Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Ak má lekár 100 pacientov denne, má na každého 5 minút, vtedy určite dôjde k chybe,“ hovorí lekár a právnik súčasne

17.06.2019 (23/2019) Prečo sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti stávajú chyby? Ako sa môžu pacienti domáhať svojich práv? Aké právne povedomie majú lekári? MUDr. JUDr. Peter Kováč sa na tieto otázky pozerá z pohľadu lekára i právnika.
„Ak má lekár 100 pacientov denne, má na každého 5 minút, vtedy určite dôjde k chybe,“ hovorí lekár a právnik súčasne
6 fotografií v galérii
„Ako právnik nechápem, že lekári novinárom do médií rozprávajú, kto má aké ochorenie. Je...
Autor fotografie: Miro Miklas

Doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč PhD. et PhD. je jediný praktizujúci lekár na Slovensku, ktorý je zároveň advokátom. Pôsobí ako súdny znalec a je expertom v oblasti medicínskeho práva. Pracoval ako asistent a odborný asistent na Ústave súdneho lekárstva Lekárskej fakulty UK. Prednáša na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Je partnerom v Inštitúte forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., znaleckej organizácii, ktorá je nezávislou spoločnosťou pôsobiacou v oblasti forenznej medicíny. V medzinárodnej advokátskej spoločnosti Kinstellar má na starosti oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Ozývajú sa vám pacienti so žiadosťou o právnu pomoc?

V advokácii pôsobím pomerne krátko, ale áno, už tu bolo pár takých dopytov.

V zahraničí sa stáva, že advokáti čakajú na pacientov už v nemocniciach a ponúkajú im zastupovanie v súdnych sporoch s lekármi.

Nemyslím, že toto je cesta, ktorou treba ísť. V angličtine sa tento druh právnikov nazýva „ambulace chasers“. Niektoré ich praktiky sú na hrane či dokonca úplne poza chrbát etiky.

V zdravotnej starostlivosti sa robia chyby, ktoré sú žalovateľné. U nás i všade vo svete. Prečo sa to deje?

Všade vo svete pracujú lekári pod tlakom. Musia totiž konať, hoci nie vždy majú úplné informácie. Pacient napríklad ešte nie je úplne diagnostikovaný, no oni musia urobiť nejaké rozhodnutie. V takýchto situáciách stúpa pravdepodobnosť, že urobia chybu. Okrem takýchto chýb, ktoré sú nevyhnutné a vyplývajú z nedostatku informácií, sú aj chyby, ktoré sú systémové. Vyplývajú teda zo zlého či nesprávne nastaveného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Dá sa im zabrániť?

Letecký priemysel má vybudovaný veľmi slušný štandard bezpečnosti. Z každého incidentu sa poučia a zavedú opatrenia, ktoré by mali vylúčiť alebo obmedziť jeho opakovanie. V zdravotníctve je veľkým rizikom ľudský faktor – to je vždy predpoklad chýb. Existujú zahraničné štúdie, že v predlekárskej starostlivosti sú úspešnejší záchranári než lekári. Častejšie sa im darí priviezť pacienta do nemocnice živého.

Má to viacero dôvodov, jedným je, že záchranári sa väčšinou správajú podľa naučeného štandardu. Majú nadrilované pravidlá ako postupovať a nemusia teda toľko rozmýšľať. Rozmýšľanie môže vniesť do procesu chybu a vznikne neželaný výsledok. Ide však o život a môže sa to stať. Vznikať by nemali tie chyby, ktorým sa dá zabrániť.

„Všade vo svete pracujú lekári pod tlakom,“ hovorí doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč PhD. et PhD. 6 fotografií v galérii „Všade vo svete pracujú lekári pod tlakom,“ hovorí doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč PhD. et PhD. Zdroj: Miro Miklas

Prečo vznikajú?

Na Slovensku je čoraz väčší nedostatok lekárov prvého kontaktu. Prvá generácia lekárov, ktorí po revolúcii odštátnili ambulancie a prevádzkujú ich 30 rokov, sa dostáva do veku, keď s prácou končí. Pre mnohých môžu byť dôvodom ukončenia praxe čoraz náročnejšie technické a administratívne podmienky vedenia ambulancie. Navyše mnohí absolventi lekárskych fakúlt okamžite odchádzajú do zahraničia. A tento stav sa bude zhoršovať.

