Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Steve Irwin chytal krokodíly holými rukami, aby im zachránil život. O ten jeho ho pripravila nehoda

10.08.2019 (31/2019) Vysoký svetlovlasý prírodný živel menom Stewe Irwin. Takmer vždy v kaki košeli, krátkych nohaviciach a v ťažkých topánkach. Tak si svet pamätá najznámejšieho lovca krokodílov.
Steve Irwin chytal krokodíly holými rukami, aby im zachránil život. O ten jeho ho pripravila nehoda
9 fotografií v galérii
Keď bolo treba, v jeho rodinnej súkromnej zoo našlo domov akékoľvek zviera.
Autor fotografie: Getty Images

Miloval tieto novodobé dinosaury, boli jeho láskou i vášňou. Chytal ich holými rukami, aby im zachránil život. Všetko sa to však začalo hadmi. K šiestym narodeninám dostal ako darček 3,5-metrového pytóna. Namiesto trávenia času s kamarátmi radšej chytal pre hada ryby a myši.

Stephen Robert Irwin sa narodil 22. februára 1962 v štvrti Essedon v Melbourne. Pre mamu bol narodeninový darček, pretože prišiel na svet v rovnaký deň ako ona. Rodičovský dom, v ktorom vyrastal, nazýval zverinec a mamu s láskou „zvieracou“ Matkou Terezou.

Rodičia boli veľkí ochrancovia prírody a zvierat a tieto gény po nich zdedili aj ich tri deti – Joy, Steve a Mandy. V roku 1970 sa Irwinovci presťahovali do tropického Queenslandu a v meste Beerwah založili hadí park. Steve so sestrami vyrastal medzi plazmi, nebál sa ani jedovatých, so staršou Joy a mladšou Mandy ich kŕmili a vzájomne súťažili, kto sa o hady lepšie postará.

Nemal fóbiu ani z pavúkov, vzal do ruky akéhokoľvek. Žil medzi zvieratami, sledoval ich život i smrť a naučil sa ich milovať. Okrem papagájov, z tých mal obavy. Spôsobili mu niekoľko nepríjemných zranení. Vysvetlil to takto: „Nepáčim sa im, neustále ma hryzú. Naozaj z nich mám strach, no snažím sa s tým bojovať.“

Nie strach, ale prirodzený rešpekt mal aj pred hrochmi. Pri natáčaní dokumentu na rieke v Zambii sa začali biť o priazeň jemného pohlavia dva statné samce. Vtedy Steve otočil loďku a kameramanovi povedal: „Nenatáčaj, s týmto nechcem mať nič spoločné.“

Steve Irwin premiestňoval krokodíly do bezpečia ohľaduplným spôsobom. 9 fotografií v galérii Steve Irwin premiestňoval krokodíly do bezpečia ohľaduplným spôsobom. Zdroj: Profimedia

Prvý krokodíl

Pri spomienkach na detstvo hovorí, že bolo o rodine, športe a zvieratách. Na strednej škole bol výborným ragbistom, tréner ho vybral aj do reprezentačného tímu, no on dal prednosť chytaniu plazov s otcom. Ten ho priviedol aj ku krokodílom.

Na žiadosť pracovníkov na kontrolu zvierat ich Irwin senior odchytával a prepravoval z mestských častí, keď sa tam zatúlali, do ich hadieho parku. Jeho otec prišiel i na metódu, ako tieto veľké zvieratá citlivo a ohľaduplne premiestniť na územie, kde nebudú nebezpečné pre ľudí.

Dovtedajší spôsob, ktorý používali strážcovia národného parku, bol dosť krutý. Do zvieraťa zapichli ostrú harpúnu a metajúce sa a skrvavené ho vytiahli na breh. Často narobili viac škody ako osohu. Stevov otec zvolil buď skok na krokodíla vo vode, alebo chytenie do mäkkej siete a zviazanie. Dočasné nepohodlie pre zvieratá bol vždy lepší variant než harpúna alebo guľka, keďže vystrašení ľudia na ne neraz vytiahli zbraň a zastrelili ich.

Steve s otcom ich takto premiestňovali do bezpečnejšieho prostredia. Pri týchto zásahoch Steve spočiatku svietil otcovi baterkou ponad vodu, aby videl v tme dve načerveno svietiace oči krokodíla. Keď naň otec skočil a prehodil ho z vody do člna, syn zviera znehybnil – ľahol si naň, zaviazal mu oči a čeľuste prelepil páskou.

