Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovák prepísal históriu aikida v krajine vychádzajúceho slnka. Od majstra si prevzal vzácne meno!

12.07.2019 (27/2019) Dokázal niečo, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu Slovákovi. Štefan Kurilla získal 7. dan v tradičnom bojovom umení aikido. Ocenenie si prevzal v japonskej Iwame, mekke aikida, a fotoreportér Života bol priamo pri tom.
Slovák prepísal históriu aikida v krajine vychádzajúceho slnka. Od majstra si prevzal vzácne meno!
10 fotografií v galérii
Štefan Kurilla so svojím učiteľom Hitohirom Saitom po získaní 7. danu.
Autor fotografie: Matej Kalina

Tí, ktorí sa v japonských bojových umeniach príliš nevyznajú, si len ťažko dokážu predstaviť, aké výnimočné je dostať sa na úroveň, ktorú priznali rodákovi zo Slovenska. Siedmy dan sa všeobecne vníma ako mimoriadne vysoké technické ohodnotenie.

Podobne ako karate alebo džudo má totiž aj aikido žiacke technické stupne a majstrovské technické stupne. Poznáme sedem kyu – žiackych stupňov, a potom pokračuje desať majstrovských danov. Príprava na prvý dan trvá zvyčajne roky.

„Mimo Japonska som v súčasnosti po Američanke Stephanie Yapovej len druhý držiteľ siedmeho danu organizácie Iwama Shin Shin Aikishurenkai,“ vysvetľuje Štefan Kurilla.

Vyšší technický stupeň než oni dvaja má na svete s výnimkou japonských senseiov (učiteľov aikida) už len Tristão da Cunha z Portugalska, ktorý je držiteľom 8. danu. Napriek mimoriadnemu úspechu ostáva Štefan Kurilla skromný.

„Každé jedno ocenenie si veľmi vážim. Získať ho znamená roky intenzívnej prípravy. Aikidu sa síce nevenujem kvôli oceneniam, ale klamal by som, keby som tvrdil, že ma to neteší,“ prezradil slovenský bojovník.

Siedmym danom v aikide, síce v inej organizácii, sa môže pochváliť aj známy americký herec Steven Seagal. S touto hollywoodskou legendou pred pár rokmi v Strážskom na východnom Slovensku trénoval aj Kurilla.

Štefan Kurilla a Steven Seagal počas seminára vo východoslovenskom Strážskom. 10 fotografií v galérii Štefan Kurilla a Steven Seagal počas seminára vo východoslovenskom Strážskom. Zdroj: Archív Š.K.

„Urobil na mňa veľmi dobrý dojem. Myslím si, že je to človek, ktorý pre celosvetovú propagáciu aikida urobil asi najviac. Na tréningu sa zúčastnilo aj mnoho priaznivcov iných bojových umení. Jeho správanie bolo veľmi prirodzené. Na otázky odpovedal podľa svojich vedomostí. Už vtedy to bol chlap po šesťdesiatke, ktorý sa nehral na žiadnu hviezdu. Hodinu rozdával autogramy a pôsobil vyrovnaným dojmom,“ priblížil Štefan stretnutie s hviezdou akčných filmov.

Ako väčšina chlapcov, aj on sa v detstve zaujímal najmä o futbal, ťahalo ho aj ku gymnastike, no napokon sa rozhodol pre džudo. V roku 1978 rozšíril rady TJ Sokol Vinohrady Bratislava, kde vďaka súťaživej atmosfére nabral prvé skúsenosti.

„Videl som sa najmä v holandskom džudistovi Antonovi Geesinkovi, ktorý mi bol vzorom. Po jedenástich rokoch mi však cestu skrížilo aikido a bolo vymaľované,“ vysvetľuje Štefan.

