Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Cestuje sám vlakom alebo autobusom, pracuje v rozhlase a zakladá si rodinu. Ondrej od narodenia nevidí

28.07.2019 (29/2019) Prečo nevidí, nikto netuší. Namiesto hľadania odpovedí sa však Ondrej Rosík (28) naplno vrhol do života. Rozhlasový redaktor s bielou palicou si zakladá rodinu a nemá obavy, že by sa o ňu nedokázal postarať.
Cestuje sám vlakom alebo autobusom, pracuje v rozhlase a zakladá si rodinu. Ondrej od narodenia nevidí
9 fotografií v galérii
Za mikrofónom Rádia Lumen „zarezáva“ na plný úväzok od júna 2015.
Autor fotografie: Archív O.R.

Ťažšou cestou

Po skončení školy zvažoval, čo ďalej. Jeden návrh mu dala jeho babka.

„Vravela: ‚Ostaň doma, budem ti variť a starať sa o teba.‘ Takú víziu som však, pochopiteľne, nemal. Jednou z možností bolo konzervatórium, ale hudbu som považoval skôr za koníček, nie ako zdroj obživy. Navyše ma bavili aj technické veci – počítače alebo práca so zvukom v školskom rozhlase,“ stál Ondrej na prahu veľkej dilemy.

Aby získal viac času na rozmyslenie, zvolil si Katolícke gymnázium Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici, kam ho prijali na základe výsledkov z deviatackeho monitora. V Levoči ho odrádzali, že to nezvládne, a prvý polrok tomu aj nasvedčoval. Integračný „pôrod“ prebiehal hneď na niekoľkých úrovniach.

„Zo šiestich spolužiakov bolo zrazu tridsaťpäť, z hluku v triede ma bolela hlava. Úplne najťažšie to však bolo s učebnicami, ktorých obsah bolo treba prácne prispôsobovať mojim potrebám. Po polroku však prišiel ako spasenie telefonát z podporného centra pre študentov so špecifickými potrebami pri Univerzite Komenského, že majú softvér pre nevidiacich na matematiku. To bola skvelá správa, lebo písať zlomky v Braillovom písme je vec značne komplikovaná.

Navyše som sa v ich bratislavskom sídle dozvedel, že majú aj ďalšie učebnice pre nevidomých – dejepis, biológiu plus nejaké nahrávky. Zrazu som tak odbremenil ľudí okolo seba, najmä mamu, a vedel som si štúdium organizovať sám,“ ocenil pozitívnu zmenu.

Spolužiaci boli fajn, aj keď si k Ondrejovi spočiatku museli hľadať cestu, podobne ako on k nim.

„Triedny učiteľ v dobrej viere určil dve dievčatá, ktoré sa o mňa mali striedavo „starať“. Ostal som z toho zarazený, lebo takto som si začleňovanie medzi spolužiakov nepredstavoval. Našťastie sa na to pozabudlo a ja som sa snažil vybudovať si komunitu sám, napríklad zapájaním do debát.

Zuzka za mnou chodila sama, či niečo nepotrebujem. Mala rakovinu, tak zrejme cítila, že sme na jednej lodi. Bola mojím prvým kontaktom s okolitým svetom,“ hovorí Ondrej, ktorý si však mal čo povedať aj s ostatnými.

Tešil sa na školské výlety a dobrý kolektív neopustil dokonca ani počas lyžiarskeho výcviku, hoci na svah sa nepostavil.

Ondrej je pravidelný účastník Braillovskej olympiády, kde si precvičuje svoje schopnosti. 9 fotografií v galérii Ondrej je pravidelný účastník Braillovskej olympiády, kde si precvičuje svoje schopnosti. Zdroj: Ján Miškovič

A ešte jeden „detail“...

Pôsobenie v školskom rozhlase či detskej družine Rádia Regina ho nasmerovalo k rozhodnutiu pokračovať vysokoškolským štúdiom žurnalistiky. Jeho novou dočasnou adresou sa stala Katolícka univerzita v Ružomberku s vlastným rozhlasovým štúdiom.

V rámci povinnosti absolvovať trojtýždňovú prax oslovil banskobystrické Rádio Lumen. V prvom maile so žiadosťou o stáž zatajil, že je nevidiaci.

„Odpísali mi, že nie je žiadny problém, lebo študenti k nim chodia praxovať bežne. Ja na to – dobre, ale je tu jeden ‚malý‘ detail,“ vyšiel s pravdou von. Začala sa fáza presviedčania, že schody ani orientácia v priestore preňho nie je problém a v redakcii nespôsobí žiadne komplikácie.

„Nakoniec sa rozhodli, že ma posadia do vysielania, ja budem len počúvať a po troch týždňoch mi dajú pečiatku. Ja som však potreboval urobiť aj nejaký výstup v podobe vlastného príspevku. Z piatich tém, ktoré som navrhol, mi napokon odsúhlasili súťaž v recitácii kresťanskej poézie a prózy v Ružomberku a nové elektrické poschodové jednotky, vďaka ktorým slovenské železnice pomôžu telesne postihnutým.

Dali mi voľné ruky s tým, že to nejako dopadne. Po odovzdaní materiálu už prišla konštruktívna debata typu „dobre, ale treba nahrávku skrátiť“. Potom ako obidve odvysielali, mi zadali ďalšie konkrétne úlohy, napríklad anketu medzi ľuďmi, prečo veria v Boha,“ spomína.

Po skončení praxe mu programová riaditeľka Zuzana Szakácsová navrhla, aby naďalej prispieval z Ružomberka, čo vďačne prijal.

Jedným z jeho pomocníkov počas Braillovskej olympiády je tento špeciálny písací stroj. 9 fotografií v galérii Jedným z jeho pomocníkov počas Braillovskej olympiády je tento špeciálny písací stroj. Zdroj: Ján Miškovič

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×