Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Išiel poza školu, aby skúsil horolezecký výstup a noty ovládal skôr ako písmená. Ján Cikker mál v živote dve múzy

29.06.2019 (25/2019) Tento rok si pripomenieme 30. výročie úmrtia jedného z najvýznamnejších a najinvenčnejších slovenských hudobných skladateľov vážnej hudby Jána Cikkera.
Išiel poza školu, aby skúsil horolezecký výstup a noty ovládal skôr ako písmená. Ján Cikker mál v živote dve múzy
11 fotografií v galérii
Slovenský hudobný skladateľ Ján Cikker.
Autor fotografie: Profimedia

Muža, ktorý si po tom, ako za svoju tvorbu získal viedenskú Herderovu cenu, kúpil v bratislavskom Fialkovom údolí prenádhernú funkcionalistickú vilu, aby v nej naďalej komponoval, miloval svoju mimoriadnu manželku Kitty a robil radosť svojej obetavej matke Márii.

Ony dve boli totiž ženami jeho života. Prečo? Najlepšie o ich vzťahu vie rozprávať riaditeľka Múzea Jána Cikkera Irena Michalicová, ktorá žije od roku 2006 v blízkom kontakte s pamiatkou na skladateľa Jána Cikkera, s jeho tvorbou a životom.

Dom ňou žije a dýcha

Ako z vily rodiny Rendekovcov, v ktorej neskôr žila aj výtvarníčka Lea Mrázová a nakoniec manželia Cikkerovci, vzniklo múzeum, kde sa pravidelne konajú koncerty a malé kultúrne matiné? Ako hovorí Irena Michalicová:

„V roku 2001 umrela manželka skladateľa Katarína Cikkerová. Tá sa ešte v roku 1997 rozhodla založiť Nadáciu Jána Cikkera. Cikkerovci nemali deti a ona si veľmi priala, aby sa skladby jej manžela hrávali naďalej. Jej snom bolo vytvoriť vo vile jeho múzeum, aby všetky krásne veci, umelecké predmety a historické kusy nábytku neboli rozptýlené po rôznych múzeách Slovenska, ale aby sa stále nachádzali v priestore, kde boli s manželom takí šťastní. Chcela, aby sa tu konali koncerty vážnej hudby s akcentom na tvorbu Jána Cikkera a rozličné večierky a matiné.“

Najvzácnejšími pokladmi sú preto aj teraz v múzeu pôvodné rukopisy a partitúry Cikkerových diel. V poslednej vôli jeho manželka presne stanovila, čo musí nadácia dodržiavať a ako sa má tento majetok spravovať. Keby sa nepodarilo urobiť z domu múzeum, želala si, aby sa vila prenajímala a z prenájmu sa vydávali Cikkerove diela a jeho noty.

Mária Cikkerová sa po celý život snažila, aby jej syn dosiahol v hudbe úspechy. Podarilo sa jej to. 11 fotografií v galérii Mária Cikkerová sa po celý život snažila, aby jej syn dosiahol v hudbe úspechy. Podarilo sa jej to. Zdroj: Reprofoto: Desana Dudášová

Pani Cikkerovej ležalo na srdci, aby sa skladateľove diela – jeho opery a opusy – stále hrávali, aby mali svoje obecenstvo. Dobre poznala Petra Michalicu a popri ňom aj ju, vtedy mladú muzikologičku a hudobnú redaktorku Slovenského rozhlasu, ktorí sa spolu s ďalšími členmi nadácie rozhodli vniesť do vily nový život.

Zavolali architektov Tomašákovcov, ktorí z obytnej funkcionalistickej vily, ktorú v roku 1947 navrhli významní slovenskí architekti Kramár a Lukačovič, vytvorili otvorené múzeum s komornou koncertnou sieňou pre 60 ľudí.

Fluidum hudby a života spojené s týmto druhom umenia tu však cítiť aj pri iných ako hudobných podujatiach. Hudba totiž prenikla do múrov tohto domu, dom ňou stále žije a dýcha.

Listy matke

Irena Michalicová niekoľko rokov podrobne študovala súkromnú korešpondenciu Jána Cikkera a jeho matky Márie. Skladateľ prišiel na svet v Banskej Bystrici a s mamou mal veľmi blízky vzťah i preto, že otca stratil veľmi skoro v 1. svetovej vojne. Mama mala výrazné hudobné nadanie, vyučovala hru na klavíri a snažila sa zo všetkých síl dopriať synovi čo najlepšie vzdelanie a štart do života.

