Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Komunisti ju premenovali na Antol, občania v referende rozhodli, že sa vrátia k pôvodnému názvu

13.06.2019 (22/2019) Predchádzajúci režim obec premenoval na Antol. Po desaťročiach však občania v referende rozhodli, že sa vrátia k pôvodnému názvu Svätý Anton.
Komunisti ju premenovali na Antol, občania v referende rozhodli, že sa vrátia k pôvodnému názvu
21 fotografií v galérii
Obec Svätý Anton
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

O premenovaní obce rozhodla heraldická komisia na základe referenda obyvateľov. Tí väčšinou hlasov rozhodli o prinavrátení pôvodného názvu obce – Svätý Anton. S premenovaním obce na Antol, ku ktorému prišlo pred viac ako 30 rokmi, sa mnohí obyvatelia stále nestotožnili.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266, keď sa v písomných prameňoch spomína ako Scentantollo. Názov osady vychádzal z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného sv. Antonovi Pustovníkovi.

Názvy obce sa menili, historicky sa uvádzajú ako Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, od 1920 Svätý Anton, po roku 1960 Antol a v roku 1996 sa obec vrátila k pôvodnému názvu Svätý Anton.


Prvá písomná zmienka

Sv. Anton: 1266

Lokalizácia: Kraj Banskobystrický, okres Banská Štiavnica, orografický celok Štiavnické vrchy

Počet obyvateľov: 1 183

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka): 2012 - 18,46 %; 2013 - 18,50 %; 2014 - 17,51 %; 2015 - 16,00 %; 2016 - 13,21 %; 2017 - 8,05 %; 2018 - 6,49 %; 2019 (apríl) - 5,86 %


Svätoantonská heligónka

Do kresla prvého muža obce zasadol po minuloročných komunálnych voľbách profesionálny záchranár Záchrannej zdravotnej služby Martin Kminiak (38). Ako vraví, je tunajším rodákom a na obci mu vždy záležalo. Aj preto sa mnoho rokov angažoval v kultúrno–spoločenskom živote.

Starosta obce Martin Kminiak. 21 fotografií v galérii Starosta obce Martin Kminiak. Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Chcem našu obec posunúť a dosiahnuť veci, ktoré ovplyvnia kvalitu života v obci. Viem, čo nám tu chýba, a tieto nedostatky sa budem snažiť postupne riešiť. Chýbajú nám tu chodníky, kanalizácia i školská telocvičňa a na týchto veciach budem pracovať.

Keďže našou obcou prechádza cesta 1. triedy do Levíc, doprava je tu skutočne frekventovaná. Niektoré úseky sú zvlášť rizikové a všetci pociťujeme chýbajúce chodníky. Preto ich vybudovanie zostáva prioritou. Počtom obyvateľov sme najväčšia obec v okrese Banská Štiavnica a aj vďaka kaštieľu sme turisticky veľmi vyhľadávanou a navštevovanou obcou.

Pre občanov usporadúvame každoročne klasické podujatia ako sú Deň matiek, stavanie mája, fašiangy, sprievod masiek, obecný ples, Deň detí, pálenie vatry, svätého Mikuláša. Veľmi vychýrenými sú celoslovenská prehliadka heligonkárov s názvom Svätoantonská heligónka a celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta.

Dvadsiateho prvého septembra chystáme prvý ročník výnimočného podujatia s názvom Spievame si navzájom. Vystúpia na ňom všetci naši občania, ktorí z tanečného, hudobného či recitačného hľadiska niečo dokážu. Som veľmi rád, že sa nám do všetkých podujatí darí zapájať aj mládež.

V obci funguje denné centrum seniorov a klub dôchodcov Mýto, fungujúci chrámový zbor a od januára tohto roku vedieme aj detský folklórny súbor Lúčka, v ktorom pôsobí okolo 60 detí,“ hovorí o mnohých kultúrnych podujatiach starosta a zároveň zakladateľ dnes už tradičného podujatia Svätoantonská heligónka, ktoré tento rok oslávi už 17. narodeniny.

Prebiehajúca rekonštrukcia Kaplnky svätého Jána Nepomuckého. 21 fotografií v galérii Prebiehajúca rekonštrukcia Kaplnky svätého Jána Nepomuckého. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Darované hasičské auto

V obci funguje na veľmi slušnej úrovni aj DHZ, ktorý má 130 členov. Prednedávnom, len pár dní pred naším príchodom, dostala obec darom od profesionálnych hasičov z Nemecka auto Iveco Magirus po generálnej oprave, ktoré nahradilo dva staršie trambusy. Tiež začínajú z rekonštrukciou hasičskej zbrojnice.

