Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Historický klenot Slovenska? Hurbanovo rodisko bolo kedysi gotickým kráľovským mestom

10.07.2019 (26/2019) Mohutnú zrúcaninu hradu nad obcou Beckov vidno aj z diaľnice. Oplatí sa z nej zísť a pozrieť si aj zaujímavé historické podhradie a dozvedieť sa viac o slávnych miestnych rodákoch.
Historický klenot Slovenska? Hurbanovo rodisko bolo kedysi gotickým kráľovským mestom
17 fotografií v galérii
Obec Beckov je turisticky zaujímavá a má milovníkom histórie čo ponúknuť.
Autor fotografie: Miro Miklas

Starosta Daniel Hladký je rodený Beckovčan a na svoju obec je právom hrdý.

„Sme obcou, ktorá má možno najviac kostolov na Slovensku na obyvateľa. Nad Beckovom sa týčia tri kostolné veže a na Hôrkach sú ďalšie dve historické zvonice. Z Beckova pochádza množstvo slávnych ľudí, viaceré historické osobnosti európskeho významu.

Narodil sa tu Jozef Miloslav Hurban, ktorý bol hybnou silou pri kodifikácii spisovnej slovenčiny. Z Beckova pochádza aj slávny maliar Ladislav Mednyánszky a tiež riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu a zakladateľ geológie a paleontológie na Slovensku Dionýz Štúr.

Doktor Ján Ambro zase položil základy starostlivosti o matku a dieťa a vybudoval pôrodnicu na Zochovej ulici v Bratislave. Major László Mednyánszky bol zástupcom veliteľa leopoldovskej pevnosti na maďarskej strane, notár Karol Bôrik zase kapitánom hurbanovských vojsk v meruôsmych rokoch,“ vyratúva starosta.

„Množstvo ďalších ľudí tu žilo a pôsobilo. Viem, že v 90. rokoch minulého storočia malo vedenie Beckova taký nápad, že ulice premenujú podľa slávnych osobností, ktoré tu kedysi pôsobili. Iniciatíva sa skončila konštatovaním, že máme na to málo ulíc,“ smeje sa.


Beckov

Prvá písomná zmienka: 1208

Lokalizácia: Beckov leží na strednom Považí, nachádza sa v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Počet obyvateľov: 1 392 (669 muži, 723 ženy) – stav k 1. 1. 2019

Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v okrese Nové Mesto nad Váhom: 2009 - 9,62 %; 2010 - 7,63 %; 2011 - 7,99 %; 2012 - 9,73 %; 2013 - 9,53 %; 2014 - 8,58 %; 2015 - 7,14 %; 2016 - 5,64 %; 2017 - 3,15 %; 2018 - 3,10 %; 2019 - 2,85 %


Starosta Daniel Hladký (vľavo) a architekt Marián Strieženec sú rodáci z Beckova a na svoju obec sú hrdí. 17 fotografií v galérii Starosta Daniel Hladký (vľavo) a architekt Marián Strieženec sú rodáci z Beckova a na svoju obec sú hrdí. Zdroj: Miro Miklas

Tolerantné obyvateľstvo

Spolu so starostom nás na obecnom úrade čaká architekt Marián Strieženec, ktorý dôverne pozná históriu Beckova. Upozorňuje nás, že hoci má dnes 1 400 obyvateľov a status obce, v minulosti patril medzi najvýznamnejšie uhorské gotické mestá a mal viacero kráľovských privilégií.

„Máme tu najväčší zachovaný židovský cintorín na Slovensku s hrobmi pochádzajúcimi až z 15. storočia, bola tu aj synagóga, ktorá však po druhej svetovej vojne zanikla. Obyvateľstvo bolo vždy veľmi tolerantné. Svorne si tu nažívali katolíci, evanjelici aj židia, ktorí sem masovejšie prišli v 17. storočí,“ vysvetľuje.

Nemými svedkami slávnej histórie sú zachované i menej zachované stavby, ktoré tvoria historické jadro Beckova obohnané pôvodnými hradbami, na niekoľkých miestach sú stále viditeľné. Celé srdce obce je dnes chránenou pamiatkovou zónou. Ak by ste si v Beckove chceli postaviť dom, nie je to taký problém ako tam, kde tvorí pamiatkové územie väčšinu plochy obce.