V knižke Listy matke, ktorá vyšla pred rokom a pol, je okolo 500 listov. Psotkovci boli Slováci, preto sú niektoré listy v slovenčine, iné však písal skladateľ v „kráľovskej“ nádhernej maďarčine, ktorou rozprávali v minulosti iba vysoké vrstvy a ktorou sa v súčasnosti takmer nik nevyjadruje. Listy preložili pre nášho čitateľa do slovenčiny, ale plánujú ich vydať pre zaujímavosť aj v pôvodnom znení.

Ťažký život

Aká teda bola Cikkerova mama? Mária Psotková bývala s rodičmi a dvoma bratmi v Banskej Bystrici na námestí. Keď mala 12 rokov, umrel jej otec na infarkt a ako 17-ročná sa stala úplnou sirotou. Musela prerušiť štúdium na dievčenskej meštianskej škole a venovať sa vedeniu domácnosti.

Cikkerova vila je momentálne pretvorená na múzeum, v ktorom sa pravidelne konajú komorné koncerty a rôzne matiné. 11 fotografií v galérii Cikkerova vila je momentálne pretvorená na múzeum, v ktorom sa pravidelne konajú komorné koncerty a rôzne matiné. Zdroj: Desana Dudášová

Jeden z jej bratov sa po skončení vojenskej námorníckej školy v Pule stal významným lodným kapitánom, druhý študoval medicínu a neskôr pôsobil ako lekár v Budapešti.

Vo veľkom dome, ktorý rodina prenajímala, zostala mladučká, odkázaná iba na vlastné schopnosti. Starala sa oň a rovnako o pekáreň, ktorá patrila Psotkovcom od nepamäti. Ešte za života matky prenajali izbu v dome podnájomníkovi Františkovi Czikkerovi, ktorý prišiel na Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici učiť gréčtinu a latinčinu.

Vzťah spod klavíra

Zobrali sa po trojročnej známosti a na ďalší rok prišiel na svet syn Ján. Keďže po smrti Máriinej matky rodina trela núdzu, museli predať klavír. František ešte počul svoju snúbenicu krásne hrať Chopina, preto jej ako zásnubný dar kúpil tento hudobný nástroj.

Ich šťastie však trvalo iba 5 rokov. Keď mal syn Janko 4 roky, František padol ako vojak v 1. svetovej vojne. Pre mladú vdovu s dieťaťom nastali kruté časy.

Aby si mohla lepšie zarobiť, absolvovala v Maďarsku hudobné štúdium korunované úspešnými skúškami zo spevu a hry na klavíri. Syna jej vtedy opatrovala sesternicina rodina v Diosgyőri a on jej často písal milé listy. Napríklad o tom, čo mali na večeru a ako by jej to chutilo. Alebo že ho naučili korčuľovať a že už cvičí na klavíri Čajkovského.

Jeho mama mohla vďaka štátnym skúškam učiť nielen súkromne, ale aj na ľudovej škole umenia a na piaristickom gymnáziu. Vyučovala hru na klavíri a spev aj deti z meštiackych bystrických rodín. Keď pracovala, syn jej často sedával pod klavírom pri sukniach. V každom prípade je však isté, že syn vzťah ku klavíru nadobudol práve jej zásluhou.

Portrét Jána Cikkera dokazuje, že sa na milovanú mamu podobal nielen duševne, ale aj fyzicky. 11 fotografií v galérii Portrét Jána Cikkera dokazuje, že sa na milovanú mamu podobal nielen duševne, ale aj fyzicky. Zdroj: Desana Dudášová

Keď jeho mama donekonečna opakovala pred neschopným žiakom niekoľko tónov skladby, po tom, čo ho vyprevádzala k dverám, si sadol za klavír a bravúrne zopakoval vypočutú melódiu. Tak sa stalo, že Ján Cikker ovládal noty skôr ako písmená. V archíve Cikkerovej vily sa dodnes nachádza kvarteto B dur, ktoré napísal ako 15-ročný.

Veľkí turisti

Mária Cikkerová verila, že pohyb na čerstvom vzduchu urobí dobre jej aj synovi. Bola členkou turistického krúžku v Banskej Bystrici a každú sobotu ho brávala na výlety. V turistickom oddiele bol najmladší, preto sa mu to spočiatku nepáčilo, no neskôr prišiel turistike na chuť.

Láska k horám sa u chlapca prejavila tak intenzívne, že keď mal 12 rokov, išiel poza školu, aby si vyskúšal menší horolezecký výstup. Jeho mama totiž o ničom podobnom nechcela ani počuť, a tak si urobil po svojom. Za svojím rodným mestom vyliezol na strmú skalu, keďže však nevedel, ako z nej zísť, museli zavolať hasičov.