Člen zásahovej jednotky Dobrovoľného hasičského zboru vo Svätom Antone Martin Buzalka (53) nás zoznamuje s príslušenstvom hasičskej zbrojnice, ukazuje nám techniku, čerpadlá, hadice, savice, protipovodňový vozík a rôzne zariadenia. Už exponátom, ktorý by mohol byť vystavený v múzeu, je fungujúca motorová ťažná striekačka PPS 16 z roku 1968.

„Ako dobrovoľníci sme pri činnosti v jednotke podriadení svojmu veliteľovi a pri hasení požiaru veliteľovi zásahu. Nielenže pomáhame pri zásahoch profesionálnym hasičom, ale aj usmerňujeme dopravu v obci a zabezpečujeme mnohé veci pri podujatiach“ hovorí pán Buzalka.

Prvé v Československu

Skvostom obce a veľkým turistickým lákadlom je tunajší kaštieľ, od roku 1985 národná kultúrna pamiatka. Dostavali ho v roku 1750 a jeho dejiny sú úzko späté s rodmi Koháry a Coburg.

Požiarna zbrojnica s darovaným hasičským autom. 21 fotografií v galérii Požiarna zbrojnica s darovaným hasičským autom. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Traduje sa, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok, pôvodne mal 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dní v týždni), 12 komínov (mesiacov v roku), 52 izieb (týždňov v roku) a 365 okien (dní v roku). Dnes si môžu návštevníci doslova vychutnať prehliadku 26 miestností, ktoré sú zariadené pôvodným nábytkom a odzrkadľujú spôsob života, vkus a záľuby bývalých majiteľov kaštieľa.

Múzeum vzniklo v roku 1962 ako vôbec prvé poľovnícke múzeum v bývalom Československu. Dnes je tunajší kaštieľ historicko-poľovníckym múzeom s pozoruhodnými prírodovednými, historickými i umeleckými zbierkami. Zároveň býva miestom konania celoslovenských poľovníckych slávností s účasťou okolo 9 000 návštevníkov počas dvoch víkendových dní.

Kolíska rybárstva

Expozície múzea podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty, ako aj o vývine poľovníctva na Slovensku. Súčasťou prehliadky kaštieľa je poľovnícka expozícia s diorámami zvierat, ktorá je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje na historicko-spoločenské fakty a tradície.

Starší, pôvodne barokový dvojkrídlový kaštieľ bol v 18. storočí prestavaný do honosnej šľachtickej štvorkrídlovej budovy. Jej vnútorné nádvorie zdobí fontána. 21 fotografií v galérii Starší, pôvodne barokový dvojkrídlový kaštieľ bol v 18. storočí prestavaný do honosnej šľachtickej štvorkrídlovej budovy. Jej vnútorné nádvorie zdobí fontána. Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Málokto vie, že neďaleko ležiaca Banská Štiavnica je nielen kolískou poľovníctva, ale aj rybárstva. Už v roku 1808 uviedol profesor Henrich David Wilckens spolu s predmetom poľovníctvo do učebnej osnovy Lesníckeho inštitútu Baníckej a lesníckej akadémie aj predmet rybárstvo,“ hovorí riaditeľ múzea Štefan Engel (40).

„Minulý rok sme požiadali nášho zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, o rozšírenie našej zriaďovateľskej listiny s cieľom založenia rybárskeho múzea. V súčasnosti môžeme deklarovať, že sme v spolupráci so Slovenským rybárskym zväzom dospeli k názoru, že u nás budeme vytvárať celoslovenské rybárske múzeum.

Komunita rybárov je na Slovensku veľmi široká, zatiaľ čo poľovníkov je 60 až 62 000, registrovaných rybárov tu máme 120 000. Začiatkom propagácie rybárskeho múzea na verejnosti bola minuloročná sezónna výstava s názvom Petrov Zdar. Dnes už zbierame predmety a robíme evidenciu.

V prípade, že by niekto našiel alebo vlastnil historické predmety súvisiace s rybárstvom a chcel by nám ich ponúknuť, budeme veľmi radi,“ hovorí riaditeľ múzea, ktorý pri tejto príležitosti zložil aj báseň Múzeum vášní lovca, ktorá sa začína slovami: Múzeum či rýb, či zveri, to vše cez jedny dverí, nosil mladý, nosil zať, starkých prácu, remeslo chcel uchovať...

