Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kšefty s dedičstvom: Národnú kultúrnu pamiatku v Hanušovciach získal bezdomovec s exekútormi na krku

23.07.2019 (28/2019) Na začiatku tohto takmer storočného príbehu, ktorý rokmi prerástol do bizarnej kauzy, bol dobrý nápad hanušovského podnikateľa postaviť v mestečku sušiareň liečivých rastlín.
Kšefty s dedičstvom: Národnú kultúrnu pamiatku v Hanušovciach získal bezdomovec s exekútormi na krku
8 fotografií v galérii
Sušiareň liečivých bylín má najlepšie roky dávno za sebou.
Autor fotografie: Peter Ličák

Na jeho konci je výkričník v podobe totálne zničenej národnej kultúrnej pamiatky, ktorej majiteľom, čuduj sa svete, sa stal pred dvoma rokmi prešovský bezdomovec, klasicky zavalený fúrou dlhov a exekúcií.

Živil ich zber bylín

Dejiny Hanušoviec nad Topľou sú späté nielen so šľachtickým rodom Dessewffyovcov, známymi viaduktmi na železničnej trati Prešov – Strážske, ale aj s bylinkárstvom. Mestečko na rozhraní Šariša a Zemplína je v porovnaní s inými malými mestami tohto regiónu štedro obdarované pamiatkovými objektmi a Hanušovčania sú na toto dedičstvo po svojich predkoch aj hrdí.

Priamo nad mestom a v jeho blízkom okolí je kvarteto železničných viaduktov postavených vo vojnových rokoch, v centre mesta sú pre turistov lákadlom dva zrenovované kaštiele, pamiatkovými objektmi sú aj dva kostoly, murovaná zvonica, grófsky park i židovský cintorín.

A na Komenského ulici číslo 14 sa za novou polyfunkčnou budovou skrýva pred svetom národná kultúrna pamiatka. Honosný štatút patrí strašiakovi, ktorý melie z posledného.

Keď sme na jar robili v Hanušovciach reportáž do seriálu Tak si tu žijeme, každý, s kým sme sa dali do reči, sa pohoršoval nad tým, že sušiareň bylín bez ujmy prežila druhú svetovú vojnu, ale dnešným vandalom neodolala.

Takmer storočná pamiatka je ukrytá pred zrakmi turistov za domami na hlavnej hanušovskej ulici. 8 fotografií v galérii Takmer storočná pamiatka je ukrytá pred zrakmi turistov za domami na hlavnej hanušovskej ulici. Zdroj: Peter Ličák

„Tradíciu sušenia liečivých bylín dostal na vyššiu úroveň židovský obchodník Florián Schulz, ktorý bol v roku 1875 majiteľom malého renesančného kaštieľa postaveného šľachtickou rodinou Soósovcov. Vo veľkom sušil liečivé byliny pre šarišských a zemplínskych lekárnikov.

Tomuto obchodu sa v tridsiatych rokoch minulého storočia venoval aj ďalší židovský obchodník Alexander Wohl, v tom období nesporne jeden z najbohatších ľudí v širokom okolí, majiteľ firmy Vegetabil. Ako prezrádza logo na zažltnutom firemnom papieri, Vegetabil bol ,velkoobchod s léčivými rostlinami, lesními plodinami a ovocem‘. Do veľkoobchodu sa dalo dovolať na telefónne číslo 6.

V Hanušovciach si dal postaviť funkcionalistickú vilu, ktorá mala ako prvá v meste zavedený vodovod i prvý splachovací záchod. Majiteľ sušiarne, prezývaný Chemčo, vykupoval liečivé byliny od Hanušovčanov i ľudí z okolitých dedín, ktorí ich zberali na lúkach lemujúcich Topľu i na horských lúkach Slanských vrchov.

