Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Niektoré chráni pred nepriateľom a predátorom umožňuje ľahšie uľoviť korisť

15.06.2019 (23/2019) Živočíchy si vyvinuli mnohé stratégie prežitia. Jednou z nich je prispôsobiť svoju farbu alebo tvar okoliu a stať sa neviditeľným. K veľmi zaujímavým javom v živočíšnej ríši patrí mimikry a kamufláž.
Niektoré chráni pred nepriateľom a predátorom umožňuje ľahšie uľoviť korisť
16 fotografií v galérii
Pre niektoré živočíchy je jediný spôsob prežitia stať sa neviditeľným.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Pre každého živočícha predstavuje zafarbenie, pohyb a tvar tela dôležitý obranný mechanizmus. Zafarbenie chráni mnohé živočíchy pred predátormi a, naopak, predátorom zas umožňuje ľahšie sa priblížiť ku koristi. Je to schopnosť, ktorá až zázračne zvyšuje pravdepodobnosť prežitia mnohých druhov zvierat.

Kamufláž

Jav, keď živočích napodobňuje neutrálne okolie alebo pozadie, teda mení farbu alebo tvar tela, sa nazýva kryptické sfarbenie, mimetizmus alebo kamufláž. Príkladom je biele sfarbenie srsti a peria niektorých živočíchov žijúcich v arktických oblastiach, ktoré ich na bielom pozadí robí nenápadnými. Podobne sú známe kamufláže živočíchov žijúcich v piesku alebo štrku.

Obrovskú škálu kryptických sfarbení nachádzame najmä pri hmyze, ktorý napodobňuje kamienky, semienka, lišajníky, kôru, suché i živé listy, suché konáriky, ale aj tŕne a kvety. Niektoré živočíchy, ako napríklad sépie, hlavonožce a niektoré jaštery a ryby, však dokážu aj aktívne prispôsobiť svoje sfarbenie okoliu, v ktorom sa momentálne nachádzajú.

Zmena farby sa môže udiať za niekoľko sekúnd, hodín, ale aj dní. V koži týchto živočíchov sa nachádzajú bunky nazývané chromatofory, ktoré sú naplnené farebným pigmentom. Tento pigment sa môže rozptýliť alebo skoncentrovať, čím sa mení tón sfarbenia.

Pavúk kvetárik dvojtvarý vie farbu svojho tela prispôsobiť farbe kvetov, na ktorých striehne na korisť. 16 fotografií v galérii Pavúk kvetárik dvojtvarý vie farbu svojho tela prispôsobiť farbe kvetov, na ktorých striehne na korisť. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Z našich živočíchov je takýto spôsob kamufláže známy pri pavúkovi kvetárikovi dvojtvarom. Samce túto schopnosť nemajú, samice však dokážu za niekoľko dní zmeniť svoje sfarbenie podľa farby kvetu. Tento pavúk sa pohybuje ako krab, nevytvára si siete, na svoju korisť strieh­ne na kvetoch alebo listoch rastlín.

Mimikry

Ďalšou stratégiou prežitia je mimikry. Na rozdiel od mimetizmu, pri ktorom živočích napodobňuje svoje okolie, v prípade mimikry živočích napodobňuje sfarbenie, pach či správanie iného, zväčša jedovatého druhu.

Anglický prírodovedec Henry Bates, ktorý mnoho rokov strávil v amazonskom pralese, ako prvý už v roku 1862 upozornil na značnú podobnosť niektorých úplne nepríbuzných druhov hmyzu.

Zistil napríklad, že motýle z čeľade Heliconiidae sú jedovaté, teda pre predátory, ktorými sú najmä vtáky, nekonzumovateľné. Vtáky sa im inštinktívne vyhýbajú, ale zároveň sa vyhýbajú aj úplne neškodným (teda „jedlým“) druhom, ktoré jedovaté motýle len napodobňujú. Henry Bates tento jav nazval mimikry.

