Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Farmár: Malý farmár nemôže spĺňať podmienky ako veľká mliekareň, s prvou pokutou to zabalí a zamestná sa v automobilke

03.07.2019 (25/2019) Predtým ako sám začal farmárčiť v rodnej dedine v podhorí Levočských vrchov, odkrútil si Matúš Urda (35) niekoľko poučných rokov na anglickej a dánskej farme.kauzakauza
Farmár: Malý farmár nemôže spĺňať podmienky ako veľká mliekareň, s prvou pokutou to zabalí a zamestná sa v automobilke
9 fotografií v galérii
Zemiačnisko Matúša Urdu je vo vzorom stave. Na pole vyšiel už za brieždenia.
Autor fotografie: Peter Ličák

Poľnohospodársky inžinier sa do porovnávania života tamojších a našich farmárov nehrnie. Má na to racionálne dôvody.

„Poviem vám, prečo sa bránim porovnávaniu života anglického či dánskeho farmára s tým svojím. Sú to také diametrálne odlišné veci, že sa to jednoducho nedá. Kto to nezažil na vlastnej koži, nepochopí. Ja mám to šťastie, že som to zažil, sladké reči politikov pred voľbami ma neohúria.

Z vlastných skúsenosti môžem potvrdiť, že v Spojenom kráľovstve i v Dánsku je farmár pánom, kým ja mám čoraz intenzívnejší pocit, že náš štát by bol najradšej, keby slovenskí farmári zmizli zo zemského povrchu,“ rozhorčil sa priamo na vzorovo udržiavanom zemiačnisku na konci Krivian znechutený mladý farmár.

Na pole za svitania

Bolo pár minút pred deviatou, pre nás akurát začiatok pracovného dňa, ale Matúš Urda už končil raňajšiu päťhodinovú šichtu pri obriaďovaní úhľadných hriadok zemiakov.

„Dnes má byť vyše 30 stupňov, radšej som si privstal za svitania, aby som sa cez deň neuvaril v kabíne traktora, ešte predpoludním tam bude viac ako 40 stupňov,“ povedal nám o svojom pracovnom režime.

„A druhým bonusom včasného vstávania je to, že toho stihnem omnoho viac. Ale aj na anglickej farme sa život začínal už za východu slnka, to je údel poľnohospodárov na celom svete,“ konštatuje farmár Matúš.

Matúš Urda farmárči v rodných Krivanoch štyri roky. 9 fotografií v galérii Matúš Urda farmárči v rodných Krivanoch štyri roky. Zdroj: Peter Ličák

Po promóciách na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa chcel zdokonaliť v anglickom jazyku. Kde to ide lepšie ako v Spojenom kráľovstve?

„Zamestnal som sa na rodinnej farme, pracovali sme na nej piati: traja členovia rodiny, dojič a ja. Keď som prišiel na farmu, ktorú tvorilo 100 hektárov lúk a pasienkov, v stajniach mali 250 dojníc. Keď som po troch rokoch odchádzal, bolo ich o 50 viac. Rodina mi veľmi ďakovala, žili v presvedčení, že viac ako 250 kusov dobytka ich farma neuživí.

Životy anglických a našich farmárov sú neporovnateľné. Rodina, pre ktorú som pracoval, vôbec nebola odkázaná na štátne dotácie či peniaze z eurofondov, farma bola absolútne sebestačná, príjmy stačili na zabezpečenie jej chodu i príjemný život celej rodiny,“ podotýka farmár zo šarišskej dediny na hornom toku Torysy.

Garantované ceny

Na rozdiel od našich farmárov tí anglickí nepoznajú pocit veľkej neistoty. Výkupné ceny toho, čo dochovajú či dopestujú, sú nastavené tak, aby farmárom nehrozili existenčné problémy ani v rokoch so zlým počasím, záplavami, suchom, s krupobitím.

„Ceny mlieka sa v priebehu roka neznižujú, farmári si dokážu dopredu vypočítať, koľko im produkcia mlieka vynesie za celý rok, koľko dostanú za mäso, štát garantuje aj výkupné ceny dobytka. Po tom, čo zažívam so svojimi kolegami s výkupnými cenami doma, sa mi tie v Spojenom kráľovstve zdajú ako z ríše rozprávok.

Farmár, u ktorého som pracoval, predával jalovice z veľmi kvalitného chovu za 2 500 libier za kus, čo je takmer 2 800 eur. Z takejto ceny sa mi až zakrútila hlava. Viete, kedy sa bude u nás takto finančne oceňovať práca slovenských farmárov? Nikdy!“ nevidí Matúš Urda budúcnosť slovenského poľnohospodárstva cez ružové okuliare.