„Náš územný plán ráta aj s pozemkami určenými na výstavbu a obec sa po okrajoch rozrastá,“ konštatuje starosta Daniel Hladký.

Kúrie bez šance?

Pamiatkové jadro Beckova, ktoré by sa mohlo porovnávať historickým významom s tými v Trnave, Nitre či Levoči, je pýchou obce, no jej vedeniu robí zároveň vrásky na čele. Dodnes nie je archeologicky úplne prebádané, nepreskúmané je napríklad územie pôvodnej stredovekej osady – dnes parkovisko pri farskom kostole.

Niektoré z historických stavieb sú bohužiaľ v stave, na ktorý je ťažké sa aj pozerať. Veľmi smutný pohľad je napríklad na kedysi chýrnu kúriu Dubnických, bývalé sídlo školy, ktorá sa bez strechy pomaly rozpadáva a mení na ruinu. Dnes je v rukách súkromného majiteľa. Ten však na jej obnovu nemá peniaze a kúria sa už dlhé roky rozpadáva.

V obci sa nachádzajú tri kostoly a dve kaplnky. 17 fotografií v galérii V obci sa nachádzajú tri kostoly a dve kaplnky. Zdroj: Miro Miklas

V zlom stave je aj kúria priamo pod hradným bralom, v ktorej bol kedysi domov dôchodcov. Dnes je stavba opustená a spustnutá, rozbité okná hrozia, že porania črepmi okoloidúcich.

V renesančnej kúrii zemianskej rodiny Ambrovcov, ktorá však momentálne nie je sprístupnená turistom, sa nachádza stála expozícia dejín Beckova. V interiéri je renesančný kozub s erbom Mednyánszkych datovaný rokom 1648. Návštevníci však môžu vidieť aspoň pozostatky zdobenia na jednotlivých stavbách, veľmi vzácne sú aj zvyšky stredovekých pivníc.

Pod kúriou Altusovec sa dá identifikovať ešte stredoveká pivnica, asi najstaršia, pochádzajúca z dôb pred vymedzením námestia. Pri niektorých objektoch sú pivnice vstavené aj do hradnej skaly. Hlboké dvojpodlažné pivnice sa spomínajú aj v kaštieli Mednyánszkych, ktorý dnes už neexistuje.

Krásna a veľkorysá stavba postavená na západnej strane námestia, kde sa narodil slávny maliar Ladislav Mednyánszky, bola rozobratá v 50. až 60. rokoch 20. storočia. Bolo to honosné sídlo, ku ktorému patrili stajne aj nádherná záhrada s mnohými vzácnymi rastlinami. Na jej mieste je dnes trávnatá plocha a park.

Ani sám Mednyánszky akoby nemal spočinutie. Bol večným tulákom, putoval z miesta na miesto, stretával sa s chudobnými a portrétoval obyčajných ľudí, ktorých stretával. Beckov však zostal navždy v jeho srdci, hoci ateliér mal istý čas aj v Paríži. Na jeho obrazoch sa opakoval motív obce a Beckovského hradu.

Architekt Marián Strieženec sa pokúsil zachrániť jednu z historických kúrií vlastnými rukami. 17 fotografií v galérii Architekt Marián Strieženec sa pokúsil zachrániť jednu z historických kúrií vlastnými rukami. Zdroj: Miro Miklas

Snaha o záchranu

Marián Strieženec v historickom jadre Beckova v jednej z kúrií vyrastal a v ďalšej, v Kollárovci, má uložené, ako sám hovorí, „tri rodinné domy“. Vlastnými rukami sa ju totiž pokúsil zachrániť. Dnes je časť, ktorú vlastní, vďaka nemu bezpečne zakrytá strechou a dobudovaná nanovo v štádiu hrubej stavby, samozrejme, pod dohľadom pamiatkarov.

Hoci architekt svoj projekt nevzdáva, do dokončenia má ešte ďaleko. Aj keď v minulých rokoch mu venoval takmer každú voľnú chvíľu a dokonca vlastnoručne zbíjal aj drevené debnenia na murované oblúky, pre jediného investora a staviteľa je to mravčia práca.

„Bol by som rád, keby tam raz bola galéria. Myslím, že aj Ladislav Mednyánszky by si zaslúžil, aby sa do jeho rodnej obce dostali aspoň občas niektoré originály jeho diel a bolo ich počas výstavy kde inštalovať,“ hovorí o svojom sne.

