Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Čokoľvek sa mi v živote deje, nevnímam ako záťaž, skôr sledujem, čo opäť dokážem,“ hovorí rozvádzajúca sa Haasová

16.06.2019 (23/2019) Zuzana Haasová (38), ktorá aktuálne prechádza rozvodom, neostane bez peňazí. Pred svadbou sa poistila.
„Čokoľvek sa mi v živote deje, nevnímam ako záťaž, skôr sledujem, čo opäť dokážem,“ hovorí rozvádzajúca sa Haasová
10 fotografií v galérii
Manželovo rozhodnutie rozviesť sa plne rešpektuje.
Autor fotografie: Profimedia

Napriek avizovanému rozpadu tvojho manželstva vyzeráš spokojne. Ako sa momentálne cítiš?

To, že o tom vie celé Slovensko, nie je veľmi príjemné. Najmä pre rodiny tých dvoch, ktorých sa to týka. Myslím si, že keď človek prestane ľúbiť a začne ľúbiť niekoho iného, tak je prirodzené, že sa tí dvaja rozídu. Pri rozchode väčšinou vidno charakter človeka.

Ja som však vykročila do niečoho nového, fantastického. Celý svoj život ráno vstávam vždy s dobrou náladou, s pocitom, že dnes opäť zažijem nové, zaujímavé veci a zdolám prekážky, ktoré sú koniec koncov len vtipným doplnkom môjho dňa. A to je dôležitá vec. To ma drží až do večera (úsmev).

Žiadosť o rozvod podal tvoj manžel, ak by to však neurobil, bola by si to urobila ty? Alebo si verila, že vzťah ešte zachránite?

Ešte v januári som riešila naše spoločné bábätko. Návrh od manžela na súd ešte nie je poslaný, takže nerozumiem, prečo sa už táto informácia dostala do médií. Tie by to o nás nevedeli, keby im to neprezradili naši priatelia, ktorí už vlastne nie sú priateľmi. Takéto situácie sa nám vo vzťahu stávali, bola som nadopovaná hormónmi, preto mi to nepripadalo také konečné, ako to vyzerá dnes.

Hoci sme pôsobili mediálne ako veľmi zohratý pár, pre nás boli naozaj tie smutné situácie s našimi deťmi obrovským zemetrasením. Pri záchrane vzťahu sa vždy niečo stane, nejaká chyba. Na takéto chvíle totiž treba psychológa. Keď tam nie je, tak to ľudia riešia svojským spôsobom. Vždy tam bol nejaký únik, snaha o odchod či vzdanie sa spoločného života. Nakoniec sme sa však zhodli, že spolu chceme zostať.

Na bábätko bola dlhá príprava, venovali sa nám rôzni špecialisti. Niekedy nie je chyba len v žene. S nápadom o podanie žiadosti o rozvod prišiel manžel, ja som súhlasila a teraz už len čakám. Ako vravievala moja babička: „Sadni si, nerieš, len seď, sleduj a čakaj. Zrazu sa ti všetko samo ukáže.“

Boj o dom sa nekoná. Zuzana sa pred svadbou poistila zmluvou. 10 fotografií v galérii Boj o dom sa nekoná. Zuzana sa pred svadbou poistila zmluvou. Zdroj: TV JOJ

Ty máš zmysel života v Romi (14), zatiaľ čo Martin vlastné dieťa nemá...

To je pravda. Pre mňa je hnacím motorom moja Romi, ktorá pôjde čoskoro na strednú, potom vysokú školu, teším sa, čo ju v živote čaká, že budem babičkou. Ja deti môžem mať, samotným dôkazom je Romi. Úlohu matky som si už splnila a zažila. Veľmi som chcela, aby takéto šťastie zažil aj môj muž, lebo má veľmi rád deti. Prajem mu len to najlepšie. Vždy som mu priala. Snažili sme sa tieto situácie zvládnuť, aby nás to spojilo, ale nezvládli sme to, a preto sa rozchádzame.

Ako to je s majetkom, respektíve s domom, v ktorom bývate?

Dom je aj môj, lebo som tam investovala svoje súkromné peniaze, ale dohodli sme sa, že bude napísaný len na Martina, lebo v tom čase som nemala majetkovo doriešené predchádzajúce manželstvo. Preto mi môj súčasný manžel podpísal uznanie záväzku vo výške 60 000 eur, ktoré som pred manželstvom do jeho majetku vložila na stavbu domu.

Majetok sa bude riešiť po rozvode, ako to chcel môj manžel. Tento papier som osobne brala len pro forma, aby som nemala pocit, že so svojou dcérou v dome bývame ako podnájomníčky. Aktuálny mal byť, len ak nastane situácia, ktorá je práve teraz.