V budúcnosti budeme mať teda omnoho menej lekárov a tí, čo budú pracovať, budú mať viac pacientov a budú vyťaženejší. A vyššie pracovné vyťaženie pri medicíne, ktorá vyžaduje vysoké mentálne nasadenie a často aj manuálnu zručnosť, spôsobí viac chýb.

Nie je dôvodom aj to, že chýba stredná generácia lekárov a mladí neatestovaní lekári musia v nemocniciach sami riešiť prípady, ktoré by inak riešiť nemuseli?

Iba atestovaný špecialista je z právneho hľadiska spôsobilý poskytovať lekársku starostlivosť samostatne. Bežne sa však deje, že zdravotnú starostlivosť poskytuje neatestovaný lekár bez dozoru atestovaného, čo by sa nemalo stávať. Typické je, že lekár promuje, zamestná sa v nemocnici a hodia ho priamo do vody, na centrálny príjem.

Ako súdni znalci sme dokonca zažili prípad, keď zdravotná dokumentácia bola opečiatkovaná pečiatkou lekára, ktorý v čase, keď bola jeho pečiatka používaná, bol na dovolenke. Používali ju iní lekári, ktorí tam slúžili.

To je však prejav neporiadku v systéme.

Áno, a sú aj mnohé ďalšie. V najrozvinutejších krajinách je výskyt nozokomiálnych infekcií, teda nemocničných nákaz, na 5-7 percentách, u nás v niektorých nemocniciach nula! Pritom na niektorých oddeleniach ich pri dlhšom pobyte pacient takmer zákonite dostane. Buď sa teda nehlásia, alebo ignorujú. Malo by však ísť o to, aby sa ďalej nešírili.

Potom sú tu anomálie ako plesne. Hoci nie sú na izbách, sú v chodbách, kde sa pohybujú pacienti. Ak má niekto oslabenú imunitu a nadýchne sa spór plesní, je to veľký problém. Peniaze sa u nás míňajú neefektívne, nemocnice sa ustavične oddlžujú. Takéto veci by sa nemali stávať.

Ak sa pacient cíti poškodený, môže sa na Slovensku dovolať spravodlivosti?

Áno, môže, len to dlho trvá. V roku 2007 sa stal prípad, keď v nitrianskej nemocnici pri operácii nosovej priehradky poškodili pri anestézii mozog mladému chlapcovi. Jeho rodina dostala 480 000 eur. Tá suma sa zdá vysoká, ale jeho rodine sa zmenil celý život. Treba si uvedomiť, čo také vážne poškodenie mozgu znamená. Je to vlastne sociálna smrť a odkázanosť na ustavičnú opateru.

Viem o ďalšom prípade s rovnakým odškodnením, bolo to za pôrod, pri ktorom došlo k poškodeniu dieťaťa. Stotisíc bolo zaplatených z poistenia nemocnice a zvyšok nemocnica splácala v splátkach po 10 000 mesačne. Ďalší prípad s pôrodom bol z bratislavskej nemocnice, suma bola 350 000, ale stalo sa to ešte v roku 1995 a ťahalo sa to ďalších 15 rokov.

Čo však, ak lekár spraví všetko správne a napriek tomu pacientovi nepomôže?

Pri zdravotnej starostlivosti sa nedá garantovať vyliečenie, to si mnohí ľudia neuvedomujú. Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti je služba alebo výkon, ktorého cieľom je obnovenie zdravia, zlepšenie stavu alebo aspoň zmiernenie následkov priebehu ochorenia. Povinnosťou zdravotníckeho zariadenia však nie je vyliečenie pacienta. Málokto vie, že existuje niečo, čo sa nazýva medicínske riziko. To znamená, že aj pri správne poskytnutej starostlivosti môže nastať nežiaduci výsledok.

Napríklad?