V roku 1989 sa jeho prvým učiteľom stal Rudolf Várszegi z Maďarska, ktorý mu dal dobré základy. Bol totiž žiakom japonského majstra Tamuru Nobujošiho, ktorý bol zasa žiakom najdôležitejšieho muža tohto bojového umenia – samotného zakladateľa aikida, Ó-senseia (veľkého učiteľa) Moriheia Uešibu. U senseia Tamuru si Štefan Kurilla urobil skúšky na prvý až tretí dan.

Kľúčová udalosť v jeho vzťahu k aikidu sa však stala až v roku 1999, keď na sústredení vo Švajčiarsku stretol svojho ďalšieho učiteľa Morihira Saita, ktorý ho nadchol životným poslaním uchovať techniky zakladateľa aikida.

„Bol najdlhšie cvičiacim žiakom zakladateľa Moriheia Uešibu a zapôsobil na mňa do takej miery, že som sa po niekoľkých spoločných seminároch rozhodol navštíviť mekku aikida – japonskú Iwamu, a trénovať tam pod jeho vedením,“ povedal slovenský aikidista.

Štefan Kurilla našiel v aikide zmysel života. 10 fotografií v galérii Štefan Kurilla našiel v aikide zmysel života. Zdroj: Archív Š.K.

Práve od Morihira získal štvrtý dan a tiež vysoké ocenenie v cvičení so zbraňami.

„Keď v roku 2002 Morihiro Saito zomrel, pripadalo mi prirodzené vzdať úctu svojmu učiteľovi tým, že budem podporovať jeho syna Hitohira Saita,“ vysvetľuje Kurilla.

Prvýkrát ho stretol už počas prvej návštevy Iwamy. Viedol večerné tréningy, kým jeho otec rannú výučbu so zbraňami.

„Čo sa týka môjho vzťahu so súčasným učiteľom Hitohirom Saitom, najskôr bol ku mne veľmi odmeraný, no postupne sme si k sebe našli cestu a dnes ma nazýva mladším bratom,“ prezrádza Štefan.

Prečo je také dôležité, u akého učiteľa aikido trénujete? Napriek tomu, že z pohľadu bojových umení je relatívne mladé, dnes má vo svete veľmi širokú základňu. Prirodzene, prechádza vplyvom prostredia, mutáciami, čím sa často odkláňa od podstaty učenia zakladateľa Moriheia Uešibu.

„Morihiro Saito považoval za dôležité uchovať pôvodné techniky. Jeho učenie získalo vo svete označenie Iwama ryu, teda iwamský štýl, či tradičné aikido,“ dodáva Kurilla.

Prvá návšteva Japonska bola pre Slováka menším kultúrnym šokom. Do krajiny prišiel s myšlienkou sústrediť sa výlučne na bojové umenia.

„Japonci sú veľmi mierumilovní a pokorní. Sú neskutočne pracovití a dôslední vo všetkom, čo robia. Pri všetkej skromnosti si myslím, že sú mi hodnotovo blízki, vďaka čomu som sa pomerne rýchlo zaradil,“ povedal Štefan.

Srdečnosť a ústretovosť miestnych ho vtiahla do spôsobu ich života a našiel si tam mnoho priateľov. Poriadok je základom úspechu, čo v Japonsku platí dvojnásobne. Hneď pri prvom príchode musel podpísať súhlas s dodržiavaním pravidiel, pretože na cvičeniach sa zúčastňujú ľudia z celého sveta a každý si prináša vlastné návyky.

Upratovanie dódžó pred príchodom senseia. 10 fotografií v galérii Upratovanie dódžó pred príchodom senseia. Zdroj: Matej Kalina

Etiketa v aikide – a vôbec v japonských bojových umeniach, ako aj v celom životnom štýle, prístupe k životu – je neoddeliteľnou súčasťou tréningového procesu. Či už počas pobytu priamo v Japonsku, alebo na sústredení vo svete vzťah medzi žiakom a učiteľom sa utvára správaním v dódžó (telocvični) i mimo neho.