K dravcom sa bez obáv približoval až nebezpečne blízko. 9 fotografií v galérii K dravcom sa bez obáv približoval až nebezpečne blízko. Zdroj: Profimedia

Steve svojho prvého krokodíla chytil, keď mal 9 rokov. Národné parky v Queenslande sa obrátili na jeho otca, aby im ich pomohol premiestniť z rieky Leichhardt, pretože na nej mala vzniknúť priehrada. Žili v nej sladkovodné krokodíly, ktoré sú menšie než slanovodné a v porovnaní s nimi nie sú až také agresívne.

Majú dlhú a úzku čeľusť, nie takú strašidelnú ako slanovodné, no majú hrozivo pôsobiace zuby a nimi sa pri odchyte tvrdo bránia. Toto všetko malý Steve vedel, no aj tak si čosi neuvedomil. Ich dĺžku, boli kratšie než ostatné.

Poslednú noc, keď mali premiestniť už len zopár krokodílov, nastal Stevov čas. V tme zachytil červený odraz očí. Otec mu kázal, aby šiel do prednej časti člna, čo znamenalo, že skočí na krokodíla vo vode. Bol taký šťastný, až ho otec musel brzdiť: „Čakaj, dám ti znamenie.“

Keď sa loďka priblížila ku krokodílovi, Steve skočil. Vzápätí si uvedomil, že krokodíl nemá meter, ako to odhadol, ale asi meter a pol. Teda dĺžkou i váhou sa vyrovnal svojmu malému „lovcovi“. Krokodíl sa s takou ľahkou „záťažou“ na chrbte ponoril do vody. Lenže Steve nechcel sklamať otca a krokodíla sa držal zubami-nechtami. Keď mu už dochádzali sily i dych, mocná ruka ho aj so zvieraťom vytiahla do člna.

Pozrel sa na otca a v tvári mu videl strach i radosť. Strach, pretože sa mu pred očami stratil v kalnej vode, a radosť, ako úspešne skočil na svojho prvého krokodíla. „Bola to jedna z najkrajších chvíľ v mojom živote,“ spomínal neskôr. Rodičia mu ukázali cestu, s ktorou sa stotožnil a nadšene na ňu vykročil. Nielen obrazne, ale doslova.

Na Steva Irwina, najslávnejšieho lovca krokodílov, spomínali krátko po jeho skone, 20. septembra 2006, v ich zoo jeho priaznivci a obdivovatelia. 9 fotografií v galérii Na Steva Irwina, najslávnejšieho lovca krokodílov, spomínali krátko po jeho skone, 20. septembra 2006, v ich zoo jeho priaznivci a obdivovatelia. Zdroj: Getty Images

Úspešný seriál

Po skončení strednej školy sa vybral do severného Queenslandu. Tam v obývaných oblastiach lovil krokodíly, ktoré by mohli znamenať nebezpečenstvo pre obyvateľov a posielal ich do rodinného parku, pretože v roku 1987 ho rodičia rozšírili a vybudovali v ňom aj útočisko pre slanovodné krokodíly.

Po piatich rokoch úspešných odchytov na severe sa vrátil domov a v roku 1991 prevzal od otca vedenie rodinnej zoologickej záhrady. Už to nebol hadí park, ale nazval ju Australia ZOO. Domov v nej našli okrem plazov, aligátorov a krokodílov aj pávy či klokany.

Steve v nej trávil všetok čas a chytil sa akejkoľvek práce, nielen okolo zvierat. Sadil stromy, bagroval, pílil drevo na ohrady a voliéry, muroval, betónoval, šoféroval vozidlá, opravoval stroje. Často pracoval nad ľudské sily. V zoologickej záhrade sa zoznámil aj so svojou manželkou.

Terri bola z amerického Oregonu, venovala sa záchrane šeliem, najmä púm a pre niekoľko z nich sa vybrala do Austrálie hľadať nový domov. Písal sa rok 1991 a vtedy mal ešte hadí park oficiálny názov Queenslendský park plazov a fauny. Čakala, že v ňom uvidí zopár úbohých plazov a jašteríc v akváriách. A bolo jej jasné, že v takomto parku nebudú mať záujem o šelmy. Napriek pesimizmu ho šla navštíviť.

