Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Záhradkárske osady trápi čoraz viac problémov. Nikto ich nerieši

18.07.2019 (27/2019) Nie sú to žiadni čudáci v zrelom veku, ktorí nepochopili, že rýpanie v zemi už predsa nahradili pulty v obchodných reťazcoch.
Záhradkárske osady trápi čoraz viac problémov. Nikto ich nerieši
8 fotografií v galérii
Nie je príjemné mať suseda, ktorý má pozemok v takomto stave.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Stále nachádzajú potešenie v rýľovaní, sadení, okopávaní, trhaní buriny, pestovaní a súťažení. Nie sú to však významní dodávatelia, ktorí by zaujali súčasných obchodníkov.

Okrúhla pečiatka

Uprostred Žabieho majera v Bratislave majú svoj kúsok zeme aj manželia Anna (68) a Igor (73) Schmid­tovci. Sami záhradkárčia už devätnásty rok.

„Moja svokra sa tu narobila, ale svokor nebol záhradkár. Bol úradník a nechcel si špiniť ruky. Do deväťdesiatky mu veľa nechýbalo, keď zomrel. Manželka od neho dostala túto záhradku,“ hovorí Igor Schmidt, ktorý tiež prepadol záhradkárčeniu.

„Máme tu síce stiesnené podmienky, ale dopestujeme si všetko, čo potrebujeme. Vo vzorovo predpisovej chatke máme aj chladničku. Pochádzam z piatich detí. Záhradku som síce zdedila ja, ale len preto, aby som sa o ňu starala za všetkých.

Moja mama so sestrou, ktorá má pozemok vedľa nášho, sem chodili vždy skoro ráno. Už o deviatej mali všetko okopané. Potom prišiel otec, priniesol im desiatu, nalial štamprlíček, sadol si na lavičku a pozorne pozeral. Potom povedal: ‚V treťom rade v piatej hriadke vám zostala zelina.‘ Obe vyskočili a utekali ju vytrhnúť,“ spomína pani Anna.

Igor Schmidt sa stará o vinič a stromy a jeho manželka má pod kontrolou ozdobnú záhradku. O zeleninu sa starajú obaja.

Anna a Igor Schmidtovci v záhradke na Žabom majeri v Bratislave. 8 fotografií v galérii Anna a Igor Schmidtovci v záhradke na Žabom majeri v Bratislave. Zdroj: Vladimír Kampf

V záhradkárskych osadách nastala zmena, keď ľudia začali kupovať pozemky. V 60. rokoch v tejto oblasti vyárendovali 1 800 záhrad. Zväz záhradkárov areál oplotil a začal pozemky prenajímať. Po nežnej revolúcii sa situácia zmenila. Už tu nekraľujú len záhradkári.

„Najkritickejšie obdobie nastalo pred štyrmi rokmi, keď celý miestny výbor záhradkárskej organizácie zložil funkcie. V tom čase som nebol ani členom zväzu. Chodieval som na schôdze a upozorňoval, že ak rozpustia členskú základňu, prídu o okrúhlu pečiatku, a keď nebudú nikam patriť, nikto sa s nimi baviť nebude.

Ono to nie je ľahké ani teraz. Stal som sa predsedom miestnej záhradkárskej organizácie len preto, že som ostatným naložil. Nechcel som byť predsedom, dokonca mi to spočiatku manželka zakázala. Nakoniec ma presvedčili.“

Podľa Igora Schmidta si ľudia po roku 1989 čoraz menej uvedomujú, čo znamená život v komunite.

„Nemôžeme si robiť len tak, kto chce, čo chce. Pred ôsmimi rokmi sme sem priviedli elektrinu. Prví tridsiati piati zložili vlastné peniaze. Na trafostanicu sme museli vykúpiť jednu záhradu a odovzdať ju Západoslovenskej energetike. Všetko sme zabezpečili.

