Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Majo Labuda: S tým sa človek nikdy nezmieri, na otca myslím skoro každý deň

01.07.2019 (25/2019) Majo Labuda (45) robí osvetu cukrovke, ktorá poznačila život celej jeho rodiny a pred rokom a pol mu náhle vzala otca, legendárneho herca Mariána Labudu staršieho (†73).
Majo Labuda: S tým sa človek nikdy nezmieri, na otca myslím skoro každý deň
8 fotografií v galérii
Po smrti otca zmenil spôsob života. Donedávna veľký gurmán konzumuje viac zeleniny...
Autor fotografie: Miro Miklas

Od minulého roka sa venujete boju proti diabetu a podpore tých, ktorí si pred touto chorobou zakrývajú oči.

Áno, oslovili ma na takúto spoluprácu. Aj môj otec robil počas života ako silný cukrovkár osvetu. Keďže myšlienka je dobrá a táto choroba veľmi zákerná, nemohol som odmietnuť. V podstate na následky tohto ochorenia zomrel aj môj otec, preto sa snažím upozorňovať alebo nabádať ľudí, aby diabetes nebrali na ľahkú váhu.

Pre diabetikov nakrúcame rôzne informačné videá, v ktorých im vysvetľujem, ako sa majú stravovať, čo znamená jedna sacharidová jednotka, čo si môžu dovoliť, čo nie. Chodím aj na edukačné semináre, takže opäť robíme osvetu medzi ľuďmi, aby vedeli, že sú dva druhy cukrovky. Typ číslo jeden je vrodený a typ dva, ktorý je z nesprávneho životného štýlu.

Ja mám genetickú predispozíciu na typ číslo dva, práve preto by som sa mal strážiť. Je pravda, že posledný rok dbám viac o svoje zdravie, lepšie povedané, som opatrnejší a preferujem zdravší životný štýl. Aj sa tohto ochorenia trošku bojím. Po štyridsiatke som už dokonca bol aj na očnom. Začal som nosiť okuliare, ale očiarka mi vysvetlila, že v tomto veku je mierne zhoršenie zraku úplne normálne. Inak žiadne príznaky ani nič podobné nemám.

Čo teda robíte pre svoje zdravie?

Snažím sa jesť veľa zeleniny, ale šaláty sa nedajú konzumovať do nemoty. Teraz som bol napríklad dva mesiace preč kvôli nakrúcaniu. Spoliehať som sa musel len na „catering“ alebo hotelovú stravu, ktorá nie je najzdravšia. Hoci sa občas stane, že životosprávu poruším, predovšetkým sa snažím jesť zdravo. Doma sa mi to darí lepšie, lebo si môžem jedlo dopredu pripraviť a mám tu zabehnutý režim. Mimo domu je to už ťažšie.

V minulosti ste priznali, že ste gurmán, rovnako ako bol váš otec.

Áno, len s tým rozdielom, že ja sa snažím aspoň hýbať, zatiaľ čo on, keď už aj porušil životosprávu a mal svoj prehrešok spáliť, neurobil to. Ja to robím napríklad tak, že všade chodím pešo alebo na bicykli. Okrem toho som rád, že existujú rôzne aplikácie v telefóne, ktoré človeku povedia, aký mal deň a koľko krokov prešiel. Na konci dňa si to potom môžete pozrieť a zhodnotiť, či ste prešli dosť alebo to bolo málo a mali by ste to teda nasledujúci deň vykompenzovať.

Manželka Andrea drží nad Majom ochrannú ruku a dbá o jeho zdravú životosprávu. 8 fotografií v galérii Manželka Andrea drží nad Majom ochrannú ruku a dbá o jeho zdravú životosprávu. Zdroj: Archív NMH

Vášmu otcovi zistili diabetes približne vo veku, v akom ste práve vy. Máte za sebou nejaké lekárske prehliadky?

