Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pracuje s utečencami na Slovensku: Utečenci prežili toľko zla, že niektorí sa v noci pomočovali a obhrýzali si nechty

18.06.2019 (23/2019) „Veľa Slovákov je ochotných pomôcť ľuďom v núdzi, akými sú aj utečenci. Len sú ticho. Tí, ktorí sú plní nenávisti, však kričia veľmi hlasno,“ hovorí riaditeľka odboru migrácie a integrácie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Petra Achbergerová (41).
Pracuje s utečencami na Slovensku: Utečenci prežili toľko zla, že niektorí sa v noci pomočovali a obhrýzali si nechty
8 fotografií v galérii
Odborníčka na integráciu účinkovala vo videu, ktoré niektorým Slovákom poriadne zdvihlo...
Autor fotografie: Emil Vaško

Keď Islamská nadácia na Slovensku požiadala odborníkov z MV SR, aby pre nich nakrútili krátke video proti xenofóbii s cieľom motivovať ľudí na priateľskejší postoj k utečencom, Petra Achbergerová vedela, že stúpi do osieho hniezda a budú aj negatívne reakcie. To, čo však nasledovalo, bola lavína nenávisti a skrytých vyhrážok.

Niektorí jej písali, že ju treba nájsť na ulici a rozbiť jej hubu. Dnes tieto správy rieši Národná kriminálna agentúra MV SR. Iní ju poučovali, že nevie, čo hovorí, a že jej medzi utečencami hrozí znásilnenie, ktoré by jej aj „dopriali“. Práveže táto odborníčka presne vie, s akými osudmi k nám prichádzajú ľudia, ktorí museli doma čeliť vojne, krutému zaobchádzaniu a mučeniu.

Ako ste sa dostali k práci s ľuďmi, ktorí v našej krajine hľadajú azyl?

Vyštudovala som vysokú školu, odbor sociálna práca na Univerzite Komenského v Bratislave. Dva roky som pracovala v reedukačnom zariadení, zaujala ma však v televízii reportáž o ľuďoch, ktorí utekali zo svojich domovov a hľadali bezpečie. Rozhodla som sa zmeniť zamestnanie a neľutujem.

Táto práca ma veľmi baví. Dá sa povedať, že sama som išla za utečencami. Začínala som ako sociálna pracovníčka v záchytnom tábore v Adamove. V tom čase boli takmer všetci žiadatelia o azyl Čečenci z Ruskej federácie.

Keď sa povie Čečenci, vynorí sa asociácia typu – mafia, organizovaný zločin.

Mne napadá niečo úplne iné – tehotné ženy, starí ľudia a malé deti, ktoré kreslili tanky a zrúcaniny svojich domov. Prežili toľko zla, že niektorí sa v noci pomočovali a obhrýzali si nechty. Nevedela som o Čečensku nič a to čo som započula, boli iba negatívne informácie.

Ľudia v tábore mi však rozprávali o vojne, ich kultúre. Veľmi lipnú na slobode, kým my sa zdravíme dobrý deň, oni sa zdravia príď a odíď slobodný. Čečenskí chlapi boli najprv odmeraní, je to generácia veľmi tvrdých mužov, ktorí vyrastali vo vojne. Postupne som si získala deti, potom ženy a nakoniec aj mužov, ktorí potom plakali v mojej kancelárii.

Dodnes s lásku spomína na čečenské deti, ktoré prežili veľa zla. Mali psychické problémy, obhrýzali si nechty, v noci sa pomočovali. 8 fotografií v galérii Dodnes s lásku spomína na čečenské deti, ktoré prežili veľa zla. Mali psychické problémy, obhrýzali si nechty, v noci sa pomočovali. Zdroj: Archív P. A.

Ľutujete s odstupom času, že ste účinkovali v spomínanom videu?

Nie, ale v budúcnosti si premyslím, v čom sa budem angažovať, ale iba výlučne z bezpečnostných dôvodov. Nehanbím sa za to, čo robím, skôr naopak. Ak som presvedčená o niečom, že je to správne a malo by sa o tom nahlas hovoriť, tak neváham a poviem to.

Aká je aktuálna situácia na Slovensku, čo sa týka počtu žiadateľov o azyl?

V roku 2004 sme evidovali 11 395 žiadostí, išlo prevažne o spomínaných Čečencov. Boli sme pre nich iba tranzitnou krajinou, väčšinou pokračovali do Rakúska, ani nepočkali, ako rozhodneme, konanie bolo preto zastavené. Azyl sme v tomto roku udelili len pätnástim žiadateľom.

