Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Všetky učiteľky z tej škôlky odchádzali po pár mesiacoch: Keď videli, čo sa tam deje, nevydržali to!

10.07.2019 (13/2019) Večer som budovu zamkla. V tom čase bola v poriadku. Ráno som v nej však našla neskutočný neporiadok...
Všetky učiteľky z tej škôlky odchádzali po pár mesiacoch: Keď videli, čo sa tam deje, nevydržali to!
1 fotografia v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Shutterstock

Vydávala som sa pomere neskoro. Dovtedy bol môj život zasvätený pedagogickej činnosti na základných školách. Po svadbe som sa presťahovala k manželovi do malej dedinky na strednom Slovensku. Verila som, že budem môcť vo svojom poslaní pokračovať, hoci vidina nebola dobrá. V dedinke bola iba jedna mala škôlka spojená so základnou školou.

Ako som sa dozvedela, žiakov mali málo, ale mali jedno voľné pracovné miesto. Bolo síce v škôlke, nie v škole, ale aj tak bol zázrak, že sa nejaké našlo. Do novej pracovnej pozície ma zasvätila zamestnankyňa, ktorá odchádzala. Bola milá, ale od začiatku som mala pocit, akoby mi niečo tajila. Povedala mi, že ma nechce nijakým spôsobom ovplyvňovať. Ak mám zistiť isté veci, zistím ich. Ona už nevládze a musí odísť.

Pracovala som v škôlke asi mesiac, keď som začala pozorovať zvláštne veci aj ja. Keď som mala službu, celá budova bola v mojich rukách a zodpovednosti. Musela som počkať, kým upratovačka doupratuje, skontrolovať celú budovu, spratať, čo bolo treba, zamknúť a nastaviť alarm. Bola som posledná, ktorá odtiaľ odchádzala, a ráno prvá, ktorá prichádzala.

Viem, že bolo večer všetko v poriadku. Ráno však boli prikrývky a vankúše na detských postieľkach porozhadzované. O týždeň neskôr som našla rozjedené chlebíky na desiatu pripravené na ďalší deň. Boli v nich „hryzance“ ako po deťoch. Iný deň bol zase neporiadok v kúpeľni. Ďalší mesiac pokreslené stropy pastelkami alebo porozhadzované hračky. Naháňalo mi to hrôzu. Nijako som si to nedokázala vysvetliť. Po roku mi ošedivel veľký prameň vlasov a povedala som si, že odtiaľ musím odísť aj ja.

Susedia z dediny mi povedali, že som vydržala najdlhšie. Vraj ani deti tam už nechce nikto dávať. Radšej idú do škôlok v iných okolitých dedinách alebo deti nechávajú u starých rodičov. V tej budove je totiž niečo nevysvetliteľné a nadpozemské...

 

Ako prvá Slovenka v UNESCO spolurozhoduje o kultúrnom dedičstve: Či chceme, alebo nie, trocha nám trčí slama z čižiem
Grilované kuracie krídelká
S dávnym priateľom sa stretli v nemocnici. Jeho obraz spadol presne vtedy, keď sa to stalo!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×