Bežnou predstavou napríklad v gynekológii je zdravý novorodenec na konci tehotenstva a usmiata mamička. Áno, platí to vo väčšine prípadov. V zlomku prípadov však nastáva smrť novorodenca a dokonca aj rodičky. Sú komplikácie, ktoré keď vzniknú, neexistuje riešenie príčiny. A môže sa dokonca stať, že sa v krátkom čase zopakujú.

Viem o prípadoch embólie plodovou vodou, ktoré sa zhodou okolností raritne stali dvakrát v priebehu mesiaca na tom istom oddelení. S tým sa nedá prakticky nič urobiť. Každý lekár sa takýchto komplikácií obáva. Stať sa to však môže kedykoľvek.

Aj každý invazívny zákrok so sebou nesie riziko. Pacient by mal byť informovaný, čo sa s ním ide robiť a aké konkrétne riziká sú s tým spojené. Na to slúži informovaný súhlas, ktorý pri operáciách pacient podpisuje. Je to jeho rozhodnutie a pacient má právo výkon kedykoľvek odmietnuť, dokonca aj na operačnom stole.

Mladý muž, ktorému pri operácii nosovej priehradky vážne poškodili mozog, potrebuje ustavičnú opateru. 6 fotografií v galérii Mladý muž, ktorému pri operácii nosovej priehradky vážne poškodili mozog, potrebuje ustavičnú opateru. Zdroj: Daniela Starovičová

Sťažujú sa aj pacienti, ktorí ho podpisujú?

Ak pacient vie, že sa môže stať pri jeho liečbe niečo negatívne, má menšiu tendenciu sa sťažovať. Ďalším paradoxom je, že čím sofistikovanejšia je medicína a zdravotná starostlivosť, tým vyššia je pravdepodobnosť sťažností.

V nemocnici v subsaharskej Afrike sú ľudia radi, že majú lekára, a sťažovať sa nebudú. V rozvinutých krajinách sa budú sťažovať na všetko. Zvýšené množstvo sťažností a podnetov na neposkytnutie správnej zdravotnej starostlivosti vedie k ďalšiemu paradoxu – k defenzívnej medicíne.

Čo to znamená?

To, že lekári a nemocnice robia oveľa viac vyšetrení a zákrokov, než je potrebné, aby boli chránení pre prípad, že sa niečo stane, a nikto ich nemohol obviniť, že niečo zanedbali.

Deje sa to aj u nás?

Áno, začína sa to. Posledné kauzy, ktoré sa vyťahujú, budú čoraz viac viesť k defenzívnej medicíne.

To však znamená zbytočné finančné výdavky.

Presne tak. Keď sa pacienti sťažujú, lekári robia všetko preto, aby sa nesťažovali, čo zdražuje systém v zdravotníctve, kde je nedostatok peňazí a z toho vyplýva nespokojnosť pacientov so zdravotnou starostlivosťou. Začarovaný kruh.

Čo môže pacient urobiť, ak nie je spokojný so zdravotnou starostlivosťou?

Môže sa sťažovať na úrovni poskytovateľa. Ak je to ambulancia lekár plus sestra, nemá to asi význam, vo väčšom zdravotníckom zariadení to môže skúsiť. Môže dať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Veľká väčšina podnetov, ktoré idú na tento úrad, je vyhodnotená ako neopodstatnená. Často sťažnosti vznikajú tak, že pacienti majú z akéhokoľvek dôvodu pocit, že nedostali všetko, čo mohli a na čo podľa nich mali nárok.

Typický príklad sú ľudia, ktorí chodia do ambulancií lekárov, aby si zakonverzovali v čakárni a zistili, či ich sused nemá „lepšiu liečbu“ než oni. Aj to je dôvod, prečo má jeden lekár prvého kontaktu denne 80 až 100 pacientov.

Ak má 100 pacientov denne, má necelých 5 minút na pacienta. Vtedy nemôže splniť zákonné požiadavky a určite dôjde k chybe. Ak aj nie k faktickej, tak k formálnej a ak niekto podá sťažnosť, úrad ho postihne minimálne za nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Takto systém funguje.