Dnes je už v praxi zavedený dublinský systém. Žiadateľ musí vyčkať na rozhodnutie v tej krajine, kde prvýkrát požiadal o azyl. Ak by sa presunul napríklad do Rakúska, tam v systéme zistia, že otlačky prstov odovzdal napríklad na Slovensku a vrátia ho k nám.

Vlani sme evidovali 178 žiadostí, z toho 128 ľudí nesplnilo podmienky pre udelenie medzinárodnej ochrany. Medzinárodnú ochranu majú teraz u nás hlavne ľudia z Afganistanu, Ukrajiny, Líbye, Eritrey.

Zaujímavé je, že sú to oveľa nižšie čísla ako v minulosti a zároveň veľmi málo ľudí dostalo azyl alebo doplnkovú ochranu.

Napriek tomu nálady v spoločnosti sú veľmi negatívne. Ľudia sú ovplyvnení neoverenými informáciami, boja sa slova migrant a utečenec. Svoje zohrávajú aj predsudky a neznalosť či chýbajúca osobná skúsenosť. Ale podobná situácia je vo všetkých krajinách V4. Moja skúsenosť však je, že Slováci sú veľmi zvedaví a ak osobne spoznajú takéhoto človeka, rodinu, ich príbeh, pomáhajú.

V roku 2015 sme presídlili 149 irackých kresťanov z Kurdistanu do okolia Nitry, miestna rímskokatolícka cirkev nám ponúkla pomoc. Hoci sme nemuseli, zo slušnosti sme sa stretli so starostami obcí, doniesli fotografie rodín, chceli sme diskutovať. Reakcie boli hrozné. Tvrdili nám – budú sa u nás vyhadzovať do vzduchu. Po nasťahovaní však bolo všetko v poriadku. Dokonca jeden zo starostov dnes sám pomáha.

Veľmi často kreslili, ako ich detská duša vnímala vojnu. Prvé obrázky boli výlučne v čiernej farbe. 8 fotografií v galérii Veľmi často kreslili, ako ich detská duša vnímala vojnu. Prvé obrázky boli výlučne v čiernej farbe. Zdroj: Archív P. A.

Je pochopiteľné, že sa bojíme o vlastnú bezpečnosť a naše rodiny.

Bezpečnostné zložky SR utečencov veľmi prísne preverujú. Náš odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce spracuje informácie o krajine pôvodu žiadateľa a overuje skutočnosti uvedené žiadateľmi počas rozhovoru. Okrem toho s nimi vedieme cielené rozhovory, kolegovia rozhodovači z procedurálneho odboru overujú ich príbeh.

Ak nám žiadateľ povie, že bol na demonštrácii, pýtame sa podrobnosti, napríklad názov ulice, kde sa táto akcia konala. Overujeme aj doklady. Až keď sa preukáže, že spĺňa dôvody uvedené v Ženevskej konvencii, udelíme azyl. Keď mu hrozí vážne bezprávie, ide napríklad z vojny, poskytne sa mu doplnková ochrana. Niektoré európske krajiny udeľujú azyl aj z humanitárnych dôvodov, my to robíme len výnimočne.

Otvorene sa rozprávame aj s moslimami. Tí, ktorí u nás hľadajú ochranu, utekajú presne pred tým, čoho sa bojíme aj my. Hovoria nám – sme z Iraku, v škole sme sa učili, že naša história, kultúra a tradície majú celosvetový význam. Sme na to veľmi hrdí a tu sa na nás pozerajú ako na teroristov. Utečenec je ten, komu sa niečo stalo, neprišiel robiť zle, rozvracať krajinu, ale hľadať bezpečie.

Sú aj prípady, keď máme skreslený obraz, že by sme im mali dávať staré šaty, jedlo. Sú to však ľudia, ktorí predtým viedli normálny život, mali peniaze, svoj životný štandard, ale museli ujsť. Niektorí majú peniaze aj teraz, ale nemajú bezpečie. Sú to ľudia s konkrétnymi osudmi. Ak bol niekto charakterovo normálny doma, tak bude normálny aj tu. Nemôžeme ich posudzovať ako skupinu.

Ďalší argument je ekonomická situácia. Niektorí Slováci tvrdia, že my sami potrebujeme pomoc.

Máme medzinárodné záväzky, a teda aj morálnu zodpovednosť. A mali by sme vyznávať aj také hodnoty ako súcit, veď na tom stojí aj Európska únia, a tá je pre mňa zárukou toho, že nemáme vojnu. Pracujem s ľuďmi z vojnových zón a práve preto si to viac uvedomujem a vážim.