Čítala som, že s Martinom komunikujete len prostredníctvom právnikov.

Osem rokov sme spolu žili ako partneri, tri roky žijeme ako manželia. Je to náš spoločný dom, ktorý sme spoločne vybudovali. To, že teraz máme každý inú cestu, je len na technickom rozdelení, a to spravodlivo zariadi súd. To, čo sme zažili, čo sme si urobili, povedali, to všetko zapríčinilo situáciu, v ktorej sme teraz.

Čo manžel chce, robí a hovorí do médií, s tým nesúhlasím, je to jeho najlepší spôsob, ako to prežiť a existovať s tým. Beriem to na vedomie a rešpektujem. Je to jeho cesta, kráča po nej sám. A právne veci naozaj riešia právnici. Najlepšie je prenechať takéto záležitosti im a nemiešať sa do toho, čo neovládame.

Ako to prijala dcéra? Predsa len, je v citlivom období a rozvod môže dieťaťu narušiť pevnú pôdu pod nohami.

Z môjho pohľadu je komunikácia najpodstatnejšou časťou akéhokoľvek vzťahu, či je milenecký, priateľský, pracovný. Komunikácia je naozaj najdôležitejšia vo všetkom, takže s Romi komunikujem od úplného malička, vysvetľujem jej veci tak, aby ich vnímala pozitívne. Všetko negatívne jej otočím na dobré, preto nemá neistotu, nemá ju ani prečo pri mne mať.

No Romi tu nie je a ja nemôžem hovoriť za ňu. Má už svoj názor, svoju hlavu. Teší sa na nový život a budúcnosť. Obdivujem ľudí, ktorí sa rozídu a stále si vážia jeden druhého. Možno to raz zažijeme, našťastie, moja Romi má možnosť vidieť to u svojej najbližšej rodiny, príkladom sú moje sestry.

Začiatkom roka ešte plánovala tretie tehotenstvo, no na Ota už dorazila len v sprievode dcéry Romany. 10 fotografií v galérii Začiatkom roka ešte plánovala tretie tehotenstvo, no na Ota už dorazila len v sprievode dcéry Romany. Zdroj: Archív Z. H.

Je obdivuhodné, že sa napriek tomu, čím si doteraz v živote prešla, stále usmievaš a dokonca nabíjaš pozitívnou energiou aj ďalších. Ako to robíš?

Predstav si cestu v lese po fujavici. Les, ktorý je zničený, všetko je pováľané na zemi, nielen drievka, ale aj ihličie, kamene, balvany, všetko je mokré. Sú tam obrovské stromy, ktoré musím preliezť. Na chrbte mám ťažký ruksak až nad hlavu, som bosá, zranená, zle oblečená, je mi „kosa“, lebo som zmokla, ale všetko prekonávam napriek tejto situácii.

A keď to prekonám, keď cez ten les preleziem, tak na konci cesty ma niečo čaká... Neviem síce čo alebo kto, ale to ma napĺňa pozitívnou nádejou, buď zasvieti slnko, alebo sa ukáže lúka, je tam niečo fantastické, ľudia, ktorí sú tam pre mňa, mi podajú kávu a povedia: „Zvládla si to!“ V tom momente vôbec neprekáža, že som bosá, doráňaná, lebo to sa zahojí. Neprekáža, že mám na sebe 100-kilový ruksak, lebo na konci cesty si ho zložím, vyprázdnim.

Človek má z týchto možností vždy na výber a ja si miesto stagnácie vyberám pohyb. Keď je niečo ťažké, nevzdám to, idem to skúsiť prekonať, lebo som sama zvedavá, čo sa vo mne skrýva. Keď to prekonám, čo sa aj často stáva, tak sa veľmi teším, a to je asi tá energia, ktorú v sebe mám a poháňa ma vpred.

Viackrát tu spomíname nový život, ktorý začínaš. Čomu sa chceš prioritne v novej etape venovať?

Ja sa veľmi teším, keď sa všetko upokojí. Romi má už 14 rokov, chodí do školy neďaleko domu. Kým sa to právne neusporiada, tak v dome zostaneme. Po rozdelení majetku si domácnosť každý vybuduje podľa svojho vkusu, potrieb a hlavne podľa množstva peňazí.

Som rodená Bratislavčanka, mám tu celú rodinu. Určite sa vrátim niekam do Bratislavy. Samozrejme, tak ako doteraz sa chcem v prvom rade venovať Romi. Je to neuveriteľné, ale už pôjde na strednú školu (smiech).

Už vie kam?