V týchto horúčavách vystúpi teplota v kabíne traktora aj nad 40 stupňov. 9 fotografií v galérii V týchto horúčavách vystúpi teplota v kabíne traktora aj nad 40 stupňov. Zdroj: Peter Ličák

Jeho veľký pesimizmus nedávno posilnili slová predsedu parlamentnej strany, ktorý sa pred voličmi rád pasuje za jedného z najlepších odborníkov na ekonomiku štátu.

Matúš sa s ďalšími troma farmármi zo Šariša chcel dozvedieť, aká budúcnosť podľa neho čaká našich poľnohospodárov. Odpoveď politika farmárov šokovala. Taká malá krajina, ako je Slovensko, vraj poľnohospodárov ani nepotrebuje, všetky potraviny sa dajú ľahko kúpiť na svetových trhoch.

„Ale na čerstvom ovčom syre z najbližšieho salaša si rád zamaškrtil. Že mu nezabehlo...,“ povedal Matúš Urda.

Cesnak vozíme z Číny

Ďalších šesť rokov zbieral skúsenosti ako zootechnik už bližšie k domovu, na dánskej veľkokapacitnej farme v Plaveckom Štvrtku.

„Dáni majú veľký nedostatok poľnohospodárskej pôdy, preto svoje farmy zakladajú po celej Európe. Zo svojich skúseností môžem povedať, že sú to prvotriedni poľnohospodári, sú doslova až učebnicovým príkladom toho, ako efektívne využívať eurofondy, majú špičkové technológie i perfektnú organizáciu práce. Je to skrátka krajina, od ktorej sa máme v poľnohospodárstve čo naučiť. Dáni sú špičkoví poľnohospodári, so smútkom v duši odhadujem, že na ich úroveň sa nedostaneme ani o 100 rokov,“ trápi farmára z Krivian.

V dedine gazduje na vlastných či prenajatých poliach dvanásť roľníkov, Matúš Urda hospodári na 20 hektároch. Polovica výmery je jeho vlastná, polia si kúpil zo zárobku na anglickej a dánskej farme, druhú polovicu si prenajíma. Po prieskume trhu sa dal na pestovanie zemiakov a cesnaku, sem-tam zaseje obilniny, ale len preto, aby zem dostala aj inú kultúru.

Malí poľnohospodári si nemôžu dovoliť predávať nepoctivé výrobky. To by bol ich koniec. 9 fotografií v galérii Malí poľnohospodári si nemôžu dovoliť predávať nepoctivé výrobky. To by bol ich koniec. Zdroj: Vladimír Kampf

„Vlani som dopestoval 85 ton zemiakov. Ak je človek šikovný, nie je problém predať také množstvo. Keby som bol mal ešte raz toľko, všetko by sa bolo predalo. Mám veľmi veľa malých odberateľov, zásobujem zemiakmi reštaurácie a vývarovne v okolí Lipian a Sabinova, tak ma trochu škrie, že o moju produkciu nemajú záujem školské jedálne v našej doline.

A pritom veľmi dbám na ekologické pestovanie, hnojím maštaľným hnojom, chemickú ochranu proti škodcom používam len dvakrát, v júli a auguste už vôbec, aby zemiaky neboli v čase vyorávky pokrstené žiadnou chémiou.“

Na polovici hektára ma vysadený cesnak, ale tam si úrodu nikdy netrúfa odhadnúť. Cesnak je mimoriadne náročný a citlivý na počasie, tak žiadnemu odberateľovi nemôže garantovať, aké množstvo dodá. A pritom záujem o túto koreninu je veľký, v supermarketoch kuchynský cesnak vypestovaný na Slovensku gazdinky nenájdu, ten na pultoch sa dováža zo Španielska alebo z Číny.

„Po štyroch rokoch farmárčenia v rodnej dedine môžem potvrdiť zlú skúsenosť nás malých farmárov so štátom a jeho inštitúciami. Štát na nás zvysoka kašle. Všetko, čo zarobím na zemiakoch a cesnaku, ide naspäť na chod farmy. Za tie roky som sa zmohol len na novú dodávku, na ktorej rozvážam zákazníkom zemiaky, a na starý traktor.

Skúsil som podať profesionálne vypracovanú žiadosť o finančnú podporu z programu Malý farmár. Samozrejme, že som ju nedostal. Oficiálne pre nedostatok finančných prostriedkov, v skutočnosti preto, že pre súčasný vládny trojlístok nie som ,náš človek‘. A to je dnes aj pre nás farmárov neprekonateľný hendikep...“ posťažoval sa Životu sklamaný farmár zo Šariša.