Privítal ju skromný vchod a za ním raj pre zvieratá. Dokonale upravená záhrada, chodníky lemovali palmy a všade sa voľne pohybovala zver. V časti upravenej pre krokodíly sa ozval v amplióne hlas, ktorý oznamoval začiatok predstavenia. Akého, to nevedela, preto tam zo zvedavosti šla. Uvidela vysokého, svalnatého, vyše 20-ročného muža, Steva Irwina, v ktorom bolo niečo vľúdne a nežné.

Hoci Terri dovtedy neverila v lásku na prvý pohľad, razom sa všetko zmenilo. Po niekoľkých mesiacoch randenia sa 4. júna 1992 v Amerike zosobášili. Medové dni mali stráviť na pobreží Tichého oceána. No všetko bolo nakoniec inak.

Nesmierne miloval svoju rodinu – manželku Terri, syna Roberta a dcérku Bindi. 9 fotografií v galérii Nesmierne miloval svoju rodinu – manželku Terri, syna Roberta a dcérku Bindi. Zdroj: Getty Images

Stevovi telefonoval jeho priateľ, známy austrálsky kameraman a dokumentarista, a oznámil mu, že v povodí rieky Cattle Creek sa chystajú zabiť krokodíla, ak ho Steve nepremiestni. Takže novomanželia miesto svadobnej cesty v USA odišli s malým štábom splniť túto austrálsku misiu.

Z toho odchytu vznikol prvý diel prírodopisného dokumentu Lovec krokodílov a keď ho ešte v roku 1992 odvysielala austrálska televízia, okamžite sa stal trhákom. V nasledujúcich troch rokoch natočil Steve 10 dielov, ktoré upútali divákov na celom svete.

O zvieratách v divočine podával informácie zrozumiteľnou formou, často prejavoval až detské nadšenie, preslávil sa aj svojou nebojácnosťou, keď sa odvážil ísť nebezpečne blízko k dravcom.

Seriál Lovec krokodílov mal spolu 70 častí a videlo ho vyše 200 miliónov divákov vo viac ako 130 krajinách. Okrem toho natočil 53 dielov dokumentu Zoznamy krokodílov, 43 epizód seriálu Krokodílie denníky a televíznu sériu Mladí veterinári. Zo Steva Irwina sa stala televízna hviezda. Diváci ho milovali nielen pre odvahu, ale aj pre skromný spôsob vystupovania. Mala ho rada aj kamera, pôsobil pred ňou veľmi prirodzene.

V roku 2004 však prišiel na krátky čas o popularitu. Pobúrenie vyvolal tým, že počas kŕmenia veľkého krokodíla vo svojej zoo držal na rukách mesačného syna. Táto správa sa dostala do celého sveta a zo Steva spravili médiá hazardéra, ktorý zneužil syna na kaskadérsku šou. Podľa neho by však vlastného syna nikdy neohrozil.

9 fotografií v galérii Zdroj: Getty Images

Mediálny tlak bol spôsobený v tom čase aj neslávne známym kúskom Michaela Jacksona, keď v Berlíne vystrčil svojho syna z balkóna a hompáľal ním nad davom fanúšikov.

Irwinovci však mali na celú aféru iný názor: odmalička aj týmto spôsobom učili deti spoznávať prírodu a zvieratá. Aj preto sa, napriek nátlaku médií, verejne nikdy neospravedlnili. Keby Steve povedal, že to ľutuje, znamenalo by to, že ľutuje aj to, ako ho viedli k prírode jeho rodičia. Okrem spomínaného syna Roberta Clarencea, ktorý sa narodil v 2003, mali ešte staršiu dcéru Bindi Sue. Tá prišla na svet v roku 1998.

Zomriem

Steve mal vždy pocit, že nebude dlho žiť. Nebál sa smrti, len dúfal, že ho nedostane krokodíl. Znevážilo by to všetku jeho dovtedajšiu prácu. O život ho nepripravil žiaden krokodíl, ale raja. Mala takmer dva a pol metra a vyše sto kíl.