Na konzervatórium. Okrem herectva ju však zaujíma aj réžia. V našej rodine ani nemá inú možnosť, lebo všetci sú umelci, herci, výtvarníci, choreografi, máme tam dokonca sklára, takže naozaj nemá inú šancu (smiech). Moja mamička a otec sú stavební inžinieri, takže sa možno raz rozhodne ísť aj touto cestu. Momentálne to však vnímam tak, že ju skôr láka umenie a práca s ľuďmi.

Tým, že mám vlastné Divadlo Haaf a divadelne skúšky predstavení robíme doma v obývačke, už sa to na ňu lepí ako sekundové lepidlo. Divadlo Haaf je kočovné divadlo venované len deťom a funguje už 14 rokov. Hráme tam predstavenia, ktoré si vymýšľam na základe pozorovania detí a toho, čo sa ma pýtajú, pri čom mám pocit, že niečo konkrétne potrebujú vedieť, vysvetliť.

Predstavenia sú plné živej hudby z akustických nástrojov, farebných kostýmov, humoru a sú určené aj dospelým. Veď aj oni boli kedysi deťmi. Práve pre nich mám v predstaveniach rôzne dvojzmysly.

Je vtipné sledovať, ako sa decká rehocú na niečom inom a dospelí zas o sekundu neskôr, lebo to chápu inak (smiech). Je tam tiež veľa tanca, živej hudby, pretože chcem, aby deti počúvali kvalitnú muziku. Kostýmy mi navrhuje moja sestra Ivetka Haasová, kostýmová výtvarníčka, takže sú nápadité, farebné, profesionálne a kvalitné. Práve vďaka tej hudbe a kostýmom nás spoznáte.

Zaujímavosťou je, že moje predstavenia nemajú scénu. Vymyslela som si to tak preto, lebo približne od druhého ročníka základnej školy deti strácajú kreativitu. V škole totiž robia len to, čo im pani učiteľka povie. Keď sú už napríklad v piatom ročníku, nedokážu nakresliť nič na základe vlastnej fantázie, čo je strašné. Preto keď na predstavení poviem, že sme v lese a detí sa opýtam, aké stromy či zvieratká tam sú, má každé dieťa vo svojej predstave iný les.

Predstavenia sú zároveň interaktívne, zapájajú sa aj deti, aj dospelí. Počas predstavení stále improvizujem, vyradila som klasické scenáre. Máme len oporné body, ktorými sa riadime. Na Slovensku je to trošku neštandardné a zároveň so mnou nemôže vystupovať hocikto. Nie každý vie improvizovať a na javisku sa dostatočne uvoľniť.

Začína odznova. Čaká ju mnoho projektov, ktoré pre súkromie odkladala. 10 fotografií v galérii Začína odznova. Čaká ju mnoho projektov, ktoré pre súkromie odkladala. Zdroj: Profimedia

Okrem divadla však organizuješ aj workshopy. Na čo sú zamerané?

V rámci Divadla Haaf spolu so sestrou Ivetkou organizujeme workshopy Cirkus Romána, práve preto, aby deti okrem zapájania fantázie aj niečo tvorili. Ivetka vyrobí napríklad nejakú podušku, ktorá vyzerá ako obláčik, a ja sa dieťaťa opýtam, čo tam vidí. Každé dieťa tam vidí niečo iné, raz je to sova, potom ryba, motýľ... Na základe toho si potom podušku namaľuje.

Túto prácu robím aj preto, lebo s rozvojom kreativity a jej blokovaním mám osobnú skúsenosť. Dcéra Romanka sa pred pár rokmi na rodinnom workshope učila kresliť sovu. Ivetka jej dala nejaké rady a podľa jej inštrukcií rovnakú sovu nakreslila aj v škole na výtvarnej výchove. Ohodnotili ju nedostatočne. Úloha totiž znela, že čiarky okolo sovy mala presne obkresliť, ale ona si to spravila ceruzkou, vytieňovala, samozrejme, vyšla aj za čiaru.

Tak som sa rozhodla urobiť ako satisfakciu za úžasný výtvor a kreativitu z krásnej sovy logo Divadla Haaf. Nešťastná Romi sa ma vtedy s plačom pýtala, čo znamená logo, tak som jej povedala, že uvidí (smiech). Toto logo som následne dala vylepiť na propagačné materiály divadla, plagáty a aj na moje auto. Keď som po ňu chodievala do školy, auto som zaparkovala rovno pred budovu, aby to logo bolo viditeľné pre dotyčnú (smiech).

Práve preto robím workshopy Cirkus Romána. Chcem, aby sa nevytratila kreativita detí. Aby sa prestali báť, popustili uzdu fantázii, uvoľnili sa, lebo ako dospelí sú už úplne zabrzdení, čiernobieli (smiech).

Okrem toho o tebe viem, že máš dokonca vlastný cirkus.