Sankcie sú nepríjemnou cestou, ako znechutiť drobných farmárov. 9 fotografií v galérii Sankcie sú nepríjemnou cestou, ako znechutiť drobných farmárov. Zdroj: Vladimír Kampf

Žinčice nie je dosť

Druhú júnovú nedeľu sa v Hruštíne na Orave zišli mladí farmári. Kto čakal, že ich tam bude neúrekom a budú ponúkať svoje výrobky, bol by sklamaný. Prišli bez výrobkov. Žiaľ, situácia na Slovensku je často až smiešna. Ktosi kdesi berie dotácie na čosi, čo ani nie je, napríklad akože kosí betónovú plochu dedinského letiska.

Iní sa zasa môžu snažiť dostať so svojimi poctivými produktmi aspoň na jarmoky a pokúsiť sa farmárčiť v malom, ale úrady, ktoré sú krátke na veľkých podvodníkov, si na maličkých zgustnú. Veď musia niečo robiť a vykazovať. Preto drobných poľnohospodárov medzi ľuďmi ani veľmi nevidno. Je lepšie neukazovať sa, byť ticho a výrobky predávať cez rodinu a známych.

Výrobky družstva Agrovex Novoť predávali v Hruštíne z vlastnej mobilnej predajne. Nie sú žiadny veľký výrobca, ale zasa nie sú ani malí.

„Špecializujeme sa na živočíšnu výrobu, ovce a kravy. Keď sme začínali jazdiť s predajňou po Orave, mal som pocit, že tu to až tak nepôjde, pretože tu si takmer v každej dedinskej domácnosti niečo vyrábajú. Veď aj od nás si kupujú mlieko, ktoré doma kľagajú, a na syry či korbáčiky. Napodiv, predávame dobre. Napríklad žinčice nie je nikdy dosť a niekedy musím predávať len po obmedzenom množstve na zákazníka, aby sa viacerým ušlo,“ hovorí syrár a predavač v pojazdnej predajni Agrovex Novoť Tomáš Záruba (37).

Okrem auta so sloganom „z dvora na stôl“ majú aj malú družstevnú predajňu. Do obchodných sietí sa netlačia. Chcú si zachovať vlastnú vysokú kvalitu.

S mobilnou predajňou chodia po okolí. „Naše družstvo je známe. Noví klienti nám však spočiatku veľmi neveria, že nemiešame ovčie mlieko s kravským. No máme ho dosť, takže si takto nemusíme pomáhať.“

Tomáš Záruba predáva z mobilnej predajne výrobky Agrovexu Novoť po celej hornej Orave. 9 fotografií v galérii Tomáš Záruba predáva z mobilnej predajne výrobky Agrovexu Novoť po celej hornej Orave. Zdroj: Vladimír Kampf

Našťastie aj úradníci a kontrolóri vedia o kvalite tohto družstva. Navštevujú ich viac-menej len preventívne.

„Boli sme na jarmoku v Lokci, venovanom malým výrobcom. Niektorí si vytiahli len malý stolík, obrúsok a predávali z malej chladničky. Kontrolóri ich dusili a v podstate to, čo zarobili, im hneď vzali ako pokutu. Na ďalší ročník už, samozrejme, neprišli. Aj ja som už platil pokutu 50 eur za to, že som nemal nálepku na jednej bryndzi. Musel som ju zaplatiť zo svojich.“

Blúdenie v kruhu

Väčšie ryby plávajú a menšie zostávajú v sieťach. Predsa len som na podujatí našiel jedného malého výrobcu.

„Hlavne nechcem byť v žiadnych novinách. Škoda je sa ukazovať. To len za mnou prídu, že keď som sa pretŕčal, tak mám aj ukázať, či mám všetko v poriadku. Kto chce biť, palicu si nájde...“

Otec so synom sa tiež posťažovali, že vláda k malým výrobcom nie je ústretová.

„Aj keď sme si chceli vybaviť všetky požadované papiere, len sme blúdili v administratívnom kruhu. Niekedy ani úrady nevedia, čo chcú. Okrem toho, ak niekto chce vyrábať v malom, neoplatí sa mu platiť administratívne poplatky,“ hovorí syn. „Musíme si zachovať aj nejakú cenu pre zákazníkov...“

Kvalita a tradícia v malom nemajú šancu uspieť. „Idú po nás ako po psoch. Asi ani veľkým predajcom nevyhovujeme. Okrem mliečnych výrobkov máme aj biofarmu s býkmi. Keď sme chceli dodávať mäso do reštaurácií, museli sme na to mať certifikáty. Keď sme to, čo sme za ne zaplatili, premietli do ceny mäsa, tak ho už nikto nechcel, lebo sa im zdalo drahé. Z Poľska je lacnejšie...