Lekári sú množstvom pacientov tlačení, aby robili rýchle výkony. A rovnako je to aj u špecialistov. Skúste dnes nájsť napríklad neurológa, ktorý vás zoberie. Každý lekár má svoje fyzické limity a ak berie viac pacientov, ako zvládne, ide do rizika. Mnohí to nie sú ochotní podstúpiť a to je pochopiteľné.

A ak je sťažnosť pacienta vyhodnotená ako opodstatnená?

Konanie úradu je dvojfázové. V prvej fáze je to dohľadové konanie. Úrad si vyžiada od poskytovateľa zdravotnú dokumentáciu, prípadne jeho pracovníci navštívia poskytovateľa, pozrú si zdravotnú dokumentáciu a vyhodnotia ju. Túto činnosť robia konzultanti.

Výsledkom je rozhodnutie, či bola, alebo nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Pokiaľ nebola, začína sa druhá fáza – správne konanie, v rámci ktorého môže úrad udeliť sankcie zdravotníckemu zariadeniu. Dokonca má možnosť udeliť aj zdravotníckemu pracovníkovi zákaz výkonu povolania až na jeden rok.

Čo iné ešte môže pacient urobiť?

Mnohí podávajú trestné oznámenia. Ja racionálne chápem, prečo sa to robí. Podstatou vyšetrovania je totiž zisťovanie, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. To musí zistiť súdny znalec s príslušnou zdravotníckou kvalifikáciou a na základe jeho posudku sa rozhodne, či tam je alebo nie je pochybenie a či je niekto trestne zodpovedný.

Pre pacienta má takéto konanie tú výhodu, že ako poškodený má prístup do spisu, môže si vyhotoviť kópie a záznamy. Ak sa preukáže, že bol spáchaný trestný čin, môže si uplatniť náhradu škody, či už v samotnom trestnom konaní, alebo v civilnom sporovom konaní.

Medzi ľuďmi panuje názor, že lekári si navzájom kryjú chrbty a nič sa im nemôže stať.

Tento názor je úplne nesprávny. Súdni znalci, hoci sú lekári, nemajú problém napísať, že došlo k pochybeniu. Sám som spoluautorom veľkého množstva takýchto posudkov a na ich základe došlo aj k odsúdeniu lekárov. Treba si uvedomiť, že tresty môžu mať rozličný charakter. Sú to trestné činy z nedbanlivosti, chýba úmysel, je to menej závažná forma zavinenia. To znamená, pochopiteľne, nižšie tresty, zvyčajne podmienečne odložené. A sú úplne primerané z hľadiska práva.

Zaujímavé z môjho pohľadu je, že tie isté typy pochybení sa často opakujú v tých istých zdravotníckych zariadeniach a zvyčajne ide o tých istých lekárov. Svedčí to o tom, že tieto zdravotnícke zariadenia nemajú systém na manažovanie kritických udalostí. Ten by mal fungovať tak, že takéto situácie alebo udalosti, ktoré sa im približujú, by malo byť možné nahlásiť anonymne bez strachu z následku. Cieľom je prevencia, aby sa takéto prípady neopakovali.

Na prednáškach používa príklad seriálových lekárov: nešikovného, no úctivého Cvacha a hulvátskeho, no geniálneho operatéra Štrosmajera. 6 fotografií v galérii Na prednáškach používa príklad seriálových lekárov: nešikovného, no úctivého Cvacha a hulvátskeho, no geniálneho operatéra Štrosmajera. Zdroj: Youtube

Ak majú na oddelení niekoho ako doktora Cvacha zo seriálu Nemocnica na okraji mesta...

To je veľmi dobrý príklad. Používam ho na prednáške, mám jednu časť s doktormi Cvachom a Štrosmajerom. Prezentujem ju, keď hovorím o pochybeniach v zdravotníctve. Sú rôzne typy lekárov. Štrosmajer dokáže pacientke vynadať do tváre, je hulvát, ale operuje geniálne. Potom je Cvach, ktorý sa s pacientom krásne porozpráva, ale nedávajte mu do ruky skalpel, lebo ho zabije.