Pre mnoho rodín bol zber bylín jediným zdrojom príjmov. Aby ľudia vedeli, ktoré byliny sú liečivé, vytlačil im vreckové vzorkovníky, vlastne prvé atlasy liečivých bylín. Kvalitne vysušenými bylinami zásoboval Alexander Wohl farmaceutické firmy v Česku a vo Švajčiarsku,“ načrel do začiatku príbehu hanušovskej sušiarne bylín vedúci tamojšieho múzea v kaštieli šľachtickej rodiny Dessewffyovcov, inžinier Samuel Bruss.

Výnimočné technické dielo

Sušiareň bylín, ktorú si dal Alexander Wohl postaviť v roku 1930, bola podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Prešove Ing. Evy Semanovej výnimočným technickým dielom, ktoré malo hlavu i pätu.

„Sušiareň rastlín tvoril dômyselný systém sušenia a prúdenia vzduchu. Byliny sa sušili na posuvných sitách, vysúvali ich podľa toho, či rastliny potrebovali na kvalitné vysušenie viac alebo menej vzduchu. Drevená dvojpodlažná stavba mala len malé okná, aby boli byliny chránené pred slnečnými lúčmi. Prívod vzduchu bol regulovaný otváraním či zatváraním dvier na kolieskach.

Pohľad na torzo jedinečného technického diela je žalostný. 8 fotografií v galérii Pohľad na torzo jedinečného technického diela je žalostný. Zdroj: Peter Ličák

Nosnú konštrukciu sušiarne dodnes tvoria pevné dubové trámy, ktoré hanušovskí tesári otesávali ručne. Bola to skrátka na tie roky ozaj unikátna sušiareň, v roku 1993 bola právom vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku,“ konštatuje krajská šéfka pamiatkarov.

Dobrý príbeh sa začal uberať zlým smerom vo chvíli, keď sa Slovensko stalo vazalským štátom fašistického Nemecka.

Rodina bohatého majiteľa hanušovskej sušiarne rastlín sa síce akýmsi zázrakom, pravdepodobne vďaka bohatému bankovému kontu, vyhla deportácii do niektorého z koncentračných táborov, ale po úteku zo Slovenska o svoj veľkoobchod s liečivými rastlinami prišla.

Prosperujúca firma s jedinečnou sušiarňou v záhrade za parádnou vilou Wohlovcov dostala nového majiteľa. Fašistickému režimu oddaného arizátora Jána Petríka, člena Hlinkovej gardy. Z prostého hanušovského gazdu sa zo dňa na deň stal veľkopodnikateľ. Začal sa rysovať koniec príbehu hanušovskej sušiarne.

„Veľkou mierou k nemu prispel dedič arizovaného majetku židovskej rodiny. Sušiareň aj s vilou na hlavnej hanušovskej ulici zdedil nevlastný, vyženený syn gardistu Jána Petríka. Do horších rúk sa sušiareň bylín ani dostať nemohla. Jej nový majiteľ bol notorický alkoholik. Veď aj umrel v krčme.

Taký človek si vôbec nemohol uvedomiť, že po svojom nevlastnom otcovi zdedil okrem vily aj unikátnu sušiareň, ktorá je systémom samovetrania európskou raritou,“ podotýka Samuel Bruss z múzea v Hanušovciach nad Topľou.

Po vile Alexandra Wohla ostali len fotografie. 8 fotografií v galérii Po vile Alexandra Wohla ostali len fotografie. Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

Nastrčený biely kôň

Na podnet vtedajšieho riaditeľa hanušovského múzea Gregora Gašpara bola sušiareň v novembri 1993 zapísaná do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Už ako národnú kultúrnu pamiatku si ju múzeum prenajalo, do sušiarne zamilovaný pán riaditeľ mal ušľachtilú víziu: po rokoch chcel v meste oživiť tradíciu sušenia liečivých rastlín.

Keby mu plány nebola prekazila smrť, bol by to zrejme so svojím nadšením a zápalom pre tento nápad dokázal. A tento príbeh by mal dnes celkom inú podobu.

