Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Na japonskom cisárskom dvore mala vzácne postavenie a vyznamenanie, na ktorom je vyobrazená, má aj Alžbeta II.

06.07.2019 (26/2019) Je opradená legendami a na japonskom cisárskom dvore mala výnimočné postavenie. Pôvodne však chryzantéma pochádza z Číny.
Na japonskom cisárskom dvore mala vzácne postavenie a vyznamenanie, na ktorom je vyobrazená, má aj Alžbeta II.
10 fotografií v galérii
Záhradníci pripravujú „zlaté kvety“ na tradičný trh usporiadaný pri príležitosti nového...
Autor fotografie: Shutterstock

Tam jej hold vzdávali už niekoľko storočí pred naším letopočtom. Ospevovali ju básnici, stvárňovali maliari a jednotlivé druhy mali poetické mená – Biela neha obrátená na juh, Azúrová hora pokrytá snehom, Západ slnka, Tisíc žeriavov...

Jedna z čínskych bájí hovorí, akú úlohu zohrala pri vzniku Japonska. Vraj to bolo takto:

Čínsky cisár, známy svojou tyraniou, sa dopočul, že neďaleko pobrežia Číny existuje ostrov, na ktorom rastie zázračný kvet. Nazýva sa chryzantéma a z jeho šťavy sa dá vyrobiť elixír života. Podľa báje sa chryzantému podarí odtrhnúť iba človeku so šľachetnými úmyslami a s dobrým srdcom. Čo rozhodne cisár nebol a ani nikto z jeho okolia. Napadlo mu, že nájsť rastlinu pošle 300 mladých mužov a 300 mladých žien, čistých, nepoškvrnených zlobou a krutosťou.

No ich návratu ani elixíru sa nedočkal. Keď sa doplavili k jednému z ostrovov, boli očarení jeho krásou a časť mladých sa rozhodla na ňom zostať. Ďalší z nich sa usadili na priľahlých ostrovoch a tak údajne vzniklo Japonsko. A či naozaj našli aj elixír, to už báj nehovorí. Prvý cisár japonských ostrovov vraj dal na počesť mladých odvážlivcov chryzantému do znaku novej krajiny.

V Himalájach nie sú

Keď sa však zo sveta bájí prenesieme do reality, zistíme, že história chryzantémy sa začala skutočne písať v Číne. Aj keď neskôr ju priam heroizovalo Japonsko, prvé písomné poznatky o nej sa objavili v staročínskej poézii.

Bolo to v rokoch 1122 – 246 pred naším letopočtom. Básnici ospevovali jej krásu a prirovnávali ju pre jej žiarivú žltú farbu ku hviezdam, nazývali ju zlatý kvet. Dokonca sa spomína i v jednom z diel Konfucia, najslávnejšieho čínskeho mysliteľa a filozofa. Z Číny je i príslovie: „Ak chceš mať šťastný život, pestuj chryzantémy.“

Obľúbené kvetiny zvečnil na plátne v roku 1882 francúzsky maliar, impresionista Claude Monet. 10 fotografií v galérii Obľúbené kvetiny zvečnil na plátne v roku 1882 francúzsky maliar, impresionista Claude Monet. Zdroj: Shutterstock

To nie je všetko, tých naj, ktoré sa viažu k tomuto žltému zázraku, je omnoho viac. Číňania, a neskôr i Japonci, ju spájali s dlhovekosťou a uchovávaním mladosti. Panovníkom z čínskej dynastie Chan, ktorí vládli takmer 400 rokov, z jej kvetov napríklad lekári pripravovali magický prášok. Ten im mal dodať silu a pomôcť dožiť sa vysokého veku. Či to spôsobil prášok, alebo gény, oni sa naozaj dožívali požehnaného veku.

Dlhý život vraj dokázali zabezpečiť aj okvetné lístky chryzantémy alebo život na miestach, kde na brehoch riek či prameňov rástlo hojné množstvo týchto kvetov. Keď lupienky popadali do vody, premenili ju na nápoj predlžujúci život. Kto sa tejto vody napil alebo si v nej umyl vlasy, nikdy mu nezošediveli a pôsobil mladistvo.