Diabetes nemám, ale ako som spomínal, mám vrodenú predispozíciu na toto ochorenie. Musím ísť na komplexné vyšetrenie. Núti ma do toho najmä moja manželka, ale ja sa bojím ihiel. Lepšie povedané, mám z nich fóbiu. Keď mi berú krv, musím si ľahnúť, dať si hore nohy a mať odvrátenú tvár. (Smiech.) Nemôžem za to, ale toto leto, keď budem mať viac času, to chcem určite absolvovať.

Aký priebeh mal diabetes u vášho otca?

Môj otec s tým žil bez nejakých problémov 25 rokov. V podstate si cukrovku akoby udržiaval. Fungoval na liekoch a sebadisciplíne. To trvalo až do havárie, ktorú mal s Lasicom a Kňažkom v Česku. Po nej nasledovala operácia bedrového kĺbu, keď mu už pre nadmerný stres museli lekári nasadiť inzulín.

Kým ho však nemal, žil viac-menej ukážkovo a dával si naozaj veľký pozor na to, čo zjedol. Len čo však prišiel inzulín, ktorý bol v podstate náhradou za to, aby si nemusel dávať v jedle taký veľký pozor, tak si ten pozor aj prestal dávať. Spustil sa. Vedel, že inzulín za neho robí to, čo má robiť on sám, preto si on mohol pokojne dopriať. Neuvedomoval si však, že mu to ničí cievy.

Dávky inzulínu sa následne zvyšovali, zvyšovali, až ku koncu života bral naozaj konské dávky. Hoci mu moja mama doma varila zdravú stravu, potajomky chodil do cukrárne na zákusok. Keď sme ho napríklad niekedy s bratom objavili, hneď nás prosil: „Nepovedzte to mame...“ Čo dodať? Starého psa novým kúskom nenaučíš. (Trpký úsmev.) Ale žil s tým naozaj 25 rokov bez toho, aby prišiel o zrak alebo o nohu.

U každého pacienta je totiž priebeh ochorenia iný. Spomínam si však, že na nohe mal nejaký výrastok. Kúpil si totiž nové topánky a urobil sa mu otlak. Ten si liečil dlhé štyri mesiace. Je to choroba, s ktorou sa, samozrejme, dá žiť, ale doživotne treba dodržiavať určité zásady, mať disciplínu. Bez toho to nejde.

Dočítala som sa o vás, že kvôli zdraviu pijete žinčicu.

Áno, mne to chutí, nikto mi to neodporúčal, skrátka to mám rád a dokonca necítim ani špecifickú chuť, ktorú napríklad cíti moja manželka. Žinčicu pijem dlhodobo a som presvedčený o tom, že vďaka nej mi zmizli bradavice.

Mal som na malíčku na nohe tri vedľa seba. Keď som si všimol, že tie bradavice už nemám a boli tam pár rokov, skrátka, že zmizli, tak som dedukoval, akú zmenu som za ostatné obdobie urobil, čo na to mohlo mať vplyv. Prišiel som na to, že to mohlo byť len vďaka žinčici. Okrem toho je dobrá na trávenie, čo tiež môžem potvrdiť, lebo mne veľmi pomohla.

Otca miloval a veľmi obdivoval. Myslí na neho takmer každý deň. 8 fotografií v galérii Otca miloval a veľmi obdivoval. Myslí na neho takmer každý deň. Zdroj: Profimedia

S otcom ste sa definitívne rozlúčili pred rokom a pol. Bolo to náhle a nečakané, napriek tomu – zmierili ste sa v rodine s jeho odchodom?

S tým sa človek nikdy nezmieri, myslím na neho skoro každý deň. Keď bolo teraz intenzívne veľa práce, tak boli myšlienky inde, ale len čo ostanem sám, myšlienky idú smerom k nemu. Keď idem do divadla, vždy sa za ním zastavím, lebo je pochovaný na Ondrejskom cintoríne, čo mám po ceste.