Pred piatimi rokmi kúpil od Márie Novákovej pozemok lekár Valentín Dulina.

„Ešte pred podpísaním kúpnopredajnej zmluvy sa na Krajskom pamiatkovom úrade v Prešove bol informovať, či smie sušiareň zbúrať. Samozrejme, že likvidáciu národnej kultúrnej pamiatky sme nepovolili, pán doktor podal návrh, aby bola sušiareň vyškrtnutá z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.

Komisia na posudzovanie pamiatkového fondu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky však potvrdila pamiatkové hodnoty sušiarne bylín a vyškrtnutie z tohto zoznamu kultúrnych pamiatok zamietla,“ priblížila nám ďalšie dianie pamiatkarka Eva Semanová.

Toto však bol začiatok prípravy cielenej likvidácie národnej kultúrnej pamiatky – stojí čierne na bielom v stanovisku Pamiatkového úradu Slovenskej republiky k tejto pamiatkovej kauze.

Krajský pamiatkový úrad síce dostal 1. marca 2017 od MUDr. Dulinu žiadosť o súhlas na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, aj ho o 12 dní dostal, lenže tento zámer ostal iba na papieri. Krátko po súhlase majiteľ sušiareň predal bez pozemku prešovskému bezdomovcovi Vlastimilovi Vargovi.

Logo firmy majiteľa sušiarne Alexandra Wohla. 8 fotografií v galérii Logo firmy majiteľa sušiarne Alexandra Wohla. Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

Nečudo, že pri takom vlastníkovi to ide s pamiatkou rýchlo dole vodou. Pamiatkarov v Prešove podchvíľou bombardujú sťažnosťami rozhorčení Hanušovčania i šokovaní turisti, pýtajú sa, či vedia, že národnú kultúrnu pamiatku ničia vandali.

„Samozrejme, že o tom vieme, ale zákony nám umožňujú aj v tejto kritickej situácii urobiť len jedno: oznámiť majiteľovi pamiatky, aby zabránil jej devastácii. Majiteľ je však bezdomovec, prespáva kdesi pri nákupnom centre, listy mu teda posielame na adresu Mestského úradu v Prešove. Po poštu tam nechodí, veď ho naháňajú pre dlhy exekútori.

Viete, každé ráno prichádzam do úradu s predstavou, že ma tam čaká zlá správa, že ktosi v noci podpálil torzo bývalej sušiarne liečivých rastlín,“ obáva sa o ďalší osud hanušovskej pamiatky riaditeľka prešovských pamiatkarov.

Na našu poslednú otázku k tejto kauze, či ešte vôbec existuje nejaká šanca na jej záchranu, ponúka Eva Semanová rovnako ako Samuel Bruss jediné východisko:

„Nechcenú pamiatku v rukách nastrčeného bieleho koňa môže podľa nás zachrániť len na tento účel založené občianske združenie, ktoré by vlastníka sušiarne dokázalo presvedčiť, aby sa vzdal jej vlastníctva. Lebo aj keby ju predal, peniaze by sa k nemu nedostali, skončili by u exekútorov.

Hanušovce majú teraz na čele Štefana Straku, šikovného mladého primátora, tomu by sa mohlo podariť dať dokopy partiu zanietených ľudí na založenie občianskeho združenia ako záchranného kolesa pre túto kultúrnu pamiatku.“

Ak tento dobrý nápad nikoho neosloví, prognóza je nad slnko jasnejšia: pre hanušovskú sušiareň liečivých rastlín nebude záchrany. Tak ako to bolo už v nejednom prípade národnej kultúrnej pamiatky. Skrátka, sme na Slovensku...

Na mieste zbúranej funkcionalistickej vily stojí nový polyfunkčný objekt 8 fotografií v galérii Na mieste zbúranej funkcionalistickej vily stojí nový polyfunkčný objekt Zdroj: Peter Ličák

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×