Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Cestuje sám vlakom alebo autobusom, pracuje v rozhlase a zakladá si rodinu. Ondrej od narodenia nevidí

28.07.2019 (29/2019) Prečo nevidí, nikto netuší. Namiesto hľadania odpovedí sa však Ondrej Rosík (28) naplno vrhol do života. Rozhlasový redaktor s bielou palicou si zakladá rodinu a nemá obavy, že by sa o ňu nedokázal postarať.
Cestuje sám vlakom alebo autobusom, pracuje v rozhlase a zakladá si rodinu. Ondrej od narodenia nevidí
9 fotografií v galérii
Za mikrofónom Rádia Lumen „zarezáva“ na plný úväzok od júna 2015.
Autor fotografie: Archív O.R.

Prvým prekvapením pre jeho rodičov bolo to, že sa narodil ako chlapec. Lekárske prognózy totiž hovorili o dievčatku. Druhé, už oveľa menej príjemné prekvapenie, prišlo po niekoľkých mesiacoch. Malý Ondrej nereagoval na zrakové podnety a očné vyšetrenie napokon potvrdilo nemilosrdný ortieľ.

„Doteraz pritom nikto nezistil, prečo nevidím. Z objektívneho hľadiska mám všetko vrátane sietnice či očného tlaku v poriadku. V lekárskych záznamoch mám zapísané – slepota neznámeho pôvodu,“ vysvetľuje mladý muž, ktorý rozoznáva iba svetlo a tmu.

Doteraz trvalý stav sa snažili jeho rodičia zvrátiť návštevami rôznych špecialistov a liečiteľov, no bezvýsledne. S blížiacim sa dátumom Ondrejovho nástupu do školy prišiel čas zmieriť sa s realitou.

Ostrý štart

Cez Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska sa Rosíkovci dozvedeli o existencii dvoch špecializovaných škôl pre deti s očnými chorobami – v Bratislave a v Levoči. Nakoniec sa rozhodli pre východ Slovenska.

Vtedy šesťročný chlapec tam nastupoval ešte len do škôlky, ďalších deväť rokov potom chodil domov do Jasenia nanajvýš každý druhý víkend. Bez sĺz sa to spočiatku, samozrejme, neobišlo.

Hoci okolitý svet spoznáva len cez dotyky, užíva si ho naplno. 9 fotografií v galérii Hoci okolitý svet spoznáva len cez dotyky, užíva si ho naplno. Zdroj: Archív O.R.

„Nevedel som pochopiť, prečo som tak ďaleko od rodiny, a počítal som dni – kedy pôjdem domov. Ale viete, ako to na internátoch chodí. S pribúdajúcim vekom, kamarátmi a neskôr láskami sa vám odtiaľ nakoniec ani nechce odísť,“ zvykol si Ondrej postupne na nové prostredie.

Okrem Braillovho písma a ďalších predmetov sa v Levoči zdokonaľoval v praktických samoobslužných činnostiach, účinkoval v speváckom zbore, školskom rozhlase, hral na klavíri či recitoval, čo mu dalo základ do ďalšieho života.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×