Zaskočilo ma však, že jeden z našich kolegov, kultúrny mediátor z Iraku, podotkol, že nálady, ktoré u nás aktuálne vládnu, mu pripomínajú tie pred vojnou u nich doma. Chýbal stredný názor, boli tam len extrémy, za alebo proti.

Čo sa týka ekonomických nákladov, dospelý žiadateľ o azyl počas čakania na rozhodnutie dostáva v utečeneckom tábore ubytovanie a vreckové 40 centov na deň, každý mesiac dostáva hygienický balíček, kupujeme ho za najnižšiu vysúťaženú sumu. Stravné na jeden deň predstavuje sumu 3,60 eura.

Čakacia lehota na rozhodnutie od migračného úradu je 6 mesiacov. Za ten čas nesmie pracovať, zapája sa však v tábore do rôznych činností. Ak mu je udelená medzinárodná ochrana, prvých 6 mesiacov dostáva s cieľom začlenenia sa do života v SR finančnú pomoc vo výške 300 eur mesačne. Z toho si hradí napríklad náklady na bývanie, stravu a podobne. Tieto peniaze k nám plynú z fondov Európskej únie.

Petra Achbergerová sa so svojimi kolegami stretáva s ľuďmi, ktorí prežili vojnové útrapy, prenasledovanie a mučenie. 8 fotografií v galérii Petra Achbergerová sa so svojimi kolegami stretáva s ľuďmi, ktorí prežili vojnové útrapy, prenasledovanie a mučenie. Zdroj: Archív P. A.

Spomínate Nitru a okolie. Boli ste konfrontovaná aj s inými situáciami?

Oslovili nás z divadla Nová scéna v Bratislave. Režisér Svetozár Sprušanský pripravil s hercami inscenáciu s názvom Domov, kde je ten tvoj? Je na utečeneckú tému, ale obrátene. Na Slovensku je vojna a Slováci utekajú do Egypta, na jediné bezpečné miesto. Divadelná hra je určená pre záujemcov od 11 rokov, ale do divadla chodia všetky vekové kategórie a potom spolu s divákmi diskutujeme.

Je to veľmi zaujímavé, presvedčila som sa, že ľudia sú naozaj rôzni a hlavne sú medzi nimi aj tí, ktorí núkajú pomoc napríklad s ubytovaním. Bohužiaľ, jeden z hercov musel z tohto projektu odstúpiť, práve pre tému sa vyhrážali jemu a jeho rodine.

Evidujete okrem všeobecných negatívnych nálad v spoločnosti aj konkrétne útoky?

Rozdielnu farbu kože našinci prežijú, šatka na hlave ženy je však pre niektorých Slovákov ako červené súkno pre býka. Na Račianskom námestí v Bratislave ráno o 10.00 sotil našu klientku neznámy muž so slovami – islam tu nechceme, a to v prítomnosti jej dvoch malých detí. Jej 5-ročný syn zachránil situáciu, pretože začal kričať – zavoláme políciu. Odvtedy radšej táto žena nosí čiapku.

Inú našu klientku zo Somálska, bývala v bratislavskej Dúbravke, opakovane napádal zrejme miestny muž. Násilie sa stupňovalo. Hádzal do nej kamene v prítomnosti sociálnej pracovníčky a jej dieťaťa. V autobuse mestskej hromadnej dopravy ju škrtil jej šatkou, spolucestujúci sa jej nezastali, zakročil až vodič. Keď prišla k nám vystrašená do úradu, mala dorezaný celý krk.

Deťom sa bežne ujdú v školách nadávky, že sú teroristi. Keď sme chceli do školy na východnom Slovensku umiestniť deti z Jemenu, prvá otázka riaditeľa znela, či budú dievčatá nosiť šatky a či sa deti budú v škole modliť.

Tieto útoky sú samozrejme odsúdeniahodné. Lenže šatka na hlave či burka alebo nikáb pre mnohých symbolizuje potláčanie emancipačných snáh. A ženy predsa bojovali veľmi dlho za svoju rovnoprávnosť.

Mnohé ženy sú u nás bez svojich manželov, a predsa nosia šatku. Je pre nich v ďalekej cudzine symbolom domova, posledným znakom identity. Nemajú tu svoju rodinu, veci, jazyk, jedlo, tak aspoň nosia šatku. Ak je to osobné rozhodnutie, tak to rešpektujem. Prekážajú mi burky či nikáby, skrátka, keď je zakrytá tvár, pretože pre mňa je výrazom identity.

