Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Z chlapca z osady, na ktorého zazerali ako na zlodeja, sa stal pedagóg a vedecký pracovník

22.07.2019 (28/2019) Má takmer neuveriteľný príbeh. Z chlapca, na ktorého zazerali ako na zlodeja, sa stal pedagóg a vedecký pracovník. Martin Kaleja (38) sa dokázal vymaniť z nástrah osudu.
Z chlapca z osady, na ktorého zazerali ako na zlodeja, sa stal pedagóg a vedecký pracovník
9 fotografií v galérii
Učiteľom chcel byť odmala. Rád sprostredkováva informácie.
Autor fotografie: Archív M.K.

Dalo sa to nejako zmeniť?

Napríklad prvé dva týždne na gymnáziu boli pre mňa doslova hrozné. V tom čase sa ľudia stmeľujú a snažia sa vytvoriť skupiny spriaznených duší. Okolo mňa bolo prázdno. V lavici som sa však ocitol vedľa spolužiaka Ďoďa, ktorý bol z jarovnických Močidlian.

Jeho otec mal skúsenosti aj s Cigánmi. Členil ich na takzvaných našich Cigánov a tých „nenašich“. Označenie naši znamenalo, že patria do skupiny, ktorej sa dá v mnohom veriť a dá sa s nimi aj napriek nejakej hranici priateliť. Pri „nenašich“ nič také nehrozí. Myslím, že Ďoďov otec ma odobril. Ďoďo sa zmieril s tým, že sedím vedľa neho, a neprekážalo mu to.

Ani učitelia nevedeli, čo si s tým majú počať. Cigána na gymnáziu ešte nevideli. Jeden učiteľ na dôchodku, ktorý prišiel zastupovať, neviem prečo vošiel do učebne a povedal: Vraj je tu nejaký šikovný Cigán. Ktorý to je? Prechádzal sa medzi lavicami a netrafil sa. Zastavil sa pri Braňovi, ktorý bol z nejakého dôvodu tmavší, tak ako ja.

Braňo neznášal Cigánov a veľmi sa ho dotklo, keď ho niekto za Cigána považoval. Braňo sa rozzúril a takmer zhodil lavicu. Profesor si uvedomil, že sa zmýlil. Bola to veľmi nepríjemná situácia.

Po skúsenostiach sa naše vzťahy so spolužiakmi začali naprávať. Jednoducho ma nechali samého v triede, a keď im nič nezmizlo, začali mi dôverovať. Nakoniec sme po skončení gymnázia plakali jeden za druhým a nikto rasové otázky neriešil.

V tom čase mali Jarovnice ešte jednu priekopníčku, rómsku gymnazistku.

Henrieta je z rodiny spisovateľky Eleny Lackovej a ako prvá Rómka vyštudovala Karlovu univerzitu v Prahe. Vtedy si „postavila hlavu“ a išla na gymnázium. Aj jej bolo nepríjemné, že ju spolužiaci vnímajú ako inú. Snažila sa to zakrývať, prípadne hovorila, že je len polovičná Rómka.

Po prvých bakalárskych promóciách. 9 fotografií v galérii Po prvých bakalárskych promóciách. Zdroj: Archív M.K.

Ako vás vnímali v tom čase v osade?

Vedeli, že chodím do školy, do ktorej chodia len gadžovia. Hovorili mi prezident alebo predseda. Starší upozorňovali mladších, že ja som akoby z nejakej šľachty.

Dá sa deťom v osade nejako pomôcť, aby sa vyhrabali zo sociálneho dna?

Nič im nebráni ísť do školy. Zmena už nastala, ale pri tom veľkom počte to až tak nevidno. Je v kvalite, nie kvantite. Za desať rokov sa týka možno len pár ľudí, čo je vo vzťahu k populácii nárast, ale nie je to ktoviečo. Nie je to o tom, že v horizonte dvoch rokov získa sto Cigánov vzdelanie.

Máte medzi svojimi študentmi Rómov?

Nejakých mám a aj som mal. Rôznych. Dokonca sa mi stalo, že som zo situácie cítil postoj jednej študentky: Ty si Cigán, ja som Cigánka, tak mi hádam tú skúšku dáš... Na to sa ja nehrám. Ako učiteľ som veľmi striktný.

Čomu sa v súčasnosti odborne venujete?

Mám celkom široký záber. V rámci špeciálnej pedagogiky som sa zameral na rómske deti a žiakov. Väčšinou sú zaradení medzi psychosociálne narušené deti. To je moja špecializácia. Moji žiaci však nie sú oni, ale trebárs policajti či zamestnanci v nápravných zariadeniach.

Moja druhá špecializácia je sociálno-pedagogická. Možno to znie podobne, ale nie je to to isté. Je to skôr sociologická oblasť, v nej riešim otázky, v ktorých sa zameriavam na sociálnu spravodlivosť. Zamýšľam sa nad tým, aký meter použiť, aby nebol pre všetkých rovnaký. Musí byť prispôsobený jednotlivcom či skupinám. Toto niekomu vysvetliť je náročné.

Som v tom angažovaný až tak, že som sa stal predsedom pracovnej skupiny pre oblasť vzdelávania Rómov pri Úrade vlády Českej republiky. Každý rok sa zaoberám aj európskymi štrukturálnymi fondmi. Som manažérom niekoľkých veľkých projektov.

Do projektov pre Rómov prúdi veľa peňazí a výsledok často nevidno.

To je zle prezentované. Je samozrejmé, že keď povieme sumu, tak sa majorita opýta, prečo ide toľko na podporu Rómov, a Rómovia zasa budú hovoriť, že z toho nič nemali. Niektoré projekty majú finančný prínos pre tých, ktorí ich vykonávajú a garantujú, že budú odborne spracované a vykonané. To sa nie vždy stáva a na to treba dávať pozor.

Na porade s kolegyňami. Docent Kaleja sa rozpráva s každým otvorene. 9 fotografií v galérii Na porade s kolegyňami. Docent Kaleja sa rozpráva s každým otvorene. Zdroj: Archív M.K.

 

Doc. PhDr. et PhDr. Martin Kaleja, Ph.D.

V súčasnosti:

• Odborný garant, docent, vedúci pracoviska Výskumného centra pre sociálne začleňovanie na Sliezskej univerzite v Opave.

• Mimoriadny profesor na poľskej Univerzite humanisticko-prírodných vied Jana Dlugosza v Čenstochovej.

• Docent na katedre špeciálnej pedagogiky na Ostravskej univerzite.

Okrem pedagogickej činnosti pracuje pre Úrad vlády Českej republiky, Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR. Pracoval na mnohých významných sociálnych projektoch aj za hranicami Českej republiky.


‹ 123 ›
Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×