Nielen vlasom farbu, ale aj tvári bolo treba zabezpečiť hladkosť. To dosiahli tak, že sa do rosy zachytenej na kvete namočilo biele tenké plátno a priložilo na tvár. Nuž, toľko povery.

Tento kvet však najmä na jeseň bohato kvitne v čase, keď iné kvety vädnú a, obrazne povedané, zomierajú. Aj preto sa chryzantéma stala pre Číňanov symbolom sily v období nepriazne a nedostatku. A aj preto sa k nej utiekali, aby jej magická energia posilnila ich telo a omladila ho.

Jediné miesto v Číne, kde by ste márne hľadali chryzantémy, sú Himaláje. Aj na to majú v tejto krajine vysvetlenie v podobe legendy.

V zámku pod jedným z himalájskych vrchov žil šľachtic, ktorý mal vzácnu zbierku porcelánu a v nej 10 zlatých tanierov. Staralo sa mu o ňu dievča nazývané Okiku, čo bol i jeden z druhov chryzantém. V jedno ráno, keď opäť počítalo taniere, zistilo, že 1 chýba.

Tak veľmi sa bálo hnevu svojho pána, že skočilo do studne a zabilo sa. Jej duch však každú noc opustil studňu a šiel zrátať taniere. Keď zistil, že ich je len 9, tak žalostne kvílil, že chryzantémy v celom okolí od žiaľu zvädli a nikdy viac v tejto oblasti nevyrástli.

Chryzantéma nesmela chýbať ani na tetovaniach. 10 fotografií v galérii Chryzantéma nesmela chýbať ani na tetovaniach. Zdroj: Profimedia

Výstup na horu

Kult chryzantémy prežíval po stáročia v Číne aj v podobe rôznych slávností. Sviatok dvoch deviatok – Chongyang – pretrval do súčasnosti a slávi sa i v Japonsku, na Taiwane, vo Vietname či v Kórei. Je to najväčší sviatok, ktorého súčasťou sú, ako inak, chryzantémy.

Oslavuje sa 9. deň 9. mesiaca lunárneho roku, teda podľa čínskeho kalendára 9. septembra. Dátum s dvomi 9 je podľa Číňanov zlovestný, pretože má v sebe príliš mnoho z princípu jang, teda mužskej prasily, ktorá je v protiklade s jin, s pasívnou ženskou prasilou. Práve 9. 9. odovzdáva prevládajúci jang vládu jinu, čím končí napätie a nastupuje harmónia.

V minulosti v Číne spisovatelia alebo úradníci v tento deň vystupovali na najbližší vrch či kopec, aby sa smerom hore uberala aj ich kariéra. Potom sa kochali krajinou a začala sa zábava. Tej sa venovali najmä umelci.

Popíjali chryzantémové víno, diskutovali o klasických literárnych dielach, potom začali tvoriť: na dlhé papierové pásy písali básne o chryzantéme, vešali ich na konáre stromov, aby ich čítali nielen ľudia, ale aj vietor, odniesol ich do sveta a takto šíril slávu tohto kvetu. Preto sa tento sviatok niekedy nazýval aj sviatkom spisovateľov.

Na dedinách v tento deň ľudia trhali kvety i listy chryzantém, z usušených varili čaj, ktorý pôsobil osviežujúco a mal vraj zázračnú moc. Obľúbený bol hlavne v juhočínskych provinciách počas neznesiteľných horúčav, keď ochladil organizmus.

Dnes, ak ľudia nemajú v okolí vrch, „vystúpia“ na vysokú budovu a opäť pri chryzantémovom víne alebo čaji spomínajú na svojich predkov a modlia sa za dlhovekosť.

Číňania majú magický kvet vyrazený aj na minci s hodnotou 1 jüan. 10 fotografií v galérii Číňania majú magický kvet vyrazený aj na minci s hodnotou 1 jüan. Zdroj: Profimedia

Harakiri za falšovanie

Do Japonska sa dostali chryzantémy v 8. storočí. Samozrejme, z Číny. Neboli to však divorastúce rastliny z brehov riek, ale kultivované, záhradné odrody. Nielen v Číne, ale aj v Japonsku existuje povesť, ako vznikla chryzantéma a prečo má toľko okvetných lístkov.