Pekné spomienky má aj na starobylý františkánsky kláštor s kostolom, kam chodil miništrovať. Dnes je v kláštore evanjelizačné centrum a zdržiava sa tam len niekoľko mníchov. Počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií sa Marián Strieženec podieľal na dokumentácii nálezov z Beckovského hradu.

„Robil sa tam vtedy statický prieskum a pamiatkovo-historický archeologický výskum. Väčšia časť dokumentov z toho výskumu skončila po rokoch v úschove u mňa, nikto iný totiž o ne nemal záujem. Takže mám kus histórie Beckova doma v skrini,“ konštatuje s miernou trpkosťou.

Komunita školských sestier de Notre Dame v Beckove vedie Charitný dom pre staršie a choré spolusestry. 17 fotografií v galérii Komunita školských sestier de Notre Dame v Beckove vedie Charitný dom pre staršie a choré spolusestry. Zdroj: AnacondaBecko

Súčasný stav, keď mnohé hrady spravujú a rekonštruujú rôzne občianske združenia, nepovažuje za šťastný.

„Pri všetkej úcte, štát by nemal dopustiť, aby tieto organizácie mohli opravovať národné kultúrne pamiatky. Je to práca pre profesionálov, ktorí však u nás chýbajú. A chýbajú tiež finančné zdroje, najmä pre ich zlé prerozdeľovanie. Potom sa čudujeme, že významným historickým stavbám u nás chýba noblesa.“

Prechodné sídlo

Beckovský hrad je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou a zospodu z obce i z diaľky je naň naozaj ohromujúci pohľad. Hrad postavili zrejme v polovici 13. storočia a jeho poloha mala brániť severozápadné hranice Uhorska pred vpádom nepriateľov. Svoj význam hrad potvrdil aj pri vpáde Tatárov v roku 1241, ktorí mu vôbec neublížili.

Pán z neďalekého Trenčianskeho hradu Matúš Čák získal hrad v roku 1296. Venoval mu veľkú pozornosť, spevnil múry a vytvoril z neho svoje prechodné sídlo. Po Čákovej smrti sa hrad opäť stal majetkom uhorského kráľa.

Významný je rok 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval celý hrad poľskému šľachticovi a poradcovi Stiborovi zo Stiboríc a ten ho dal prestavať na honosné gotické sídlo. Vybudoval nové objekty, ako aj kaplnku s bohatou výzdobou, ktorá sa teraz obnovuje.

Zrúcanina hradu je dominantou obce a ročne priláka tisíce návštevníkov. 17 fotografií v galérii Zrúcanina hradu je dominantou obce a ročne priláka tisíce návštevníkov. Zdroj: AnacondaBecko

Po jeho smrti hrad zdedil syn Stibor II. a po ňom jeho dcéra Katarína, ktorej však hrad uhorská rada vzala a nahradila peniazmi pokrývajúcimi len asi štvrtinu hodnoty hradu.

Kráľ Žigmund však v roku 1437 stihol opäť celý hrad darovať za verné služby rytierovi Pavlovi Bánfimu, budúcemu manželovi Kataríny. V roku 1526 po porážke Turkami v bitke pri Moháči sa začalo s prestavbou v renesančnom štýle a pribudla aj delová bašta.

Nedohodli sa

Podhradie získalo pevné hradby obklopujúce celé mesto a vodnú priekopu, ktorá pomohla mesto ochrániť pred vpádom Turkov. V roku 1594 pri jednej z bitiek s Turkami zahynul posledný Bánfi, Ján Bánfi. V roku 1599 mestečko chceli vyrabovať aj Tatári, čo sa im vďaka stále fungujúcim pevným opevneniam nepodarilo.

Dediči hradu a ich neschopnosť sa dohodnúť mali za následok úpadok hradu. V roku 1728 požiar zničil všetko zariadenie a plameňom padli za obeť strechy aj s interiérom. Takto otvorený hrad už nikto neobnovil a zostal napospas počasiu a času.

