Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovenský babylon: Od roku 2016 je opäť mestom, slávu si začalo užívať počas výstavby vodného diela

01.08.2019 (29/2019) V dochovaných písomnostiach je to jedno z najstarších mestečiek v regióne. O štatút mesta prišlo Gabčíkovo v povojnovom období. Stala sa z neho stredisková obec miestneho významu. Slávu si začalo užívať až počas výstavby spočiatku medzinárodného vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros.
Slovenský babylon: Od roku 2016 je opäť mestom, slávu si začalo užívať počas výstavby vodného diela
14 fotografií v galérii
Farský kostol sv. Margity Antiochijskej je jednou z mála historických budov.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Ťažké a dobré časy

Dnes má Gabčíkovo primátora. Kedysi tu mali grófov, potom predsedov miestneho národného výboru, po nich starostov. Mali tu aj predsedu miestneho národného výboru, neskôr starostu Arpáda Grófa (81). Na čele mesta stál takmer 13 rokov v čase, keď sa stalo slávnym vďaka vodnému dielu. Dobrovoľne skončil v úrade v roku 1993.

„Naskytla sa mi príležitosť zavčasu odísť. Na čerpacej stanici, ktorú práve dostavali, som pracoval ešte 18 rokov. Majiteľ ma oslovil, že to tam budem mať lepšie. Ak by som zostal, isto by som potiahol ešte jedno volebné obdobie. Nič neľutujem. Život prináša veľa nových vecí,“ hovorí.

Gróf sa nestíha čudovať, ako dnes ľudia dokážu bojovať o stoličky na radniciach.

„Už je všetko inak. Bol som na čele obce ešte za bývalého režimu. Plat som nemal ktovieaký a rozkazoval nám okresný národný výbor a komunisti. V časoch, keď stavali vodné dielo, to tu bolo aj ťažké, ale aj dobré. Ťažké to bolo preto, lebo zrazu sa tu objavilo 3 000 robotníkov z celého Československa a nielen od nás.

Bolo tu aj 400 Poliakov. Našťastie sme sa vždy dokázali s každým dohodnúť. Poliaci boli veriaci, sami od seba nám v časoch socializmu dali do poriadku zvonka kostol. Robili tu tiež Maďari, vtedajší Juhoslovania a kopa ďalších. Z tichej dediny sa vďaka výstavbe priehrady stala rušná obec s množstvom národností.“

V Gabčíkove vyrástla pravdepodobne posledná gigantická priehrada na Dunaji. 14 fotografií v galérii V Gabčíkove vyrástla pravdepodobne posledná gigantická priehrada na Dunaji. Zdroj: Vladimír Kampf

Vznikol slovenský babylon, ktorý vlastne spočiatku ani veľmi slovenský nebol. V Gabčíkove ľudia hovorili najmä po Maďarsky.

„Napriek protestom, ktorým sa výstavba vodného diela nevyhla, mu mesto vďačí za veľa,“ mieni bývalý starosta Gróf.

„Do ubytovní pre stavbárov zaviedli plyn, tak sme si hneď urobili odbočku do dediny a mali sme ho s nimi. Aj kultúrny dom, štadión a dom služieb máme z tých čias... Mali sme tu jednu z najväčších stavieb v Európe. Vedel o nás celý svet.“

Samozrejme, tu tiež ľuďom sľúbili elektrinu zadarmo, ktorej sa nikdy nedočkali. Ani len zľavy nedostali. Mesto Gabčíkovo nie je destináciou pre turistov. Pozrieť sa na vodné dielo ich však prichádzajú denne stovky. Ďalšie stovky sa preplavujú plavebnými komorami na veľkých hotelových lodiach.

Gabčíkovo mohlo byť znova mestom už za Grófa a potom ešte niekoľkokrát. Ľudia to veľmi nechceli. Báli sa, že keď budú mešťania, budú musieť platiť vyššie dane.

„Našťastie sa to nakoniec podarilo. Mesto láka viac investorov. Stavajú u nás ďalšiu benzínovú pumpu, prišiel veľký obchodný reťazec, vyrástli ďalšie obchody...“ Arpád Gróf sa v súčasnosti venuje najmä záhrade.

„Dopestujeme si všetko, čo potrebujeme. Do obchodu ani veľmi chodiť nemusíme. Teraz čakám, kým marhule opadajú, aby som ich mohol naložiť do suda. Bude z nich pálenka. Ešte ako študenta ma zvolili za podpredsedu telovýchovnej jednoty. Odvtedy som neustále s ňou. Keď pred troma rokmi dostavali ihrisko s umelým trávnikom, dostal som od primátora kľúče, aby som naň dával pozor,“ smeje sa.

Kaštieľ v Gabčíkove dnes slúži ako zariadenie pre seniorov. 14 fotografií v galérii Kaštieľ v Gabčíkove dnes slúži ako zariadenie pre seniorov. Zdroj: Vladimír Kampf

Dolce vita

Stanislav Cintavý (88) je podľa Arpáda Grófa jasným príkladom toho, že kto sa z Bratislavy presťahuje do Gabčíkova, môže sa dožiť sto rokov, pretože tu sú vytvorené najlepšie podmienky na život.

„Asi to tak bude. Je dobré tu bývať. Mám tu veľa priateľov, skvelých susedov. Keď mi zomrela prvá manželka, vzal som si Maďarku z Dunajskej Stredy.“ Prisťahovalec Cintavý pracoval na Slovenskej odborovej rade v Bratislave.

„Keď som ovdovel, oslovil som kolegyňu a ona súhlasila,“ smeje sa. „Dali sme sa dokopy. Prišla za mnou do Gabčíkova. Aklimatizovala sa tu veľmi rýchlo. Ja pochádzam od Pezinka z Viničného. Mám s ľuďmi dobré vzťahy. Mnohým som pomohol, keď som mohol. Rád sa zúčastňujem na spoločenských udalostiach a nechýba mi tu naozaj nič.

Už tu bývam takmer 30 rokov. Nikdy som ani sekundu neuvažoval, že by som sa presťahoval. Manželka mi to skúsila navrhnúť, aby sme sa presťahovali do Bratislavy, ale ja o tom nechcem ani počuť, hoci už máme svoj vek a len s ťažkosťami sa staráme o záhradu.

Často už musím robiť aj to, čo robila v minulosti manželka, pretože už nevládze. Nejdem nikam! Záhradu ešte zvládam, po stromoch lozím, oberám úrodu, ničomu sa nevyhýbam...“

Takmer deväťdesiatročný muž sa nevyhýba ani spoločenským akciám a zábavám. Má tri deti, kopu vnukov a vnučiek. Stále sa má čomu venovať.

„Naokolo sú termálne kúpaliská. Aj tam chodievame. Žiaľ, to gabčíkovské zaniklo.“

Kto chce v jednom z najmladších slovenských miest žiť, musí pochytiť aj niečo z maďarčiny. Rodák z Viničného tomuto jazyku rozumie, ale hovorí ťažšie. Doma s manželkou sa snaží rozprávať po Maďarsky. „Je to ťažká reč.“

V meste je niekoľko parkov. 14 fotografií v galérii V meste je niekoľko parkov. Zdroj: Vladimír Kampf

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×