Po dvoch rokoch ticha sme sa zhodli, že všetci ostatní, ktorí by sa chceli pridať, musia zaplatiť primeranú sumu. Peniaze idú do fondu na opravy a údržbu. Spevnili sme napríklad cesty, ktoré bývali po daždi neprejazdné.“

Manželov Schmidtovcov trápi, že sú v jednom priestore s nájomcami záhrad, ktorí v nich aj bývajú a správajú sa úplne inak.

„Slovenská legislatíva je v poriadku, ale nikto ju nedodržiava a úradníci sú leniví a nevšímaví. Potom sa nám stane, že máme suseda, ktorý sa o záhradu nestará, a k nám sa od neho dostávajú náletové rastliny a slimáky. Máme potom o to viac práce.“

Ján Čučka vo svojej chatke medzi ozdobami, ktoré využíva ako aranžér. 8 fotografií v galérii Ján Čučka vo svojej chatke medzi ozdobami, ktoré využíva ako aranžér. Zdroj: Vladimír Kampf

Relax, bazény a žúry

V Bratislave to nie je záhradkárska idylka. Ján Čučka (69) z Dubnice nad Váhom má záhradku v osade Orechový háj nad mestom, ktorú zakladal s ďalšími dvoma kamarátmi. Orech však majú iba jeden. Chatky tu vyzerajú veľmi príjemne a sú postavené v jednom štýle. Navrhoval ich architekt.

„Žiaľ, už to nie je tak, ako to bývalo. Ľudia si dobudovali rôzne prístavby. Pochádzam zo Žarnovice a k záhradkám mám blízko odmala.“

Mali výsadbové plány, podľa ktorých fungovala celá osada. „V tom čase všetci poslúchali, teraz to už tak nie je. Aj u nás sú niektorí tvrdohlaví susedia, ktorí si robia, čo chcú. Jeden chová hydinu napriek tomu, že je to tu zakázané. Ďalší tu trvalo býva, hoci sa to nesmie.“

Bývala to ukážková osada. Ján Čučka zbiera keramiku a ďalšie drobnosti, ktoré využíva na záhradkárskych aranžérskych výstavách. Medzi amatérmi sa na súťažiach zúčastňuje ako jediný muž. Okrem toho sa ako záhradkár špecializuje najmä na jablká, ktoré mu priniesli niekoľko úspechov.

„Záhradkárov najviac trápia stále neusporiadané majetkové pomery pri odkupovaní parciel. Ďalším problémom je, že nemáme mladých ľudí, ktorí by mali záujem o funkcie. Niektorí noví majitelia odkupujú záhradky len na relax, bazény a žúry. Pestovanie plodín ich nezaujíma.

Problém je aj to, že tí, ktorí si záhradky odkúpia, o nič viac záujem nemajú. Veľmi sa zhoršili medziľudské vzťahy. Dnes už prichádza na brigády len hŕstka ľudí, väčšinou tí starší.“

Záhradkárska produkcia je síce malá, ale o to chutnejšia. 8 fotografií v galérii Záhradkárska produkcia je síce malá, ale o to chutnejšia. Zdroj: Vladimír Kampf

Nehľadieť na peniaze

Svet prídomových záhradkárov sa po nežnej revolúcii našťastie až tak neskomplikoval. Väčšina od začiatku hospodárila na vlastnom. Miloš Polcer (64) z Opatoviec nad Nitrou sa ako dedinský chlapec záhradke nevyhol.

„Vyrastal som v čase a prostredí, keď si ľudia sami dopestovali a dochovali takmer všetko. Veľa som pochytil od otca a potom som išiel na poľnohospodárske školy. Celý život som pracoval v ovocinárstve. Keď som sa presťahoval do Opatoviec, mali tu tradíciu výstav Plody našich záhrad. Bol som jedným z iniciátorov založenia miestnej organizácie zväzu záhradkárov v roku 2007.