Aj ľudia, ktorí o Beckove a hrade nič nevedia, však poznajú povesť, ktorá sa k nemu viaže. Hradného pána Stibora vykresľuje ako krutého človeka, ktorý dal zhodiť zo skaly svojho sluhu, pretože mu nechtiac zabil obľúbeného psa. Ten pred smrťou stihol zakričať, že sa stretnú „do roka a do dňa“. Presne v tom čase o rok hradného pána uštipla do oka vretenica a oslepený spadol do priepasti.

V okolí obce sú skaly atraktívne pre skalolezcov. 17 fotografií v galérii V okolí obce sú skaly atraktívne pre skalolezcov. Zdroj: AnacondaBecko

Nevedno, ako povesť vznikla, ale rozhodne sa nezakladá na pravde. „Stibor bol rytier verný svojmu pánovi, z Beckova urobil strážny hrad. Bol vľúdny k chudobným a staral sa o nich. Tu v Beckove aj v Skalici založil chudobinec, dodnes tam funguje mestské centrum sociálnych služieb, ktoré sa volá po ňom – Štibor,“ uvádza starosta veci na pravú mieru.

Hrad Beckov dnes spravuje združenie právnických osôb, obec je jedným z členov. Starosta by však privítal väčšiu previazanosť hradu s obcou, ktorá je s jeho históriou spätá a pri prehliadkach by naň mala tematicky nadväzovať.

„Boli by sme radi, keby časom turisti vnímali hrad a obec ako jeden celok a keby sme pripravovali spoločné akcie,“ hovorí starosta o plánoch do budúcnosti.

Aj tento rok sa v podhradí uskutočnia Beckovské slávnosti, mnoho podujatí organizuje obec pre svojich obyvateľov i návštevníkov počas celého roka. V intraviláne obce sa nachádzajú veľkosklady obchodného reťazca, aj to je dôvod, prečo rozpočet obce nie je taký napätý, ako je to inde.

Veľkou a finančne náročnou úlohou do budúcnosti je vybudovať v Beckove kanalizáciu. Ešte väčšou a náročnejšou však bude prinavrátiť mu lesk, aký mal počas dejín a aký mu vzhľadom na úchvatnú scenériu hradu, množstvo pamiatok a slávnych rodákov stále patrí.

Využiť potenciál, ktorý by pri obnove a starostlivosti z Beckova mohol vytvoriť ďalší historický a turistický klenot Slovenska.

K Beckovským slávnostiam patria aj rytieri pripomínajúci éru hradného pána Stibora. 17 fotografií v galérii K Beckovským slávnostiam patria aj rytieri pripomínajúci éru hradného pána Stibora. Zdroj: AnacondaBecko


Anketa

Ako sa vám tu žije?

Janette Sedláčková (48)

Som rodená Beckovčanka. Za tie roky sa zmenilo veľa vecí. Zveľadili sa niektoré historické stavby, horšie je však parkovanie. Ľudia sú viac zameraní sami na seba než kedysi, v minulosti tu boli lepšie vzťahy. Vytráca sa vidiecky duch, prichádzajú noví obyvatelia, starí zomierajú. Pri hlavnej ceste je veľa zanedbaných chalúp, o ktoré sa nikto nestará. Beckov je však pekný, je tu čo obdivovať. Okrem toho je blízko Zelená voda, dá sa tu príjemne tráviť čas. Je tu aj dobrá dopravná dostupnosť, hoci spojov je menej než v minulosti. Môj syn si kúpil v Beckove pozemok a ide stavať, obec sa zväčšuje, vznikajú nové ulice.

Adriana Nožinová (47)

Bývam tu 22 rokov, veľmi rýchlo som si zvykla, predtým som tiež bývala na dedine, hoci trochu väčšej. Je tu pekné okolie, chodievame na vychádzky ku Váhu. Trápi ma stav budov na námestí, vyslovene hyzdia stred obce. Pracujem v cukrárni a turisti sa na ne veľmi často pýtajú, nechápu, prečo sú také zdevastované. Kúria Dubnických chátra bez strechy, opustený je aj domov dôchodcov – to je obrovská škoda.

Mária Tekulová (69)

Pred 50 rokmi som sa vydala do Beckova z obce Selec. Mojím snom vždy bolo bývať blízko hradu a už 11 rokov tam dokonca pracujem. Mám vzťah k histórii, bohužiaľ, veľa historických budov v Beckove spustlo. V domove dôchodcov som robila 27 rokov. Teraz, keď sa na tú budovu dívam, je mi do plaču.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×