Mladá dievčina Kiku-san nesmierne milovala mládenca nazývaného Asahi. Jeho meno v preklade znamenalo Ranné zore. A tie sú ráno na oblohe len chvíľu. Preto sa Kiku-san chcela dozvedieť, ako dlho ju bude Asahi ľúbiť. Chodila po záhrade a hľadala rastlinu s bohatým okvetím. Voľba padla na margarétku, hoci nebola úplne podľa predstáv Kiku-san. No zaľúbená žena si pomohla.

Z vlasov vytiahla ihlicu, ňou každý lupeň kvetu opatrne rozdelila pozdĺžne na ďalšie 2 až 3 časti, čo už bol dostatočný počet na dlhotrvajúcu, nehynúcu lásku. Kiku-san bola spokojná a na svete bola prvá chryzantéma menom kiku. A kiku v japončine znamená slnko, preto táto kvetina je v Japonsku aj symbolom slnka.

Svojou krásou natoľko očarila i panovníka, že sa dostala do jeho erbu a stala sa národným kvetom. V cisárskom embléme chryzantéma mala a stále má 16 lupeňov.

Jej obraz bol posvätný a mohli ho používať iba členovia cisárskej rodiny. Akýkoľvek pokus o zobrazenie 16-cípej chryzantémy sa trestal smrťou, falšovateľ musel spáchať harakiri. Preto sa neraz používala ako ochranný prvok na bankovkách či známkach.

Ale falzifikátori sa vynašli. Aby unikli trestu, ich chryzantémy mali 14 alebo 15 okvetných lístkov. Zberateľ, mysliac si, že kupuje starú, vzácnu mincu či známku, si vôbec nevšimol, že kúpil bezcenný paškvil. Trik falšovateľov bol výnosný a beztrestný zároveň.

V 18. storočí sa od trestu smrti upustilo, no chryzantéma mala aj naďalej výsadné postavenie. Nie vždy sa však používala pri slávnostných či mierových chvíľach.

Záber na časť strechy, na ktorej je umiestnený cisársky erb v podobe 16-cípej chryzantémy. 10 fotografií v galérii Záber na časť strechy, na ktorej je umiestnený cisársky erb v podobe 16-cípej chryzantémy. Zdroj: Shutterstock

Napríklad počas 2. svetovej vojny bola symbolom Japonska, nachádzala sa na bojových lietadlách, vojenských lodiach a kamikadze si ju pripínali ako symbol odvahy. Na uniformách a prilbách mali aj vojaci znak kotvy a chryzantémy. Dokonca i v názvoch vojenských operácií sa spomínala chryzantéma.

Okrem obdobia svetovej vojny však vždy predstavovala nádej, priateľstvo, pravdu a optimizmus. A hoci si vo svete mnohí myslia, že symbolom Japonska je sakura, je to omyl. Je ním chryzantéma.

Aj v tejto krajine má svoj sviatok. V meste Nihonmatsu, v prefektúre Fukušima, sa na jeseň pravidelne koná výstava bábik vytvorených z chryzantém. Obraz budúcej bábiky nakreslí maliar. Hlava, ruky i telo sú z pevného materiálu, podobne ako je to v prípade marionet. Telo tvoria bambusové kocky a ryžová tráva a jeho povrch sa prikryje stovkami nádherných farebných chryzantém.

Nie sú to však rezané kvety, ale zo zeme sa vytiahnu spolu s koreňmi. Tie sa opatrne zabalia do mokrého machu, jemne sa zastrčia medzi bambus a trávu a „chryzantémová“ bábika je stále čerstvá.

Ďalšou oslavou tohto kvetu je v Japonsku udeľovanie chryzantémového rádu, čo je najvyššie štátne vyznamenanie. Zvyčajne sa to deje na jeseň, keď japonský cisársky dvor usporadúva celonárodné slávnosti venované chryzantémam.

