Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Boris Valábik: Nie je ľahké zaspávať s tým, že na druhý deň sa musíte pobiť so 110-kilovým chlapom

15.07.2019 (27/2019) Jeho telesná schránka budí u mužov rešpekt, ženám sa z neho zas podlamujú kolená. Bývalý hokejový obranca Boris Valábik (33) sa však zo seba nezbláznil a je až prekvapujúco normálny.
Boris Valábik: Nie je ľahké zaspávať s tým, že na druhý deň sa musíte pobiť so 110-kilovým chlapom
13 fotografií v galérii
Majstrovstvá sveta v hokeji ho momentálne vystrelili na vrchol mediálneho záujmu.
Autor fotografie: Matej Kalina

Údajne ste na hokej nemali talent, tak prečo ste sa pre tento šport rozhodli? Alebo to bol skôr rodičovský sen?

U nás sa talentu pripisuje veľká dôležitosť. Talent osobne radšej nazývam nadanie alebo predpoklad na určitý druh športu. Pri mojich dvoch metroch som danosti na hokej nemal. Nemal som agilitu, rýchle nohy, pri mojej výške trpela výbušnosť, koordinácia pohybov. Povedané v hokejovom žargóne: nemal som dobré ruky ani korčuľovanie.

Práve preto ma posielali hrať skôr basketbal, ale hovoríme o ľuďoch, ktorí nerozumeli tomu, že mladý človek potrebuje čas, aby vrástol do svojho tela. Boli schopní odpísať mňa, ale aj viaceré deti v mladom veku. Netestovali nás, robilo sa to spôsobom „pozriem a vidím“.

K hokeju som sa však dostal prirodzene, tak ako by sa k tomu dieťa dostať malo, teda, že chce, prosí rodičov, tlačí ich, aby ho prihlásili na šport, a zároveň ich núti, aby s ním chodili na tréningy. Nemalo by to byť naopak.

Rodičia majú čoraz väčšiu ambíciu, aby ich dieťa hralo hokej, aby sa z neho stal profesionálny hokejista a hral v NHL, čo je nezmysel. Ak by vedeli, čo všetko je za tým, koľko šťastia, odriekania, zhôd náhod a okolností, nikdy by takto nerozmýšľali.

Hokej však môže deti naučiť sebadisciplíne, cieľavedomosti, dochvíľnosti, že keď dostanú na ústa, musia sa pozbierať a ísť ďalej. Je to jeden z posledných úprimných chlapských športov. Netoleruje sa tam simulovanie, nedochvíľnosť. Gél vo vlasoch nie je dôležitejší ako to, čo chalan odvedie na ľade. Aj „kabína“ je tvrdá, ale chlapská a férová. To sú veci, ktoré si z tohto sveta môže dieťa zobrať, nie však vidinu hrať v NHL, lebo to je veľmi vzdialená vízia.

Napriek tomu, že vám sa v NHL podarilo hrať, na Slovensku ste neboli až taký známy. Prečo?

Kto by chcel vidieť, ako „vypichnem“ najlepšiemu hráčovi súpera puk, hodím sa do strely alebo zablokujem strelu? Moja práca bola takzvaná čierna robota na ľade, aby najlepší hráči z druhého tímu nedali gól. Túto prácu fanúšik neocení, ale pre tím je dôležitá. To bol môj pomyselný gól. Tak ako sa strelci tešia z gólov, ja som sa tešil z toho, že ma tréner poslal na ľad minútu a pol pred koncom zápasu, keď sme vyhrávali o jeden gól.

Nepotrebovali sme pritom dať ďalší, ale ani ho dostať. Vo všeobecnosti sú však strelci medzi ľuďmi určite známejší. Okrem toho som ako obranca v NHL strelil nula gólov, nikdy som sa ich nesnažil ani dávať, lebo to nebola moja robota, nepchal som sa do útoku. Mal som gólom zabrániť.

Posledné majstrovstvá sveta v hokeji mu otvorili nové pravocné možnosti. 13 fotografií v galérii Posledné majstrovstvá sveta v hokeji mu otvorili nové pravocné možnosti. Zdroj: Archív B.V.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×