Vhodné umiestnenie celej poľovníckej expozície dotvárajú interiéry chodieb kaštieľa so stovkami trofejí našej aj cudzokrajnej zveri. 21 fotografií v galérii Vhodné umiestnenie celej poľovníckej expozície dotvárajú interiéry chodieb kaštieľa so stovkami trofejí našej aj cudzokrajnej zveri. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Trinásta komnata

Do 31. októbra tu môžete vidieť výstavu vedút európskych miest, ktoré patria medzi skvosty umelecko-historických zbierok kaštieľa. Kolekciu barokových medirytín zozbieral gróf Mikuláš Koháry, ktorý bol od roku 1758 hontianskym županom a istý čas aj majiteľom tohto kaštieľa.

Zbierka vedút bola v rokoch 1989 až 1997 reštaurovaná profesorom Borisom Kvasnicom. Vo výstavnej sále sú na stenách z bezpečnostných dôvodov vystavené len kópie originálov.

Väčšina vystavených vedút vznikla podľa predlôh sliezskeho vojenského inžiniera a topografa Friedricha B. Wernera, ktorý patril medzi najproduktívnejších kresliarov panoramatických pohľadov prvej polovice 18. storočia.

„Grafiky boli objavené v depozite v 60. rokoch minulého storočia a ich nájdením sa otvorila pomyselná 13. komnata. Naša zbierka vedút predstavuje mestá ríšskeho Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, Talianska, Holandska, krajín svätoštefanskej koruny, krajín západnej Európy a jedna veduta je mimoeurópska.

Tieto diela poskytujú celkovú predstavu o tvare mesta často uzavretého hradbami, ako aj označenie najvýznamnejších budov a pozoruhodností mesta, ktoré sú rozpísané v spodnej časti veduty,“ približuje výstavu 78 panoramatických pohľadov Jana Slaná (38) z oddelenia marketingu a propagácie.

Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami, rôznymi druhmi drobnej architektúry, vodopádom a jazierkom. 21 fotografií v galérii Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami, rôznymi druhmi drobnej architektúry, vodopádom a jazierkom. Zdroj: Archív obce

Štýlový a reprezentatívny

V spodnej časti obce sa nachádza Starý Hostinec – štýlový penzión so 16 izbami, ktoré sú zariadené pôvodným dobovým nábytkom.

Spoločenská sála sa využíva na firemné večierky, rôzne rodinné oslavy, ale aj na tradičné slovenské svadby a súčasťou bohatej ponuky zariadenia sú svadby na kľúč. Pre zahraničných turistov je pripravená ochutnávka tradičných slovenských jedál v sprievode folklórneho programu.

„V júli tohto roku začíname už 15. sezónu. Na začiatku sme zrekonštruovali prvú časť historickej budovy, o ktorej sme sa z historických prameňov dozvedeli, že stála už v roku 1760 a už v tom období slúžila pravdepodobne ako hostinec. Neskôr sme zrekonštruovali prednú časť, ktorá je mladšia, bola postavená až po 2. svetovej vojne.

Do dnešného dňa sa nám podarilo pristaviť veľkú spoločenskú sálu s rozmermi 200 štvorcových metrov a ďalšie 4 izby. V súčasnosti budujeme detské ihrisko a vonkajší gril.

Momentálne sa zaoberáme regionálnou značkou a regionálnymi produktmi, kde sme aj pomáhali pri zavádzaní značky a ako prvé ubytovacie a reštauračné zariadenie v regióne Hont sme túto regionálnu značku kvality získali. Zaväzuje nás to k určitým veciam, mali by sme používať regionálne produkty, šíriť túto značku.

Každú prvú nedeľu v mesiaci v našich priestoroch usporadúvame regionálne trhy pre držiteľov tejto značky, kde im zadarmo v našom objekte poskytujeme priestor. Začíname tiež pracovať s jedálnym lístkom, ktorý upravujeme, ako aj so službami, ktoré turistom ponúkame. Nastúpili sme na náročnú, ale zaujímavú cestu,“ hovorí majiteľka penziónu Ditta Baranyaiová (47).

Starý Hostinec ponúka tradičnú kuchyňu vo folklórnom prostredí. 21 fotografií v galérii Starý Hostinec ponúka tradičnú kuchyňu vo folklórnom prostredí. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Čakáme

Najslávnejším rodákom obce je trnavský pomocný biskup a vojenský vikár Mons. Michal Buzalka. Narodil sa 18. septembra 1885 a po ukončení štúdií na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Ostrihome pokračoval v štúdiách teológie vo Viedni.

