Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bohaté na pamiatky a prírodné krásy, leží medzi Európou a Áziou a má prívlastok najstaršia kresťanská krajina na svete

23.06.2019 (24/2019) Deti od 6 do 11 rokov majú v škole šach ako povinný predmet. Vitajte v Arménsku.
Bohaté na pamiatky a prírodné krásy, leží medzi Európou a Áziou a má prívlastok najstaršia kresťanská krajina na svete
13 fotografií v galérii
Mraky sa na chvíľu pretrhli a ukázal sa mohutný Ararat.
Autor fotografie: Viera Václavková

Jerevan som si predstavovala o niečo „starší“. Asi aj preto, že ho založili 782 rokov pred naším letopočtom a má teda viac rokov než Rím. Trochu som pozabudla na roky socializmu, ktorý kresťanstvu neprial, aj na zemetrasenie z roku 1988. To obrátilo na ruiny všetko, čo nestálo na pevných nohách.

Obľúbené kaskády

Na mesto sa z jeho vyvýšenej časti pozerá matka Jerevanu – mohutná, vyše 40-metrová socha. Neďaleko je múzeum genocídy a v ňom dokumenty z roku 1915, zo smutných arménskych dejín. Zahynulo vtedy jeden a pol milióna Arménov. Pripisuje sa to Osmanskej ríši, ale jej nástupnícky štát, Turecko, genocídu neuznáva.

Pamätník je mementom, aby sa nič podobné neopakovalo. Prichádzajú sem Arméni s kvetmi, ale aj štátnici. Keď nejaký štát uzná genocídu a jeho politik navštívi areál pamätníka, pribudne v parku strom a tabuľka s jeho menom. Zatiaľ ju uznalo 46 štátov vrátane USA.

Z vyhliadky, kde sa týči k nebu pamätník priateľstva Jerevanu s Moskvou, mám mesto rovno pod nohami. Vyberiem sa po kaskádach. Takmer 300 schodov smeruje do centra mesta.

Galéria slávnych

Nie je to fádny zostup. Po zdolaní asi stovky schodov ma zastaví pamätný dom známeho francúzskeho šansoniera Charla Aznavoura. Je v rodnom dome jeho rodičov. Aj ďalej sú rôzne zaujímavosti. V útrobách kaskád je napríklad Svarovského krištáľový palác a architektonické múzeum umenia.

Hlavné mesto Jerevan ako na dlani. 13 fotografií v galérii Hlavné mesto Jerevan ako na dlani. Zdroj: Viera Václavková

Vonku sú rôzne fontány, umelecké diela domácich a zahraničných sochárov a veľa zelene. Dolu pri parku má sochu v životnej veľkosti americký spisovateľ William Saroyan, arménsky rodák. Kráčam ďalej do centra okolo budovy opery a víta ma socha ďalšieho známeho Arména Arama Chačaturjana.

Pešia zóna je plná, kaviarničky a okolie jazierka tiež. Pred sebou mám časť „ružového mesta“ – ulicu Abovian, ktorá ústi až na Námestie republiky. Stavali ju pôvodne pre bohatších obyvateľov mesta, no tí si radšej postavili vilky.

Len na skok odtiaľto je Vernisáž, veľké trhovisko, kde si kúpite takmer všetko. Prechádzam sa medzi stolmi a všade ponúkajú šťavu z granátového jablka. Na počudovanie je to len ovocie, ktorému sa tu darí, no nie národné. Tým je marhuľa a z jej kmeňa vyrábajú hudobný nástroj duduk.

Presvedčil aj Churchilla

Celý deň sa túlam po hlavnom meste a ešte som ani len nezazrela Ararat (5 137 m n. m.). Nie je to tým, že do Arménska sa len „pozerá“ zo susedného Turecka. Je totiž väčšinou v oblakoch, niekedy aj týždne. Smerujeme k nemu, presnejšie k jednému zo starých kláštorov, odkiaľ je dobre viditeľný. Nemusím vidieť Malý aj Veľký Ararat. Stačí mi ten biblický, na ktorom vraj pristála Noemova archa.

Prechádzame úrodnou rovinou s vysadenými vinicami. Víno, ale najmä známy koňak je skvelý vývozný artikel. Vo februári 1945 ho počas stretnutia na Jalte ponúkol bývalý sovietsky vodca Stalin britskému premiérovi Churchillovi. Ten sa zamračil s tým, že on pije len whisky. Napokon predsa len ochutnal a arménsky koňak mu zachutil natoľko, že si pred odletom domov objednal celú prepravku.

Kríž je na mieste, kde sa zastavili mníšky šíriace kresťanstvo. 13 fotografií v galérii Kríž je na mieste, kde sa zastavili mníšky šíriace kresťanstvo. Zdroj: Viera Václavková

Ukázal sa!

Ani nie po hodinke jazdy som na nevysokom brale. Tu je kláštor Chor Virap s kostolíkom zo 16. storočia, kde stála stará kaplnka. Veriaci prichádzajú, zapaľujú sviečky a kňaz im žehná s krížikom v ruke. Nad kláštorom je kríž na pamiatku mníšok, ktoré sa tu zastavili v roku 301, začali šíriť kresťanstvo a Arménsko ho prijalo za štátne náboženstvo. V roku 450 v krajine uzákonili písmo.

Vyjdem von a Ararat vykúka z oblakov! Aj Malý. Oba sú zasnežené. Keď z Malého zmizne sneh, domáci vedia, že už prichádza leto. Na Veľkom sa drží stále.