Tí zásobujú celé Slovensko a Česko. Možno sú ich úrady ústretovejšie. Ceny už dnes nižšie nemajú. To len ľudia majú v hlavách vryté, že musia do Poľska za nákupmi, lebo tam je to lacnejšie. Tam sa chodí na jarmoky nakupovať a u nás iba jesť a piť. Naše slovenské výroby stoja. Všetci chcú dovážať a dovážať...“ sťažuje sa otec.

Rodinné farmárčenie u nás bolo dlho v zabudnutí. Nemáme tradíciu. Mladí farmári potrebujú mimoriadnu podporu. 9 fotografií v galérii Rodinné farmárčenie u nás bolo dlho v zabudnutí. Nemáme tradíciu. Mladí farmári potrebujú mimoriadnu podporu. Zdroj: Vladimír Kampf

Kopa systémových chýb

„Mladí farmári si zaslúžia oveľa viac pozornosti a špeciálnej starostlivosti po tom, ako sme zostali odtrhnutí od rodinného poľnohospodárstva,“ vysvetľuje predseda združenia mladých farmárov Milan Jurky (35).

Slovenské združenie je členom európskej organizácie mladých farmárov.

„V každej krajine riešia kolegovia iné problémy. Niekde sa starajú o vzdelávanie či odchod starších do dôchodku a s ním spojenú výmenu generácií. Všade v zahraničí fungujú rodinné farmy. Na Slovensku, žiaľ, také nemáme. Reťaz sa pretrhla. Ľudia na družstvách nevedia, kto príde po nich. Nemajú pokračovateľov. Naše hospodárstva riadia manažéri, preto mladí farmári potrebujú špeciálnu starostlivosť, aby sme ich dokázali vrátiť k rodinným podnikom.“

Združenie funguje už 12. rok. Dni mladého farmára zorganizovali tretí rok.

„Povedali sme si, že mladých ľudí pritiahneme k poľnohospodársku hravou formou rovno v teréne.“

Za najväčším problémom malého farmárčenia na Slovensku je podľa M. Jurkyho kopa systémových chýb z minulosti.

„Žiaľ, niekomu tie chyby vyhovovali. Myslím tým napríklad rozdrobenosť pozemkov či predaj z dvora. Legislatíva je nastavená píliš vysoko. Vďaka tomu sa na jednej strane úspešne vyhýbame potravinovým škandálom, ale na druhej strane sú to záväzky, ktoré začínajúci farmári nedokážu dodržať. Keď si to človek uvedomí, zamyslí sa, či sa do takého rizika pustí. Nemôžeme začať mladých okamžite sankcionovať. Potrebujú pôdu, podporu, vzdelanie a voľne dýchať.

Ak mladého hneď na začiatku zarazíme a začneme kasírovať, skončí. Malý výrobca nemôže spĺňať podmienky ako veľká mliekareň. To je na škodu. S prvou pokutou to zabalí a zamestná sa v automobilke. Malý farmár predsa svojou prácou nemôže ohroziť Slovensko. Robí výrobky aj pre svojich blízkych a známych a nespôsobí potravinový škandál.“

Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku. 9 fotografií v galérii Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku. Zdroj: Vladimír Kampf

Prišiel čas systémových zmien. Združenie mladých farmárov Slovenska je poradným hlasom na ministerstve pôdohospodárstva SR.

„Treba si sadnúť za stôl a jasne povedať, čo sú a čo nie sú udržateľné projekty. Nemali by sme sa deliť na starých, mladých, veľkých, malých, ale na ľudí, ktorí chcú robiť, a špekulantov, ktorí chcú poberať podpory a dotácie,“ mieni predseda.

O výrobky malých farmárov je mimoriadny záujem. „Je to aj preto, že malý farmár nemôže klamať. Keby raz oklamal rodinu či suseda a trochu by svoj výrobok upravil, viac by od neho nikto nič nekúpil. Reťazce si problémy vedia obhájiť. Majú na to tímy právnikov. Žiaľ, poctivých výrobcov je síce dosť, ale fungujú v obmedzujúcom režime a ich predaj je často až nelegálny. Aj touto otázkou sa musíme zoberať.“

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×