V dospelom veku sa stal Ján Cikker čestným členom Horskej záchrannej služby a skomponoval zvučku pre tento tím. Vždy, keď sa vrátil z Prahy alebo z inej náročnej cesty, obul si svoje horské topánky, ktoré dodnes vo vile opatrujú, a náhlil sa do hôr. Nabrať síl a možno aj inšpiráciu.

Prvá múza

Mama bola Cikkerova prvá múza, ona poskytla rozlet jeho talentu. Neskôr mal vynikajúcich učiteľov hudby na klasickom gymnáziu, kam nastúpil ako 10-ročný, aj v Prahe či v zahraničí. Syn sa na matku aj ponášal, mal po nej láskavé srdce a ona ho mimoriadne milovala. Podobne ako jeho manželka Kitty – cieľavedomá a ctižiadostivá žena.

Do luxusnej vily patrí adekvátny nábytok. Cikkerovci mali vkus. 11 fotografií v galérii Do luxusnej vily patrí adekvátny nábytok. Cikkerovci mali vkus. Zdroj: Desana Dudášová

Z Dunajskej do údolia

Starý mládenec Ján Cikker sa do svojej budúcej manželky Kataríny zamiloval na jednom z bratislavských večierkov. Pred ňou mal vážny vzťah s Matyldou Pálfyovou (prvou slovenskou olympijskou medailistkou a majsterkou sveta v gymnastike). Ich láske však osud nežičil. Obaja boli ešte mladí a po roku svoje zasnúbenie zrušili.

Aj Cikkerova mama bola tomuto rozhodnutiu naklonená. Kým vládala a jeho skladby sa začali uvádzať na koncertoch po celej republike i po svete, chodievala po jeho boku do spoločnosti a všemožne ho podporovala.

S jeho druhou láskou Katarínou, ktorú volali familiárne Kitty, si dobre rozumela. Do vily vo Fialkovom údolí sa manželia Cikkerovci nasťahovali v roku 1967 a skladateľova mama ich tam z Banskej Bystrice cho­dievala rada navštevovať.

Keď sa jeho prvá láska Matylda neskôr vydala za dôstojníka, vojenského prokurátora JUDr. O. Mareka, navštevovala často svoju priateľku Betu, dcéru veľkostatkára Wielopolského, s ktorou rady jazdievali na koňoch. A práve to sa stalo Matylde osudným: pri páde z koňa sa smrteľne zranila.

Skladateľ si jej smrť vyčítal. Možno niekedy aj ľutoval, že sa nechal v mladosti ovplyvniť a od Matyldy odhovoriť.

Tretí muž

Mal presne 39 rokov, keď sa rozhodol oženiť. Jeho Kitty bola žiarivá a nesmierne šarmantná žena, ktorá bola v každej spoločnosti stredobodom pozornosti. Bola vtipná, vzdelaná a jazykovo zdatná.

Pôvodný mobiliár pochádza z pozostalosti Kitty Cikkerovej, ktorá bola veľmi zámožnou dámou. V skriniach nechýbajú zaujímavé modely a kožuchy. Manželka Jána Cikkera zbierala historický nábytok, sklo aj porcelán. 11 fotografií v galérii Pôvodný mobiliár pochádza z pozostalosti Kitty Cikkerovej, ktorá bola veľmi zámožnou dámou. V skriniach nechýbajú zaujímavé modely a kožuchy. Manželka Jána Cikkera zbierala historický nábytok, sklo aj porcelán. Zdroj: Desana Dudášová

Keď sa vydala za MUDr. Ladislava Jureckého, prijala napriek nemeckému pôvodu svojich rodičov a maďarskej výchove slovenské občianstvo. Stala sa jednou z prvých letušiek na Slovensku a zložila aj kapitánske skúšky, takže ovládať loď nebol pre ňu problém.

S L. Jureckým žili istý čas v Tatranskej Lomnici, kde postavili a dali do prevádzky ozdravovňu švajčiarskeho typu Detský raj, ktorá patrila k najmodernejším zariadeniam svojho druhu v strednej Európe. Svoj byt a ambulanciu mal L. Jurecký aj na Dunajskej ulici. Po jeho nečakanej smrti v ňom žila Kitty sama a neskôr aj chvíľu s Jánom Cikkerom.

Ako Audrey Hepburn

Kitty bola manažérka, ktorá, podobne ako Šára Alexy (manželka slovenského výtvarníka Janka Alexyho), stále podnecovala svojho manžela k tvorbe.