Ťažko sa mi o tom hovorí, nedá sa s tým vyrovnať. Môžem povedať, že sa naňho obraciam v myšlienkach. Veľmi veľa vecí ma naučil a myslím si, že odtiaľ zhora mi pomáha, lebo odkedy zomrel, mám omnoho viac roboty. Neviem, či tam hore „lobuje“, aby prichádzali nové a nové projekty, ale asi to tak bude. (Smiech.)

Akú najdôležitejšiu radu vám otec v rámci rovnakej profesie do života dal?

Uvedomujem si to až s odstupom času. Na herectve je totiž zaujímavý práve ten, kto počúva. Otec mi povedal, že na herectve je najdôležitejší sluch, naučiť sa počúvať a správne reagovať. Mal na mysli reakciu, ktorá nasleduje po tom, čo dohovorí herecký partner. Teraz zisťujem, aké je to veľmi dôležité, keď partner rozpráva, vedieť správne reagovať na to, čo hovorí. V tomto ma inšpiroval.

O práci sme sa však nikdy veľmi nerozprávali. Vedel, že tým musí každý prejsť sám. Mohol mi akurát tak poradiť. V mladšom veku mi povedal, že nemám dobrú techniku hlasu.

Mám akoby chorý hlas. Bol som s tým aj u odborníka, ale ten skonštatoval, že to je moja farba hlasu a nedá sa s tým nič robiť. Následne som si musel osvojiť techniku používania hlasu tak, aby som sa nevykričal hneď na prvom predstavení. Za tie roky som si zvykol a naučil sa s ním pracovať tak, aby som vydržal celé predstavenie.

Od otca som ešte odkukal poctivú prípravu. Tá bola veľmi dôležitá, čo som videl a naučil sa od neho. Keď bola napríklad v divadle prvá „čítačka“ novej hry, on už vedel celý text naspamäť, hoci pred ostatnými sa tváril, že to len číta. (Úsmev.)

Spomenuli ste, že aktuálne máte veľmi veľa práce. Na čom robíte?

Celý apríl a máj som nakrúcal v Prahe film Emanuel Moravec – Anatomie zrady. Odohráva sa to počas 2. svetovej vojny a tento muž bol najskôr legionár a veľký vlastenec, potom prišiel o prácu a bol kolaborant. Stal sa ministrom školstva protektorátu Čechy a Morava. Pošťastilo sa mi hrať hlavnú úlohu v 45 rokoch, takže som za to vďačný. (Úsmev.)

Mal som výborných kolegov, ako sú Ondřej Vetchý, Viktor Preiss a Milan Kňažko. Stálo to za to, ale bola to zároveň veľmi ťažká skúsenosť, pretože som nakrúcal v cudzích jazykoch – v češtine a nemčine. Po nemecky neviem ani zaťať, takže som sa to musel vyslovene nabifľovať. Mal som tam dvoch nemeckých kolegov. Keď sa pri mne o niečom rozprávali, tváril som sa, že rozumiem, ale vôbec som nemal potuchy, o čom hovoria. (Smiech.)

Výsledok filmu bude o rok. Vysielať by to mala Česká televízia, pretože ide o dvojdielny celovečerný film. Neviem, či by sa to dalo postrihať aj do kina, pretože sú to naozaj dva hrubé scenáre, ale producent chce film uviesť na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Takže uvidíme, ale v každom prípade sa teším. Inak, podoba s hlavným hrdinom bola neuveriteľná. Ja osobne som sa napríklad až zľakol. (Smiech.)

Okrem toho som mal v Divadle Aréna premiéru Švejka, s Reném Štúrom ideme pre Jojku nakrúcať komediálny seriál. Skončil som nakrúcanie seriálu Bodka, tiež pre televíziu JOJ.

Roboty je naozaj dosť, ale teraz by som sa už rád venoval deťom. Hlavne mladšiemu synovi, lebo ten starší spoločnosť rodičov veľmi nevyhľadáva. Má 17 rokov a žije si vlastný život. Už len čaká na to, kedy bude mať 18, lebo si urobil vodičák, no môže jazdiť autom len v sprievode otca, mamy alebo starkej. Moju mamu teraz napríklad Riško plne využíva, lebo jej každú chvíľu volá, že niečo musí vybaviť. (Smiech.) Od leta bude môcť šoférovať sám a už sa na to teší.

