Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Za Hitlera ich prenasledovali, dnes sú obľúbenou súčasťou festivalov. Košičania zahrajú turistom po Európe

11.07.2019 (27/2019) Manželov Plaszkyovcov z Košíc čaká vzrušujúce leto. S flašinetmi budú rozveseľovať domácich a turistov okrem Slovenska aj v mestách ďalších piatich krajín.
Za Hitlera ich prenasledovali, dnes sú obľúbenou súčasťou festivalov. Košičania zahrajú turistom po Európe
4 fotografie v galérii
Atmosféru letných miest ozvláštňujú v Európe aj flašinetári.
Autor fotografie: Peter Ličák

Z vôle a „veľkorysého“ rozhodnutia štátnej moci sa mal Tomáš Plaszky (73) stať hutníkom. Otca, predvojnového majiteľa banskobystrickej vápenky, vyhlásili komunisti za čiernu ovcu spoločnosti smerujúcej k socializmu, keď čierna, tak čierna, syn nehodného továrnika mohol naveľa vyštudovať akurát čierne remeslo.

Lenže vrchnosť si napokon aj túto ponuku rozmyslela a po dvoch rokoch štúdia hutníctva Tomáša z lavíc auly technickej školy vykázala.

Bábkarský matuzalem

„Ťažkú hlavu som si z toho nerobil, vôbec som si nedokázal predstaviť svoj život v nejakej oceliarni, pri vysokých peciach medzi ingotmi. Ako dar z neba sa mi dostali do rúk noviny s inzerátom, ktorým košické bábkové divadlo hľadalo technológa bábok.

Nemal som o tom teda ani poňatia, čo je to za funkciu a robotu, ale prihlásil som sa. A stal sa zázrak, oni ma prijali. V tej chvíli sa pre mňa začal zázračný, až rozprávkový život v ríši bábok, ktorý ma napokon priviedol do nemenej čarovného sveta flašinetov,“ rozhovoril sa pre Život jeden z najznámejších európskych flašinetárov.

Keď si to tak pri našom rozhovore v duchu zrátal, samého ho prekvapilo, že medzi bábkami prežil 45 rokov: „Doparoma, veď ja som vlastne bábkarský matuzalem, nepoznám na Slovensku umelca, ktorý by v tomto odbore vydržal dlhšie!“ potešil sa pán Plaszky zo svojho rekordu.

Pána Plaszkyho často vídať na košickom trhu. 4 fotografie v galérii Pána Plaszkyho často vídať na košickom trhu. Zdroj: Peter Ličák

A to má na konte ešte jeden, tiež výnimočný. Už dva roky pred nežnou revolúciou sa mu napriek všetkým peripetiám a nežičlivosti podarilo založiť prvé súkromné Divadlo v kufri. V umeleckých i politických kruhoch bolo z toho v roku 1987 dosť veľké haló, hoci sa politické pomery už pomaly poľudšťovali, málokto veril, že v socialistickom štáte prevalcovanom molochom Husákovej normalizácie a sovietskymi tankmi môže fungovať malé bábkové divadielko v súkromných rukách.

Jeho principál a bábkoherec v jednej osobe Tomáš Plaszky to dodnes považuje za dosť veľký zázrak. A hoci odvtedy už prešlo 32 rokov, Divadlo v kufri stále žije, len ten kufor s bábkami a kulisami je viac ošúchaný.

Flašinetársky mercedes

Od bábkového divadla k flašinetu nevedie dlhá cesta. Verklikári ako predchodcovia flašinetárov vždy patrili ku kočovným divadlám, aj k tým bábkovým, ku kolotočom, k cirkusom.

Ešte pred sto rokmi tvorili verklikári kolorit slovenských miest. Po prvej svetovej vojne erár dával súhlas hrať za pár halierov či korún na ulici na verklíkoch vojnovým veteránom a vojnovým invalidom, pre ktorých bola hudobná skrinka na kľuku jediným príjmom.