Jeden z typov, keď neškodný organizmus napodobňuje nebezpečný, na počesť tohto prírodovedca nazvali Batesovo mimikry. Pri ňom neškodné druhy napodobňujú jedovatý či nepožívateľný „model“, preto ich prirodzené predátory ignorujú.

Predátori využívajú kamufláž, keď sa prikrádajú ku koristi. 16 fotografií v galérii Predátori využívajú kamufláž, keď sa prikrádajú ku koristi. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Najbežnejším prípadom je blanokrídly hmyz so žihadlom (osa, sršeň), ktorý napodobňuje celý rad druhov dvojkrídlovcov (pestríc), motýľov (podobníkov), chrobákov (niektoré fuzáče) alebo švábov. Aj keď pre človeka sú najľahšie pozorovateľné optické signály (farba, tvar, pohyb), známe sú aj prípady akustického a pachového mimikry.

Výstražné postoje

Výstražné sfarbenie a postoje sa síce nedajú zaradiť medzi pravé mimikry, ale určite s nimi súvisia. Ako výstražné sfarbenie sa využíva žlto-čierna a červeno-čierna kombinácia farieb. Z blanokrídlovcov je toto sfarbenie u nás známe najmä v prípade čeľade sršňovitých, zo stavovcov je typické pre salamandru škvrnitú a drobné jedovaté žabky kunky.

Na rovnaký účel slúžia rôzne kombinácie kontrastných farieb, striedajúcich sa v podobe čiar, vlnoviek alebo kruhov, prípadne očné škvrny pôsobia pri hmyze ako výstražné sfarbenie neškodných druhov. V týchto prípadoch ide o vystrašenie útočníka, na to slúžia škvrny v tvare očí.

Sú známe pri motýľoch, najmä pri babôčkach, okáňochlišajoch. Väčšinou sú tieto škvrny v pokoji neviditeľné a „oči“ sa objavia až po vyrušení a následnom otvorení krídel. Často sú tieto nápadné očné škvrny na zadných krídlach kombinované s kryptickým sfarbením predných krídel.

Veľké nápadne sfarbené oká na krídlach babôčky pávookej slúžia tomuto motýľovi na zastrašenie predátorov. 16 fotografií v galérii Veľké nápadne sfarbené oká na krídlach babôčky pávookej slúžia tomuto motýľovi na zastrašenie predátorov. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Aj rastliny

Niektoré druhy čeľade áronovité lákajú hmyz pachom hnijúceho mäsa. Kadaverikolný hmyz sa takýmto spôsobom využíva na opeľovanie. Niektoré z týchto rastlín majú dokonca „zariadenia“ zabraňujúce hmyzu odletieť z kvetu, skôr ako ich opelí.

Podobným prípadom je aj u nás rastúca huba hadovka smradľavá, ktorá láka hmyz odporným zápachom a využíva ho na rozširovanie svojich spór. Svojrázne mimikry sa vyvinulo aj pri niektorých orchideách.

Ich kvety nielenže tvarom korunných lupienkov dokonale napodobňujú hmyz, ale dokonca vylučujú látky takmer totožné so sexuálnymi feromónmi samíc určitých druhov opeľovačov. Oklamaný hmyz sa snaží s kvetmi kopulovať (pseudokopulácia), pričom prenáša peľ z kvetu na kvet.

Majstri kamufláže a mimikry

Majstrom aktívnej kamufláže, v ktorej sa spája rýchlosť a dokonalosť maskovania, je chobotnica obyčajná. Jedným zo spôsobov, ktorý využíva na svoju obranu pred predátormi, je dynamické vizuálne maskovanie.