Kým Šárika zbierala fialky okolo ruín Bratislavského hradu, aby ich sušila a posielala vtedajším vplyvným ľuďom, ktorých plánovala presvedčiť, aby dali hrad zrekonštruovať, jej suseda Kitty zasa podnecovala svojho manžela k tvorbe. Vytvárala mu dokonalé podmienky na prácu.

Zbierala vzácny porcelán, jemné dobové sklo či perzské koberce. Okrem toho sa rada nádherne obliekala. Jej kožuchy z pravých kožušín, ale aj modely šiat z 50. a 60. rokov pripomínajú éru Audrey Hepburnovej, pokojne by v nich mohla vplávať k Tiffanymu do newyorského klenotníctva

. Určite sa v nich objavovala na koncertoch v bratislavskej Redute či na premiérach v Opere a balete SND. Nuž a veľké olejomaľby, na ktorých je vo vile zobrazená, svedčia o tom, že pani Katarína bola naozaj krásna žena.

Irena Michalicová prečítala všetky Cikkerove listy matke. Zrodila sa tak krásna a vzácna publikácia, ktorú plánujú vydať aj v maďarčine. 11 fotografií v galérii Irena Michalicová prečítala všetky Cikkerove listy matke. Zrodila sa tak krásna a vzácna publikácia, ktorú plánujú vydať aj v maďarčine. Zdroj: Desana Dudášová

„Stretla som ju, keď mala už veľa rokov, možno 86, ale ešte aj vtedy stál pri jej posteli okrem modlitebnej knižky stacionárny bicy­kel,“ spomína Irena Michalicová.

Kitty si predsavzala, že svojho umelca, ktorého nadovšetko milovala, musí pred okolitým svetom chrániť. A tak sa vraj stávalo, že ak niektorý z jeho významných žiakov prišiel neohlásene na návštevu a Ján Cikker práve vtedy sedel nad rozpísanou partitúrou, jednoducho ho poslala preč.

Bola proste manažérkou s cieľom urobiť všetko pre svojho manžela. Ona sama sa nepokladala za dôležitú, preto po sebe a po svojom predchádzajúcom živote dôkladne zahládzala stopy.

Stopy života

Keď sem pred rokmi prišla Irena Michalicová, aby obytnú vilu s architektmi pretvorili na múzeum s možnosťou koncertovania, musela všetky súkromné veci po Cikkerovcoch vlastne zachrániť, aby sa pri prestavbe nezničili.

Knihy, zápisky a partitúry delila do škatúľ a keď na povale naďabila na debnu so stovkami listov zviazaných červenými stužkami, tušila, že našla poklad. V hŕbe boli listy Jána Cikkera od detstva až do zrelého veku, ktoré písal mame. A ona, žena, ktorá synovi obetovala všetko, si ich v Banskej Bystrici starostlivo odkladala.

Po jej smrti si manželia Cikkerovci tieto listy odniesli do bratislavského domu. Ide o pravdu vyslovovanú mame, no pani Michalicová dlhšie váhala, či a ako listy zverejniť, pretože niekedy išlo aj o delikátne a intímne rodinné záležitosti či smutné svedectvá o bezohľadných skutkoch vtedajšej doby.

Na pamiatke po Jánovi Cikkerovi a šírení jeho tvorivého odkazu Irena Michalicová stále pracuje. Už teraz sa teší, že múzeum získalo grant od FPU na to, aby pri príležitosti 30. výročia úmrtia tohto významného skladateľa vyšlo nové cédečko s jeho jedinečnými skladbami, ale aj kniha v anglickom jazyku, ktorú vydá The Dvořák Society v Londýne.

Slovenský hudobný skladateľ Ján Cikker. 11 fotografií v galérii Slovenský hudobný skladateľ Ján Cikker. Zdroj: Profimedia


Ján Cikker

Ján Cikker bol jedným z popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny. Významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia, v opernej tvorbe sa zaoberal najmä skrytými stránkami ľudského života a psychiky. Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych štúdií (skladby pre klavír a sláčikové nástroje), do slovenskej hudobnej kultúry prenikol viacerými orchestrálnymi a vokálno-symfonickými skladbami začiatkom 40. rokov. Hlavným ťažiskom jeho práce bola operná tvorba – napríklad opery Beg Bajazid, Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Coriolanus, Zo života hmyzu, Obliehanie Bystrice a ďalšie. Ján Cikker zomrel vo veku 78 rokov 21. decembra 1989 na zlyhanie srdca.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×