Mám, je to veľký projekt, ktorý sa volá Cirkus Romána a pozostáva z knižky s názvom Cirkus Romána, ktorú som napísala a chystám sa ju vydať. Zatiaľ čakám na ilustrácie, ktoré robí Ivetka. Sú robené dekolážou, čo je už dnes takmer zabudnutá technika.

Pre deti je však zaujímavá, zábavná a podľa knihy si môžu vyrobiť, čo budú chcieť. Príbehy v knihe sú písané tak, aby bol do procesu čítania zapojený rodič, ktorý má deťom dovysvetliť niečo, čo sa v príbehu udialo. Poslednú kapitolu si budú môcť deti ilustrovať samy, ale nie tak, ako sa to musí, ale tak, ako sa im to podarí a budú chcieť. Bude to ich ilustrácia.

K Cirkusu Romána patrí aj CD s hudbou, ktorá aktuálne vzniká a bude cirkusová. Texty som si písala sama. Hudbu mi robí môj gitarista a skladateľ Roman Lencsés. Zároveň chystám reláciu Cirkus Romána, ale to je ešte v procese. Všetko chcem riešiť postupne.

Tak toho máš naozaj dosť.

Tieto projekty mám vymyslené dlho, ale 7 rokov som točila Panelák, Dr. Emu, venovala sa moderovaniu a zároveň riešila svoje smútky a opäť sa chystala na tehotenstvo, všetko som odsúvala na vedľajšiu koľaj. Teraz sa chcem venovať veciam, ktoré som vždy odkladala. Mám naozaj rada moje hobby, za ktoré mám aj zaplatené a stalo sa mojou prácou. Karty sú rozdané a priority zoradené (smiech).

Veľa energie venuje projektu Cirkus Romána, ktorý by sa mal dostať aj na televízne obrazovky. 10 fotografií v galérii Veľa energie venuje projektu Cirkus Romána, ktorý by sa mal dostať aj na televízne obrazovky. Zdroj: Archív Z. H.

Ako je to s televíznymi seriálmi? Máš nejaké ponuky?

Prerušila som mnoho práce. Mám vlastnú agentúru, vďaka ktorej moderujem, robím divadlo, workshopy, koncerty, ale komerčné televízne veci som nerobila. Každý deň môžete začať odznova. „Telky“ sa mi môžu ozvať, nemusia sa ma báť, veľmi rada sa do nakrúcania opäť pustím. Aktuálne som v stave, že som tu, som nová, pekná, šikovná a môžem pracovať. Volajte mi (smiech).

V médiách som zachytila, že chystáš ešte jednu knihu, konkrétne o diabete.

Áno, chystám autobiografickú knihu. Píšem príbeh svojej kamošky, ktorá je so mnou už 31 rokov, 24 hodín a drží sa ma ako kliešť. Keďže ju už dokonale poznám, myslím, že je čas napísať autobiografiu mojej „cukrovečky“. Ide o moje príbehy, ktoré môžu ľudia nájsť aj na blogoch na sociálnych sieťach. Sú písané vtipnou formou a zachytávajú môj život s touto kamarátkou.

V knihe by mali byť aj moje súkromné fotky od obdobia, ako mi diabetes mellitus diagnostikovali, až po súčasnosť. Kniha je venovaná najmä rodičom, ale aj deťom, ktoré majú túto diagnózu. Mala by im pomôcť, povzbudiť ich, aby sa nebáli, nestresovali, lebo potom je vystresované aj dieťa.

A čo tvoja kapela The Susie Haas Band?

Kapela funguje, sme tam výborná partia spolu s námorníkmi, muzikantmi, ktorí ma hudobne dopĺňajú, ale zároveň mi počas koncertov robia napriek v priamom prenose. Často z toho vychádza kabaretná zábava, šou a ľudia sa s nami smejú. Učím ľudí tancovať tance starého džezu, komunikujem a rozprávam príbehy z minulého storočia, ktoré som vykutrala v starých novinových článkoch, a príbehy z kníh autobiografií osobností tohto obdobia.

Samozrejme, vymýšľam aj nemožné, ale to ľudia nepostrehnú, len tí, ktorí sa v tom období vyznajú. Dôležité je dokázať si robiť „srandu“ hlavne zo seba (smiech). Chystáme sa vydať nové CD, ale najskôr chcem dokončiť projekty, ktoré sú v procese, a postupne prejsť k nahrávaniu. V podstate všetko, čo robím, robím postupne, takže za seba musím povedať, že sa všetko len začína a na to všetko mám čas celý život (úsmev).

V súkromí prešla veľkým trápením, napriek tomu miluje život. 10 fotografií v galérii V súkromí prešla veľkým trápením, napriek tomu miluje život. Zdroj: Archív Z. H.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×