Rád prvýkrát udelil v roku 1876 cisár Meidži, zvyčajne sa dáva členom cisárskej rodiny, vysokej aristokracii, národným hrdinom a hlavám cudzích štátov. Má 2 varianty – hviezdu a odznak – a na oboch je okrem vychádzajúceho slnka aj 16-lupeňový kvet chryzantémy. Medzi jeho držiteľov patria i anglická kráľovná Alžbeta II. a americký prezident D. Eisenhower. Chryzantéma je i na prednej strane japonského pasu alebo na minciach.

Japonské vysoké štátne vyznamenanie s vyobrazenou chryzantémou má i Alžbeta II. 10 fotografií v galérii Japonské vysoké štátne vyznamenanie s vyobrazenou chryzantémou má i Alžbeta II. Zdroj: Profimedia

Chryzantémové „stromy“

Žltej kráse neodolala ani Európa. Verejnosť prvýkrát uzrela ázijskú kvetinu vo Francúzsku v roku 1789. Hneď sa stala obľúbenou pre svoj veľký farebný kvet. V Anglicku sa objavila len o trochu neskôr, okolo roku 1795.

Anglických záhradníkov tak uchvátila, že sa vybrali do Číny hľadať ďalšie odrody. Boli čiastočne úspešní, pretože záhradnícka spoločnosť v Londýne sa v roku 1824 pochválila, že jej zbierka obsahuje 27 druhov chryzantém. V Japonsku ich v tom čase poznali vyše 160.

Nadšeným pestovateľom „zlatého kvetu“ bol aj viedenský záhradník Johann Baptist Rupprecht. V roku 1832 usporiadal vo Viedni výstavu, na ktorej návštevníci obdivovali 1 000 kusov chryzantém 55 druhov. Zavítal na ňu aj rakúsky cisár František I.

Chryzantéma v Európe jednoznačne zaujala. Od 19. storočia sa neustále šľachtili jej nové druhy, k pôvodnej žltej pribúdali ďalšie farby – od bielej až po umbrovú –, v kvetináči bola obľúbeným dekoračným prvkom pri vstupe do domu, dokonca sa objavovala v chlopniach sák či v gombíkových dierkach viest.

Pri šľachtení prichádzalo neraz i k paradoxom. Napríklad na Svetovej výstave v Paríži v roku 1889 predstavili Japonci chryzantémové „stromy“. Ich koruny mali priemer asi 3 metre, na každom bolo okolo 200 kvetov s veľkosťou 20 cm.


Chryzantéma v liečiteľstve a v gastronómii

V Číne a v Japonsku sa dodnes pestuje najmä ako korenie, zelenina a liek. Tradičná čínska medicína používa na liečenie všetky časti chryzantémy – kvet, listy aj korene. Využíva ju pri bolestiach hlavy, závratoch, nachladnutí, chrípke, zápaloch hrdla, vysokom tlaku, ale aj pri nespavosti, kŕčoch, zápale očí a kožných chorobách. Podľa ľudových liečiteľov má dezinfekčné a protizápalové účinky, znižuje horúčku a pomáha pri infekciách dýchacích ciest. Z bielych a žltých kvetov (Chrysanthemum morifolium a Chrysanthemum indicum) sa varí čaj a nápoj známy ako chryzantémové víno.

Na šaláty sa používa chryzantéma jedlá (Chrysanthemum coronarium). Možno ju pestovať aj u nás ako listovú zeleninu. Jej mladé listy a stonky sa dávajú do šalátov s ďalšou zeleninou – napríklad s paradajkami, so sójou či s naklíčenými fazuľkami mungo. Ale ako príloha sú vhodné aj samostatne, podobne ako hlávkový šalát. V čerstvom stave obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, provitamínu A, silíc a minerálnych látok. Listy majú jemnú korenistú vôňu a chuť. Čím sú však staršie, tým horkejšia je ich chuť a aróma je omnoho výraznejšia. Chryzantéma našla uplat­nenie aj v teplej kuchyni. Listy sa upravujú podobne ako šalát alebo sú jednou z prísad do zeleninových polievok či iných jedál.

Ľadový čaj z chryzantémy je tradičný v Číne. 10 fotografií v galérii Ľadový čaj z chryzantémy je tradičný v Číne. Zdroj: Shutterstock

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×