Mladší syn Patrik je nádejný futbalista. K umeniu ho to vôbec neťahá. 8 fotografií v galérii Mladší syn Patrik je nádejný futbalista. K umeniu ho to vôbec neťahá. Zdroj: Archív NMH

Napriek známemu priezvisku musel Riško v seriáli Oteckovia absolvovať kasting. Mnohí si, naopak, myslia, že toto priezvisko mu zaručene všade otvára dvere.

Presne to isté si mysleli aj o mne. Nazdávali sa, že príležitosti som dostal len vďaka priezvisku, čo nebola pravda. Teraz sa to ťahá aj s Riškom, akurát že ja som nebol taký fešák, ako je on. O to som to mal v živote ťažšie. (Smiech.)

No máte hlavnú rolu vo filme.

Áno, to je pravda. (Úsmev.)

Aj mladší Patrik pôjde vo vašich šľapajach?

Menší je „hamboško“, niekedy sa mi schováva aj za nohu, keď niekam prídeme. Je futbalista, veľký športovec. Asi pôjde ďalej týmto smerom, lebo má dokonca tehličky na bruchu, ktoré som ja nikdy v živote nemal a závidím mu ich. (Smiech.) Samozrejme, chodieva aj na divadelné predstavenia, ale jemu toto naozaj nič nehovorí.

Ako manželka prijala to, že ste boli dva mesiace mimo domu?

Postavil som ju pred hotovú vec. Netrvalo dlho a po krátkom čase si uvedomila, že jej chýba to, ako idem každé ráno kúpiť čerstvé rožky do potravín, pripravím deťom desiatu a mladšieho ešte odveziem do školy. Je to z mojej strany síce malá pomoc, ale veľmi potrebná. Pozícia otca stojí na maličkostiach, doslova na detailoch, bez ktorých by však celý rodinný systém nefungoval.

Čo sa týka zdravej životosprávy u detí, vediete ich k tomu, aby si dávali pozor na svoj jedálniček tak ako vy?

Môžete sa snažiť učiť deti odmala nejakým stravovacím návykom, ale prídu do kolektívu kamarátov, spolužiakov a neodolajú fast foodu. Riško, ten by teraz zjedol aj koňa, stále je hladný. Našťastie, popri dievčatách, kamarátkach, sa naučil jesť aj šaláty. To som naozaj veľmi rád. Dokonca začal cvičiť, lebo mu hrozilo, že mu začne rásť „labudovský pupček“. Práve preto na sebe maká (smiech).

Prežili ste náročné životné obdobie, čo vám najviac pomohlo prekonať stratu otca?

S odstupom času som si uvedomil, že niektoré životné situácie vám „docvaknú“až po rokoch. V Divadle Astorka sme pred rokmi hrali predstavenie Armagedon na Grbe od Rudolfa Slobodu a tam Zita Furková hovorila text, ktorý mi utkvel v pamäti, ale v tom čase sa mi ešte nezabodol do srdca. Ten text znel: „Ak ste nevideli úsmev Boha, pozrite sa na svoje dieťa. V jeho úsmeve je veľa z Božej tváre.“

Tieto pekné slová sa mi vryli do pamäte, ale ich význam som si vtedy ešte plne neuvedomoval. To prišlo až po narodení mojich synov. Oni, moja rodina, sú motorom, ktorý ma ženie vpred.

Po komediálnych úlohách dostal príležitosť zahrať si hlavú úlohu v minisérii Emanuel Moravec - Anatomie zrady. 8 fotografií v galérii Po komediálnych úlohách dostal príležitosť zahrať si hlavú úlohu v minisérii Emanuel Moravec - Anatomie zrady. Zdroj: Youtube

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×