„Vojnoví veteráni hrávali tú istú melódiu na rušných rohoch ulíc, na jarmokoch, pri kostoloch či cirkusoch, boli to predovšetkým náboženské piesne, piesne o láske a zrade, ale aj o nešťastiach vo svete, o povodniach, požiaroch, vraždách. Mnohým sedela na verklíku opica, ktorej okoloidúci hádzali do klobúka pár halierov. Preto aj ja si dávam v duchu tejto starej tradície na flašinet, ktorý mi daroval manžel, opicu. Plyšovú,“ zdôverila sa nám košická flašinetárka Marianna Zuzana Plaszky.

Jej manžela opantalo čaro hry na flašinete pred siedmimi rokmi.

„Môže za to manželka, ktorá mi jedného dňa kúpila u českého výrobcu elektronický flašinet za viac ako 16 000 eur, na ktorom môžem klasickou kľukou vylúdiť operetnú melódiu, rokenrol alebo ďalších dvesto melódií. To je taký mercedes medzi flašinetmi, doma ich máme už šesť, aj vzácne historické kusy. Niekedy im dám prednosť pred tými modernými, môj repertoár je vtedy skromnejší, ale ešte sa na to nikto nesťažoval,“ s úsmevom poznamenal Tomáš Plaszky.

Čaru flašinetu prepadla aj pani Marianna. 4 fotografie v galérii Čaru flašinetu prepadla aj pani Marianna. Zdroj: Peter Ličák

Tohtoročné leto s flašinetmi odštartujú manželia prvý júlový týždeň v Berlíne, o týždeň neskôr sa už po štvrtý raz predstavia na festivale Európske ľudové remeslo v Kežmarku, ďalšou zastávkou ich putovania Európou bude poľský Olsztyn.

Najdlhšia cesta ich čaká na festival do Tartu, druhého najväčšieho mesta Estónska, ktoré je považované za centrum vzdelanosti. V auguste spríjemnia melódiami ulice a parky Brna a bodku za letnou flašinetárskou sezónou dajú na festivale v Maďarsku.

„Najviac sa tešíme na festival v Berlíne, kde sa prihlásilo už 190 flašinetárov z celej Európy. To sa nedá opísať, to treba zažiť,“ konštatujú manželia s nezvyčajným koníčkom.

Ladiči z Nemecka

Tak ako ľudia v uliciach majú svoje obľúbené melódie, tie svoje má aj pán Tomáš. Vraví, že akosi ľahšie sa mu točí kľukou flašinetu, keď jeho valčeky, či už tie s kolíčkami, alebo dierkami ozvučujú ulice nesmrteľnými melódiami otca a syna Straussovcov, mimoriadne rád má lahodné tóny operety Čardášová princezná od Emmericha Kálmána, keď ho pozvú zahrať do kostola, uprednostňuje vážnu hudbu. Od Bacha či Verdiho po Vivaldiho.

Plaszkyovci netaja, že flašinetárstvo na rozdiel od čias verklikárov je dnes koníčkom aj životným štýlom, ktorý ide dosť do peňazí. Ich hudobné skrinky nie sú lacné, z času na čas treba flašinet naladiť, najlepšie to dokážu ladiči v Nemecku. A to tiež neurobia za pár eur.

Pravda, bývali časy, keď flašinetárstvo bolo aj dosť nebezpečným umeleckým remeslom. Za Hitlera v Nemecku tajná polícia vo veľkom prenasledovala a fyzicky likvidovala verklikárov i flašinetárov, lebo boli nielen šíriteľmi lahodných melódií, ale aj rôznych správ a politických noviniek zo sveta. Na ich smolu aj takých, ktoré Führerovi nehrali do kariet.

Ale to je už iný, smutnejší príbeh než ten o manželoch Plaszkyovcoch a ich flašinetoch.

Košičan bude hrať toto leto v mestách piatich štátov. 4 fotografie v galérii Košičan bude hrať toto leto v mestách piatich štátov. Zdroj: Peter Ličák

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×