aj tohto leta Suchá Belá. 14 fotografií v galérii Najnavštevovanejšou roklinou Slovenského raja je aj tohto leta Suchá Belá. Zdroj: Peter Ličák

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×