V Iwame je zaužívaný žiacky systém uči-deshi a soto-deshi. Uči-deshi je takzvaný interný žiak, ktorý býva v majstrovom dome, o ktorý sa stará, a pomáha svojmu učiteľovi. Soto-deshi sú žiaci prichádzajúci zvonka len na tréningy.

Tréning u japonského majstra sa začína o siedmej hodine, no predchádza mu séria úkonov, pre ktoré treba vstávať už o piatej. Ranná rutina spočíva v upratovaní ubytovania a okolia domu. Utieranie prachu a zametanie chodníkov je dobrá rozcvička pred presunom do samotného dódžó, v ktorom treba byť pred šiestou hodinou. Pokračuje upratovanie a príprava na tréning.

Príchodom senseia (učiteľa), podľa ktorého si môžete spoľahlivo nastaviť hodinky, sa začína modlitba spojená s meditáciou.

„Hitohira Saito berie tento ranný rituál s plnou vážnosťou, ako sa to naučil od zakladateľa aikida. Potom nasleduje hodinové cvičenie, väčšinou vonku. Po tréningu sa službukonajúci žiaci postarajú o spoločné raňajky,“ vysvetľuje Štefan Kurilla.

O šiestej večer, hodinu pred začiatkom druhého tréningu, však už musia byť v telocvični a upratovať. Pri častom upratovaní nejde len o zdanlivo prehnanú hygienu. Ide zároveň o formu psychickej očisty, vnútorného nastavenia na tréning a aktívnu prosbu o odovzdanie vedomostí učiteľom.

Štefan Kurilla a Hitohira Saito počas ranného tréningu v Japonsku. 10 fotografií v galérii Štefan Kurilla a Hitohira Saito počas ranného tréningu v Japonsku. Zdroj: Matej Kalina

Po tréningu sa rovnakou formou ďakuje senseiovi za možnosť napredovať na svojej ceste. Japonci sú vo veci vierovyznania veľmi tolerantní. Oltár v dódžó Hitohira Saita zdobia okrem portrétu zakladateľa a jeho otca prevažne šintoistické insígnie.

„Vyhradený priestor tu má aj Fudo Myo, mytologická postava budhizmu, no drobnou podobizňou Krista si uctieva aj kresťanov, ktorí tu prijímajú jeho učenie,“ dopĺňa Štefan Kurilla.

Uvedomuje si, že aikido prijal za svoj životný štýl, čomu sa prispôsobila aj jeho rodina.

„Ak sa chce človek venovať niečomu naplno, v bojových umeniach by to bez podpory najbližších ani nešlo,“ priznáva.

S manželkou Miriam, bývalou reprezentantkou v športovej gymnastike, sa spoznali na tréningu, takže aikidu vďačí aj za ňu a dve deti. Obe sa mu istý čas intenzívne venovali. Syn sa napokon rozhodol pre kariéru futbalového trénera, ale dcéra popri športovej gymnastike a jazde na koni naďalej pokračuje v tréningoch. Dá sa povedať, že aikido je pre oboch prirodzená súčasť života.

Svoje vedomosti o aikide odovzdáva Štefan Kurilla ďalej svojim zverencom.

„Náš klub Kurilla Budokan tento rok oslávil tridsiate výročie. Podarilo sa nám vychovať veľa kvalitných trénerov, ktorí vychovávajú nové generácie cvičencov. Aktívne sa podieľajú aj na príprave sústredení a fungovaní klubu. Dá sa povedať, že napriek prísnej hierarchii, ktorá vyplýva zo samotného učenia, fungujeme v rodinnej atmosfére,“ dodáva Štefan.

Aikido je bojové umenie, nie šport. Prioritou nie je stvoriť majstra sveta alebo olympijského víťaza. Každý prichádza pre niečo iné: niekto hľadá fyzickú kondíciu, iný sebaobranu či len spoločenský kontakt. Prvé zoznamovanie zvládajú už päťročné deti a najstarší člen klubu má 72 rokov. Začať sa dá prakticky kedykoľvek.