V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za pomocného biskupa pre vtedajšiu Trnavskú apoštolskú administratúru. V roku 1950 ho zaistili a o rok neskôr odsúdili na doživotné väzenie vo vykonštruovanom procese s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom. Po prerušení trestu žil v internácii v Čechách. Zomrel v českom Tábore 7. decembra 1961.

Po dlhých prieťahoch a žiadostiach jeho príbuzných nakoniec úrady po troch rokoch povolili prevoz jeho pozostatkov a pohreb v rodisku. Exhumácia, prenesenie telesných pozostatkov a pohreb sa museli uskutočniť v jeden deň, 11. októbra 1964.

Štátne orgány dozerali na to, aby sa prevoz a pohreb udiali v úplnej tajnosti bez účasti verejnosti. Bol to tichý, ale triumfálny návrat mŕtveho biskupa do svojho rodiska, do slovenskej zeme.

Starý Hostinec ponúka tradičnú kuchyňu vo folklórnom prostredí. 21 fotografií v galérii Starý Hostinec ponúka tradičnú kuchyňu vo folklórnom prostredí. Zdroj: Jaroslav Slašťan

V marci 2004 bola uskutočnená ďalšia exhumácia tela biskupa. Tentoraz z dôvodu začatého procesu blahorečenia. Pozostatky biskupa Michala boli po skončení skúmania prevezené do krypty Dómu sv. Martina v Bratislave.

Veľkým prianím Michala Buzalku bolo, aby po smrti mohol, tak ako hovorieval, snívať svoj večný sen vo svojom rodisku. K splneniu tohto sna mu pomohla iniciatíva miestnych občanov na čele s Ondrejom Binderom. Aby splnili biskupovu poslednú túžbu, 15. júna 2017 jeho telo previezli späť do rodnej obce.

„Biskup Buzalka je duchovný poklad našej obce,“ začína svoje rozprávanie o pohnutých osudoch budúceho svätca jeho príbuzný Michal Debnárik (65).

Ako 6-ročný navštívil so svojou mamou a starou mamou, ktorá bola biskupova sesternica, 74-ročného biskupa vo vyhnanstve. Stretnutie s láskavým a vľúdnym biskupom na neho hlboko zapôsobilo.

„Po ukončení diecéznej fázy jeho procesu bola kauza predložená Vatikánu na konečné schválenie, definitívne rozhodnutie však bude mať Vatikán. Čakáme,“ hovorí skromne pán Debnárik.

Folklórny súbor Lúčka. 21 fotografií v galérii Folklórny súbor Lúčka. Zdroj: Archív obce


Anketa

Anna Rihová (68)

V obci sa mi páči všetko, máme tu krásnu prírodu a okolie. Jediné, čo mi tu chýba, sú chodníky, cez obec jazdí mnoho áut a hlavne nákladné autá chodia rýchlo, nepomáhajú ani nainštalované merače rýchlosti. Starosta sa zaujíma o kultúru, máme tu mnoho akcií. Som speváčkou v chrámovom zbore, už 20 rokov tvorím krížovky, za ten čas som ich vytvorila viac ako tisíc. Máme aj obecné noviny OSA – Občasník Svätého Antona, som ich zakladateľkou aj šéfredaktorkou.

Štefan Legény (68)

Obec je rodisko mojich rodičov, takže mám pocit, že sem patrím. Vyrastal som tu, postavili sme si dom a aj keď sa nám už deti rozbehli do sveta, s manželkou si tu pokojne nažívame. Už vyše 50 rokov som organistom, žijem s týmito ľuďmi a s ich radosťami i starostami. Som rád, že tu máme kaštieľ a máme čo ponúknuť turistom a hosťom. Naším najväčším problémom je miestna komunikácia, lebo sme sa stali dopravnou spojnicou medzi Krupinou a Banskou Štiavnicou, a chýbajú nám chodníky.

Mariana Hiklová (41)

Vo Svätom Antone bývam 12 rokov, pochádzam zo Sebechlieb a sem som sa prisťahovala za manželom. Mám tu prácu, ktorá ma baví, v lete je tu rušno, prichádza sem veľa turistov, ktorých láka kaštieľ. V okolí je krásna príroda, ale čo tu chýba, sú chodníky.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×