Aj naše staré mamy nosili šatky a dokonca si ich odmietali dať dole, keď sa fotili na občiansky preukaz. Tolerujeme dredy, pírsingy, tak prečo by sme nemohli aj šatky? Viac som pochopila tieto ženy prostredníctvom mojej kolegyne, ktorá je moslimka z Bosny. Veľa sme spolu na túto tému diskutovali.

V jordánskom Zaatare žije pokope okolo 80 000 utečencov. V krajine majú vážne problémy s pitnou vodou. 8 fotografií v galérii V jordánskom Zaatare žije pokope okolo 80 000 utečencov. V krajine majú vážne problémy s pitnou vodou. Zdroj: Archív P. A.

S vaším vzhľadom by ste sa nestratili napríklad vo svete módy. Dokážete si ako výrazná modrooká blondína získať priazeň týchto ľudí?

Ženy zo Somálska sa ma pýtali, či nie som chorá, keďže mám modré oči. Rozprávali sme sa o ich kultúre, u nich sa traduje, že svetlí ľudia sú nesmrteľní, pýtali sa ma, či je to pravda. Ak je človek úprimný a otvorený, druhá strana to vycíti a dôveruje mu, nech vyzerá akokoľvek.

Akým jazykom s nimi komunikujete?

Po anglicky, po rusky alebo prostredníctvom tlmočníka. Ak človek chce, dohovorí sa s každým, hoci aj pomocou rúk a nôh.

Každý z tých ľudí prichádza so svojím príbehom. Čo vlastne zažili doma?

Je toho veľa. Napríklad znásilnené ženy, ktoré však o tom nehovoria na počkanie. Špecifickým problémom sú pre nás ženy po obriezke a s tým súvisiacou traumou, pretože nemáme na Slovensku špecialistov gynekológov, ktorí sa zaoberajú touto diagnózou. Každý prípad musíme riešiť individuálne. Ďalšou kategóriou sú mučení ľudia. Mali sme klienta, ktorého držali v malých priestoroch, stál tam vo vode.

Práve takíto ľudia majú potom problém zamestnať sa napríklad vo výrobnom procese, kde sú uzavreté priestory. Veľa z nich má psychické problémy, aj preto posilňujeme tím odborníkov. Najlepším riešením je, ak sa čo najrýchlejšie začlenia, zamestnajú. Pomáhame im s hľadaním práce, zamestnávateľom vysvetľujeme, kto sú títo ľudia. Nápomocné sú nám dve mimovládne organizácie.

Problém je aj ovládanie jazyka. Potom je to vzdelanie, ktoré mnohí z nich nevedia preukázať. Nie je problém nájsť pre nich na Slovensku prácu, ale väčšinou iba nekvalifikovanú. Máme tu lekárov, ktorí pracujú ako robotníci. Pán z afrického Burundi má vyššie zdravotnícke vzdelanie, pracoval u nás v nemocnici ako upratovač, zarábal 3,50 eura na hodinu, no aj tak sa tešil.

Ďalšou prekážkou je sociálne zázemie. My máme k dispozícii staré mamy, tety, ktoré nám pomôžu s varovaním detí, vyzdvihnú ich zo školy, materskej školy, keď sme v zamestnaní. Lenže matky s deťmi, ktorých manželia sú niekde stratení v Turecku, tu nemajú nikoho.

U nás je teda utečencov minimum, vo svete je však situácia, čo sa týka ich počtov, kritická.

Zo svojich domovov uteká asi 25 miliónov ľudí. Nazdávame sa, že utekajú hlavne do Európy, ale nie je to tak. Na prvom mieste sú štáty v bezprostrednej blízkosti vojnových konfliktov – Turecko, Uganda, Pakistan. Taká krajina ako Jordánsko, hoci má sama problémy napríklad s pitnou vodou, prijíma utečencov zo Sýrie.

V tábore Zaatari je dokopy asi 80 000 ľudí, odborníci z Amsterdamu im preto pomáhali so zavedením systému na spôsob samosprávy, funguje to tam ako v dedine či v meste. Naša krajina vysiela slovenských expertov pomáhať s azylovým systémom v krajinách, ktoré sú najviac zaťažené. Napríklad ja som bola pracovne na Cypre, v Bulharsku, Grécku a v Taliansku.

Slováci vraj dokážu tolerovať inú farbu pleti, veľmi im však prekážajú moslimské ženy so šatkami na hlavách. 8 fotografií v galérii Slováci vraj dokážu tolerovať inú farbu pleti, veľmi im však prekážajú moslimské ženy so šatkami na hlavách. Zdroj: TASR

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×