Symbol krajiny

Arménsko je stará krajina, na ktorú si v minulosti trúfli silnejší. Uchmatli si z nej Peržania, Turci aj Rusi. Pred stáročiami ju drancovali dokonca Mongoli. V horách sa našťastie zachovali pamiatky, ktoré obdivuje celý svet. Napríklad chrám Garni z roku 77. Je to jediná antická a pohanská stavba v Arménsku.

Prechádzame dedinami, za ktorými lákajú stoly plné sušeného a čerstvého ovocia. Tomu sa tu darí. Všade vidno rozkvitnuté jablone a marhule. Turistická sprievodkyňa Anna Bragdasarjan tvrdí, že ovocie je v biokvalite. Žiadna chémia jeho produkciu nezvyšuje. Spolu s mäsom, elektrinou a kameňom bazaltom je to dobrý vývozný artikel.

K tomu už spomínaný koňak. Výrobňu tohto nápoja ročne opúšťa desať miliónov fliaš. Udržať krajinu v primeranej ekonomickej kondícii pomáhajú aj Arméni žijúci v zahraničí. Vraj ich je asi desať miliónov.

Kaskády sú obľúbeným miestom na vychádzky. 13 fotografií v galérii Kaskády sú obľúbeným miestom na vychádzky. Zdroj: Viera Václavková

Ukrytá kopija

Vysoké hory zužuje kaňon s riekou Goght. Z oboch strán akoby padali kamene. Vyšplháme sa do dediny Garni. Domáci na stoloch ponúkajú vynikajúci syr, orechy, šťavy aj med za dobrú cenu, no nás láka pohanský chrám na vysokom pódiu v iónskom štýle, postavený bez cementu.

Historici oficiálne uvádzajú, že bol zasvätený bohu slnka Myrthovi. Ďalší tvrdia, že to bola pôvodne hrobka. Chodia sem tisícky turistov, lebo chrám je symbolom krajiny. Ak máte šťastie, domáci umelec v chráme niečo zahrá na starej flaute nazývanej duduk a umocní zážitok. Túto stavbu viackrát poškodilo zemetrasenie, ale zakaždým odolala.

Od Garni ku Geghardu, čo je známe pútnické miesto, je to asi desať kilometrov. Stojí za to sa tu zastaviť. V okolitých skalách sú otvory, kde sa v minulosti skrývali ľudia pred nepriateľom.

Už v 4. storočí tu postavili kláštor zasvätený svätému Gregorovi, no až v roku 1215 pribudla kaplnka. Sú tu aj hrobky vytesané do skál. Dlhé roky tu bola ukrytá časť kopije, ktorou prebodli Ježiša na kríži. Celý komplex Geghard je taký významný, že spolu s údolím rieky Azat je na zozname UNESCO.

Domáce more

Arméni majú „more“ na severe krajiny v nadmorskej výške 1 900 metrov v podobe mimoriadne obľúbeného jazera Sevan. Vteká doň 28 riek a len jedna – Hrazdan – vyteká a razí si cestu až do hlavného mesta. Aj keď tu letná sezóna trvá asi tak mesiac, ľudia jazero vyhľadávajú pre vodné športy a atmosféru pri ňom.

Čerstvo upečené tvarohové koláče. 13 fotografií v galérii Čerstvo upečené tvarohové koláče. Zdroj: Viera Václavková

Z hlavného mesta sú to asi dve hodiny jazdy a sprievodkyňa Anna nešetrí informáciami. Napríklad, že deti vo veku 6 až 11 rokov majú v škole okrem ruštiny povinný šach. Je to súčasť ich kultúry. Asi preto je v krajine toľko dobrých šachistov. Vo vyšších triedach priberajú angličtinu.

Dobré výsledky dosahujú vysokoškoláci v medicíne, preto tu študuje veľa zahraničných študentov, najmä indických. Až 85 percent obyvateľov sú kresťania, možno preto je tu nulová rozvodovosť. Svadby mávajú veľké a okázalé – veď je to len raz za život.

Pomoc z Dubaja

Blížime sa k rybnatému jazeru a hoci je koniec apríla, objavuje sa sneh a posrienené stromy. Keď zastaneme, na jazero sa spustí hmla. Len šplechot vĺn prezrádza vodu. Pokračujeme do mestečka Dilidžan a cestou plnou ostrých zákrut sa dostaneme ku kláštoru Hagarcin.

Anna sa usmeje, lebo nám môže predstaviť pomoc rodákov: v Dubaji pracoval veľmi šikovný Armén a zamestnávateľ ho chcel finančne odmeniť za skvelú prácu. On sa však zriekol odmeny v prospech obnovy kostolíkov.

Bohatý finančník dal vybudovať cestu, po ktorej sme išli, a opraviť kláštor aj kostolíky z 10. až 14. storočia. Večer končíme v dobrej reštaurácii, kde skvelé jedlo, víno a hudba umocnili dobrý pocit z tejto zakaukazskej krajiny.

Vysoko v horách medzi červenými skalami je kláštor Noravank z roku 1205. 13 fotografií v galérii Vysoko v horách medzi červenými skalami je kláštor Noravank z roku 1205. Zdroj: Viera Václavková


Arménsko

Arménska republika je horská krajina v juhozápadnej Ázii s celkovou rozlohou 29 743 km2 a počtom obyvateľov 2 924 900. Väčšina územia leží v nadmorskej výške nad 1 000 metrov. Susedí s Tureckom, Iránom, Gruzínskom a Azerbajdžanom. Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina a pásmo Malého Kaukazu. Krajina je bohatá na medenú rudu a pyrit. Arménska apoštolská cirkev je známa aj ako gregoriánska. Hlavným a najväčším mestom krajiny je Jerevan s 1 077 660 obyvateľmi. Oficiálna mena je arménsky dram (AMD).

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×