Žiaci Súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku počas záverečnej školskej akadémie. 10 fotografií v galérii Žiaci Súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku počas záverečnej školskej akadémie. Zdroj: Matej Kalina

„Azda jedinou a najdôležitejšou podmienkou je akceptovanie zásad správania v dódžó aj mimo neho. Dnes už s istotou môžem povedať, že slovenské aikido určite neurobí hanbu vo svete. Patríme k svetovej špičke, dôkazom sú mnohé ocenenia našich žiakov,“ tvrdí Štefan Kurilla.

Bojovým umeniam sa venuje aj na strednej odbornej škole, ktorú zriadil. Žiaci v nej získavajú plnohodnotné stredoškolské vzdelanie ukončené maturitnou skúškou. Výučba je špecifická v tom, že popri základnej vedomostnej skladbe sa venujú odborom ako kriminalistika, bezpečnostná príprava, psychológia alebo špeciálna telesná výchova, ktorej súčasťou sú aj mnohé bojové umenia a štýly vrátane aikida.

„Naši študenti nachádzajú uplatnenie v armáde, Policajnom zbore alebo v súkromných bezpečnostných službách,“ hovorí slovenský bojovník.

Aikido je preňho životná cesta. Na získanie ôsmeho danu sa momentálne nezameriava:

„Postup na vyšší technický stupeň je, samozrejme, veľká pocta, ale zároveň aj zodpovednosť. Vždy je kam napredovať. Nemusí ísť primárne len o bojové zručnosti. Zanietenosť vás postupom času privedie k rôznemu poznaniu. Snažím sa tak, ako čerpám vedomosti od svojich učiteľov, odovzdávať zmysluplné poznanie žiakom.“

Okrem samotného cvičenia sa zaujíma aj o korene, z ktorých sa aikido vyvinulo, a preto sa začal približne pred desiatimi rokmi venovať aj daito-ryu aiki džudžucu, čo je približne tisícročné bojové umenie japonského rodu Takedovcov. Deväťsto rokov ho prísne strážili, až kým ho jeden z posledných potomkov Sokaku Takeda neodtajnil. V Japonsku však nie je veľmi vítané, keď sa žiak venuje viacerým bojovým umeniam. O súhlas preto musel požiadať svojho učiteľa Hitohira Saita.

Majster Hitohira Saito počas slávnostného odovzdania ocenení. 10 fotografií v galérii Majster Hitohira Saito počas slávnostného odovzdania ocenení. Zdroj: Matej Kalina

Štefanovi Kurillovi dalo aikido to najcennejšie: rodinu, no to nie je všetko.

„Bolo mi dopriate precestovať veľký kus sveta a spoznať zaujímavých ľudí. Do značnej miery som prevzal od svojich japonských učiteľov spôsob myslenia. Vytrvalosť, cieľavedomosť a duševnú rovnováhu, ktorú mi vštepovali, sa snažím zúročiť aj pri výchove detí a žiakov. V aikide som našiel zmysel života,“ dodáva slovenský stúpenec japonského bojového umenia.


Dva špeciálne tituly

Štefanovi Kurillovi patria aj dve jedinečné japonské oslovenia – Šihan a Nobuhiro. Šihan v preklade znamená „byť vzorom“. Toto označenie sa traduje vo viacerých bojových umeniach a v akide sa prisudzuje učiteľom, ktorí dosiahli šiesty dan. V minulom roku sa mu dostalo inej veľkej pocty, keď si v Iwame prevzal nové aikidové meno Nobuhiro. Ako tretí v organizácii Iwama Shin Shin Aikishurenkai, po Alessandrovi Tittarellim a Tristãovi da Cunhovi. Meno Nobuhiro sa dá preložiť ako „ten, čo verí v šírenie a uchovávanie tradičného aikida“.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×