Chceli sme do obce vniesť trochu inej kultúry. Bolo nás 19 zakladajúcich členov a v súčasnosti nás je 91. Žiaľ, priemerný vek máme dosť vysoký a starneme. Najstarší člen má 85 rokov, najmladší síce po tridsiatke, ale je to skôr rarita. Dnes už majú mladí iné možnosti, než sme mali my.

Teším sa, že sa nám založením zväzu podarilo ľudí spojiť a zabrániť tomu, aby sa uzatvárali sami do seba. Pripravujeme spoločenské akcie, odborné inštruktáže, organizujeme výstavy a cestujeme na zájazdy.“

V Opatovciach nad Nitrou žijú záhradkári v inom svete ako tí v Bratislave.

„Je čas, keď sa ľudia vracajú k tomu, že si radi niečo vlastné dopestujú. Aj v televízii vidno, ako im skúsenejší radia, čo robiť, napríklad s vyvýšenými záhonmi. Nesmú pri tom hľadieť na peniaze. Pri pestovaní vlastnej zeleniny alebo ovocia nejde o zárobok. Určite ich to vyjde drahšie, než je cenová ponuka obchodných reťazcov.“

Miloš Polcer z Opatoviec nad Nitrou považuje svoj ovocný sad za relax aj zábavu. 8 fotografií v galérii Miloš Polcer z Opatoviec nad Nitrou považuje svoj ovocný sad za relax aj zábavu. Zdroj: Vladimír Kampf

Miloš Polcer vníma zmeny v prístupe novej generácie majiteľov pozemkov v záhradkárskych osadách.

„Platí tam zásada: nie rýľovať, radšej grilovať,“ hovorí žartom. „Nám ide o iné. Odkedy som na dôchodku, o zábavu mám stále postarané. Ráno síce nemusím vstávať do roboty, ale práce v záhradke mám dosť. Záhrada a sad v nej je moja záujmová činnosť a relax. Preto sa mi v nej nechce pestovať trebárs zemiaky. Úspechov mám veľa. V jednom roku sa mi podarilo vypestovať najkrajšiu hrušku Slovenska.“

Zber ocenení

Ozajstný záhradkársky „borec“ v zbieraní ocenení je Peter Barčák (57) z Maduníc. Keď som sa začudoval nad množstvom ocenení v jednom z fasciklov, ktoré mi priniesol ukázať, len mávol rukou.

„To je len stovka strieborných medailí a iba za vína,“ povedal. Ocenenia dostáva nielen za vína, ale aj za ovocie a zeleninu...

Záhradkárčenie ho bavilo odmlada. Už ako 18-ročný vysádzal vlastné ovocné stromy a dostal sa aj k včelárstvu. „Už vtedy som zistil, že dobre opelený strom prináša krajšie ovocie, ktoré skôr uspeje na výstavách.“

Peter Barčák sa narodil v Bratislave, ale keď mal dva roky, presťahovali sa s rodičmi do Maduníc.

„Tu som si urobil vlastnú záhradu. Zasadil som vinohrad a začal som dorábať víno. So susedmi sme chodievali jeden k druhému koštovať. To nás povzbudilo, aby sme nevyrábali len vidiecke zmesky, ale začali robiť odrodové vína a vybrali sa s nimi na súťaže do širšieho okolia. Pred desiatimi rokmi v dedine znovu založili zaniknutú záhradkársku organizáciu.“

Peter Barčák z Maduníc je slovenský kráľ višňových vín. 8 fotografií v galérii Peter Barčák z Maduníc je slovenský kráľ višňových vín. Zdroj: Vladimír Kampf

Okrem vína z hrozna má úspechy s vínom z čiernych ríbezlí a jahôd. Je slovenským kráľom višňových vín.

Na otázku, prečo ich má také dobré, len s úsmevom skonštatoval: „Lebo ich nerobím vo veľkých množstvách. Na niektorých vážnejších vinárskych súťažiach konkurujem len väčším firmám. Záhradkárov a malých pestovateľov tam už ani nevidno.“

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×