Ak koná manažér múdro, tak Štrosmajera zavrie na operačku, aby sa s pacientom nemohol rozprávať a Cvach pôjde na ambulanciu, kde bude konverzovať. Vtedy to má ideálne nastavené. Aj s personálom, ktorý má, môže urobiť najlepšiu medicínu, akú dokáže.

Pacient má pocit, že v ambulancii sa mu lekár venuje, je príjemný a vzápätí ho dobre zoperujú. Ak to urobí manažér naopak, má problém aj v ambulancii, aj na operačke. Systém práve nastavil na zlyhanie. A obávam sa, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach u nás je nastavený presne tak.

Ako sa však dá zabrániť napríklad tomu, že lekári omylom operujú iný orgán, inú končatinu alebo iného človeka?

Existujú takzvané predoperačné kontrolné listy. Overuje sa identita pacienta a to, čo sa bude operovať. Pacient tiež musí potvrdiť, že je uzrozumený s tým, čo sa ide operovať. Takouto kontrolou sa dá vyhnúť tomu, že sa operácia urobí na zlom mieste tela alebo nesprávnemu pacientovi.

Operácia na zlej strane tela sa napríklad štatisticky stáva. Iné oko, noha či párový orgán. Ak sa však vyberie zdravá oblička, človek je odkázaný na doživotnú dialýzu. Pokiaľ sa v nemocniciach takáto kontrola nedeje, je to veľký problém.

Mnohí pacienti sa obracajú na médiá.

Áno, a čo sa často stane? Pacient sa vyrozpráva do médií, no neskôr sa ukáže, že lekár nepochybil. A tí lekári nemajú čas to riešiť a nevedia, že majú právo na dodatočné oznámenie. Hodia na nich blato a zlý dojem už zostane. Vyslovene sa teším na prvý prípad, keď sa lekár nahnevá a zažaluje pacienta za poškodenie dobrého mena práve v takomto prípade. Naša legislatíva, čo sa týka zdravotnej starostlivosti a médií, sa však všeobecne porušuje.

Myslíte poskytovanie informácií o pacientoch médiám?

Presne tak. Viete, že ak by vášho príbuzného zrazilo auto a všetci by dodržali zákon, nedozviete sa o tom inak ako tak, že podáte oznámenie o nezvestnosti na políciu? Mlčanlivosť sa týka všetkého, aj identity pacienta. A čo vidíme v médiách? Príde televízia po dopravnej nehode, chirurg vychádza z operačky a rozpráva do mikrofónu, kto mal aké zranenie a čo mu je. To je neuveriteľné.

Ako právnik nechápem, že lekári v médiách bežne rozprávajú novinárom, kto má aké ochorenie. Prestavte si, že by primár potvrdil, že je u nich hospitalizovaný konkrétny politik a potom by kamera ukázala nápis psychiatrická klinika. Už len tým, že by potvrdil, že tam je hospitalizovaný, by povedal, akú má diagnózu.

Majú vôbec lekári záujem o problematiku pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti?

Keď v rámci našej spoločnosti forensic.sk prednášame s kolegom Norbertom Moravanským o tejto problematike lekárom, vždy všetci zostávajú po prednáške v miestnosti a vedieme siahodlhé diskusie. Lekárov to evidentne zaujíma. Našou víziou je poskytnúť im pomoc. Lekári sú profesionáli v medicíne, nemusia však byť natoľko zruční v zvládaní právnych noriem.

Väčšinou postupujú podľa svojho vedomia a svedomia a v 95 percentách prípadov sa trafia aj do toho, čo požaduje zákon alebo právna norma. Bohužiaľ, v 5 percentách prípadov zákon požaduje niečo z hľadiska zdravého rozumu nezmyselné a tam lekár pochybí a právnik ho dostane. Mojou osobnou ambíciou je naučiť lekárov robiť menej chýb a poučiť sa z toho, čo sa stalo v minulosti.

Peter Kováč je súdny znalec, lekár i advokát v jednej osobe. 6 fotografií v galérii Peter Kováč je súdny znalec, lekár i advokát v jednej osobe. Zdroj: Miro Miklas

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×