K nešťastiu došlo 4. septembra 2006 neďaleko mesta Port Doglas na severovýchode Austrálie. Osudné stretnutie s rajou bolo natočené na videozáznam a hoci viaceré televízne spoločnosti za jeho odvysielanie ponúkali horibilné sumy, Terri Irwinová to rezolútne zamietla: „Akému cieľu by to poslúžilo?“ Podľa nej to bola nehoda, veľmi hlúpa nehoda.

Priateľ a manažér John Staiton záznam so Stevovou smrťou raz videl, no viac si ho pozrieť nechcel a ani nedovolil, aby ho videl niekto iný.

Čo sa teda v ten osudný deň stalo? Najprv sa zmenilo počasie. Prišla búrka, a tak sa Steve rozhodol, že nepôjde hlbšie do mora filmovať dravce, ale neďaleko brehu v plytkej vode natočí zopár scén pre šou svojej malej dcéry Bindi. Volala sa Bindi – dievča z džungle a mala rovnako veľkú sledovanosť ako prírodopisné dokumenty jej otca.

K smútiacim prehovorila malá dcéra Bindi a otcovi prečítala list na rozlúčku. 9 fotografií v galérii K smútiacim prehovorila malá dcéra Bindi a otcovi prečítala list na rozlúčku. Zdroj: Profimedia

Keď vošiel do mora, na dne zbadal obrovskú raju. Oddychovala a Steve k nej prišiel bližšie, aby zachytil, ako odpláva. Kameraman plával pred rajou a točil Steva, ktorý bol nad ňou. Tá sa však naľakala a chvostom s jedovatými ostňami, dlhými asi 20 cm, mu uštedrila počas niekoľkých sekúnd desiatky bodnutí, ktoré sú podobné ranám nožom alebo bajonetom.

Poranila mu pľúca a jeden osteň mu zasiahol i srdcovú oblasť. Ten si Steve Irwin ešte stihol vytiahnuť, no začal intenzívne krvácať a trpel bolesťami, ktoré mu spôsoboval jed. Uvedomoval si, čo sa stalo, a skôr než stratil vedomie, vraj pokojne povedal: „Zomriem,“ a zostal ticho.

Lekári na brehu mu už nedokázali pomôcť. Pritom raje útočia na človeka zriedkavo. V Austrálii sa to stalo dovtedy dvakrát – v rokoch 1938 a 1945. Irwinova smrť bola pre jeho priaznivcov šokujúca až bizarná. V jeho seriáloch bol pri krokodíloch, aligátoroch, jedovatých hadoch a nakoniec mu smrť spôsobila zväčša mierumilovná raja.

Vo svojej krajine bol nesmierne populárny. John Howard, predseda vlády, prerušil zasadanie kabinetu, aby mu vzdal hold: „Bol to pozoruhodný, čistý a jedinečný človek a jeho smrť ma veľmi zarmútila.“

Odkazu Steva Irwina zostali jeho blízki verní. Dcéra Bindi po skončení strednej školy začala pracovať v ich zoologickej záhrade, syna Roberta, ktorý bol odmalička po boku svojho otca, fascinuje príroda a zábery z nej šíri s veľkým úspechom na sociálnych sieťach.

9 fotografií v galérii Zdroj: Getty Images

Manželka Terri, ktorá bola rovnako zapálená pre prírodu a zvieratá a často s ním vystupovala v dokumentoch, pracuje v nadácii Conservation Foundation. Založil ju ešte jej manžel a rovnako ako on prispieva na rôzne projekty na ochranu a pomoc zvieratám.

Nezanedbáva ani domácu zoologickú záhradu. Ešte počas Stevovho života v nej spravili niekoľko úprav – vybudovali Planétu zvierat, Tigrí chrám a umelý dažďový prales.

Život v zoo pokračuje, majú v nej viac ako stovku zvierat, ktoré chytili väčšinou vlastnoručne. Ani milióny obdivovateľov na svojho hrdinu nezabudli – 15. november sa stal Medzinárodným dňom Steva Irwina.

 

 

Jadranské more ako ste ho ešte nezažili: Spoznajte jeho ostrovy a zákutia loďou!
V 26 rokoch bola chorá, vyhorená a nešťastná. Potom prešla 4 200 kilometrov naprieč USA, aby našla pokoj
Pri varení mala stále pocit, že v kuchyni nie je sama: Keď sa raz obzrela, neverila vlastným očiam!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×