Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Svojho času jeden z najväčších mostov na svete pomohli postaviť v dedinke spod Slovenského krasu

17.07.2019 (27/2019) To, že pod príťažlivú tvár Budapešti sa výrazne podpísali aj murári z Liptova, vie vďaka učiteľom každý, kto si na hodinách nesedel na ušiach. Ale že v hlavnom meste Maďarska zanechali svoju stopu aj predkovia obyvateľov dedinky Lúčka, učupenej pod južnými svahmi Slovenského krasu, vie málokto. My to napravíme.
Svojho času jeden z najväčších mostov na svete pomohli postaviť v dedinke spod Slovenského krasu
12 fotografií v galérii
Obec Lúčka leží v údolí potoka Čremošná pod južnými svahmi Slovenského krasu.
Autor fotografie: Peter Ličák

Lúčka

Lokalizácia: Obec leží pod južnými svahmi Slovenského krasu v údolí potoka Čremošná, 19 kilometrov na východ od okresného mesta Rožňava.

Prvá písomná zmienka o obci: 1406

Počet obyvateľov 184

Vývoj nezamestnanosti v okrese Rožňava: 2013 - 23,34 %; 2014 - 22,83 %; 2015 - 21,13 %; 2016 - 20,36 %; 2017 - 18,55 %; 2018 - 15,24 %; 2019 - 14,63 %

 

Najznámejšie budapeštianske mestské časti Pešť a Budín spája 8 mostov. Ako prvý spojil brehy Dunaja Széchenyiho reťazový most, postavený v rokoch 1839 – 1849.

„Myšlienka na jeho postavenie sa zrodila v hlave jedného z najbohatších uhorských aristokratov Istvána Széchenyiho. Raz sa vraj hnal domov v koči, lebo dostal správu, že mu zomrel otec. Bol december, Dunaj bol nebezpečne zľadovatený, pri peštianskom prievoze sa nenašiel nikto, kto by ho previezol na budínsku stranu.

Tak sa vtedy nahneval, že viac nemohol zabudnúť na myšlienku postaviť na tomto mieste most. Keďže bol, s prepáčením, magor, tvrdo išiel za svojím cieľom pozdvihnúť uhorskú krajinu na európsku úroveň. Celkovo sa mu to darilo, no zbláznil sa z toho.

Celý majetok venoval na šľachetné účely, v slávnej peštianskej revolúcii v roku 1848 bol ministrom dopravy, ešte predtým dal svoj ročný príjem na založenie akadémie vied, udomácnil v Uhorsku kasína, konské preteky a iné panské huncútstva. Skrátka, najväčšie zásluhy na vybudovaní slávneho reťazového mosta má gróf Széchenyi,“ načrel do histórie jedného z najkrajších európskych mostov spravodajca Slovenského rozhlasu v Budapešti Gregor Martin Papucsek.

Pamätník v centre dediny oznamuje turistom, že prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1406. 12 fotografií v galérii Pamätník v centre dediny oznamuje turistom, že prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1406. Zdroj: Peter Ličák

„V čase jeho výstavby postavil šľachtický rod Andrássyovcov v chotári našej dediny železiareň, ktorú viedli skúsení odborníci z oblasti Erdély v dnešnom Rumunsku.

Železnú rudu tavili pomocou drevného uhlia, naši predkovia ho pálili v okolitých lesoch z tvrdého dubového a bukového dreva, ktoré má najvyššiu výhrevnosť. Práve z toho najkvalitnejšieho železa vytaveného v železiarni v Lúčke odliali v zlievarni v neďalekej dedine Drnava mohutné zábradlie pre Széchenyiho reťazový most.

S dvojprúdovou vozovkou a lávkami pre peších bol svojho času s hlavným rozpätím 202 metrov jedným z najväčších a najobdivovanejších mostov na svete,“ urobil nám malý historický exkurz starosta Lúčky Jozef Szabó (50).

Prichádzajú mladé rodiny

V samospráve patrí na Slovensku k rekordérom: na čele Lúčky, ktorú v údolí potoka Čremošná pevne zvierajú vrchy Osadník, Žľab, Krásna skala či Pipítka, stojí už šieste volebné obdobie. Ani jedno nebolo ľahké, v každom sa vyskytli problémy, ktoré boli akútne a bolo ich treba riešiť, ako sa vraví, za horúca – z večera do rána.

„Z hľadiska počtu obyvateľov naša dedina stagnuje, dnes tu žije 184 ľudí, ale tá stagnácia, o ktorej hovorím, sa týka len počtu duší. Teší ma, že záujem o bývanie v dedine majú mladé rodiny z Rožňavy i okolitých obcí, niektorí si modernizujú rodičovské či starorodičovské domy, ďalší prichádzajú na obecný úrad s otázkou, či nemáme na predaj stavebnú parcelu, pretože by sa u nás radi usadili.

Obec mala na predaj 13 stavebných pozemkov – rýchlo sa minuli. Kto pracuje v Rožňave, do roboty sa dostane za štvrťhodinku. Všetci mladí, ktorí si postavili v Lúčke dom, vychvaľujú našu najväčšiu devízu: krásne prostredie a čistý vzduch. Veď tu široko-ďaleko nieto vysokého fabrického komína,“ pochvaľuje si záujem mladých stavebníkov o dedinu starosta.

Neobyčajnú atmosféru vytvárajú malebné domčeky. 12 fotografií v galérii Neobyčajnú atmosféru vytvárajú malebné domčeky. Zdroj: Peter Ličák

Bez falošného kurizovania – Lúčka je jedna z najkrajších dedín v Gemeri. Šmrnc jej dodáva nielen prírodná kulisa za humnami, ale aj priam učebnicovo perfektne udržiavané prízemné domčeky s klasickým, pre južné kraje typickým stĺporadím, brilantne pokosené trávniky, pred plotmi i za nimi, ale aj sympatické dielka drobnej architektúry.

Tú tradíciu priniesol do dediny majster Imro Hegedüš a nič lepšieho vymyslieť nemohol.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×