Ak sa chobotnica cíti ohrozená, vie dramaticky napodobniť tvar, vzhľad a farbu prudko jedovatých živočíchov. 16 fotografií v galérii Ak sa chobotnica cíti ohrozená, vie dramaticky napodobniť tvar, vzhľad a farbu prudko jedovatých živočíchov. Zdroj: Shutterstock

Tesne pod hladkou pokožkou chobotnice sa nachádzajú malé elastické pigmentové bunky chromatofóry, ktoré sa skladajú z dvoch až štyroch oddelených komôrok. Každá z nich je pritom naplnená iným farbivom – žltým, oranžovým, červeným a hnedým alebo čiernym. V prípade akútnej potreby si zmixovaním týchto farbív v správnom pomere hlavonožec bleskovo namieša požadovaný farebný odtieň.

Hlbšie v pokožke chobotnice sú navyše ešte reflektívne bunky s obsahom mikrokryštalických proteínov. Tieto sú schopné vytvárať ultratenké filmy, ktoré vykazujú nezvyčajné optické vlastnosti. Dokážu účinne rozptyľovať viditeľné svetlo, pomáhajú dosiahnuť vernosť farieb a vyznačujú sa extrémne vysokým lomom a odrazivosťou svetla.Takýmto komplexným maskovacím mechanizmom dokáže chobotnica opticky doslova splynúť s okolitým pro­stredím.

Čo sa týka mimikry, najtalentovanejším „imitátorom“ je len 60 centimetrov dlhá chobotnica maskovaná (Thaumoctopus mimicus), ktorá obýva plytké tropické pobrežia Indonézie. Ak sa cíti v ohrození života, dokáže dramaticky napodobniť tvar a celkový vzhľad a farbu iných, a to hlavne prudko jedovatých živočíchov, čím spoľahlivo odplaší každého predátora.

Vedci zistili, že je schopná napodobniť minimálne tri rôzne živočíchy. Prudko jedovatého morského hada z čeľade koralovcovité – vodnára – imituje sfarbením, ale aj pohybmi, a to tak, že sa schová do skalnej škáry a dve zo svojich chápadiel vystrčí, aby na seba „nadväzovali“.

Príkladom výstražného postoja je žlto-čierne sfarbenie salamandry škvrnitej. 16 fotografií v galérii Príkladom výstražného postoja je žlto-čierne sfarbenie salamandry škvrnitej. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Druhým modelom, ktorý dokáže napodobniť, je platesa a tretím jedovatá dravá ryba z rodu Pterois krídlovec ohnivý, pričom chobotnica zmotá chápadlá tak, aby pripomínali rybie telo, a príslušným spôsobom, podobne ako krídlovec, sa začne vlniť.

Inšpirácia pre armádu

Lovci i vojaci dnes už bežne využívajú rôzne typy kamufláží a 3D maskovacích odevov a sietí, aby splynuli s prostredím a stali sa pre zver či nepriateľa neviditeľnými. Čo sa však týka nových materiálov, v laboratórnych podmienkach sa už testuje praktické využitie vojenskej kamufláže, pri ktorej vývoji vedci využili práve unikátne vlastnosti chobotníc.

V roku 2018 predstavila spoločnosť Rostech prototyp materiálu, ktorý je schopný meniť farbu v závislosti od povrchu a okolitého terénu. Povrch odráža zmeny farebnosti a imituje zložité grafické tvary vrátane lístia vo vetre.

Špecifické časti odevu by mali využívať vojaci pri rôznych špeciálnych akciách. Niektoré zdroje hovoria, že takúto kamufláž už viaceré armády využívajú v púštnom a hornatom teréne v krajinách, ako je napríklad Sýria a Irak.

Príkladom kamufláže je biele sfarbenie srsti a peria niektorých živočíchov v arktických oblastiach, ktoré ich robí nenápadnými na bielom pozadí snehu. 16 fotografií v galérii Príkladom kamufláže je biele sfarbenie srsti a peria niektorých živočíchov v arktických oblastiach, ktoré ich robí nenápadnými na bielom pozadí snehu. Zdroj: Shuttesrtock

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×