Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Mladí si aj po presťahovaní nechávajú trvalý pobyt v rodičovskom, Senec má približne 2 000 neprihlásených obyvateľov

12.06.2019 (22/2019) Ktosi sa prisťahuje za prácou, iný zasa za láskou a zabýva sa na novom mieste. Nič a nikto ho nenúti, aby sa šiel dobrovoľne prihlásiť na miestny úrad.
Mladí si aj po presťahovaní nechávajú trvalý pobyt v rodičovskom, Senec má približne 2 000 neprihlásených obyvateľov
5 fotografií v galérii
Stačí sa poobzerať, koľko áut v bratislavských satelitoch nemá miestnu „ešpézetku“, a je...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Tento problém na prvé počutie pre jednotlivca žiadnym problémom nie je. Načo by niekam chodil a prihlasoval sa. Veď mu za to hneď na ruku nikto nič nedá a ak nepôjde, tak ho nikto ani nebude stíhať. Hoci to trvá iba tri minúty, predsa len je to „otrava“ na úrade, akú občan nemá rád.

Miestny úrad však tatko prichádza o podielové dane. Čert vezmi pár stoviek za neprihláseného z pohľadu jednotlivca. Zvlášť, keď si popritom užíva všetky výhody bydliska. Môže si aj zafrflať trebárs na mizerné chodníky alebo na to, že by mohol mať pre svoje deti lepšie detské ihrisko, pre svoje tiež neprihlásené deti.

V Senci sa dokonca našiel aj taký špekulant, ktorý sa prišiel na zasadanie mestského zastupiteľstva posťažovať, že má pred domom málo smetiakov. Začal slovami: „Ja tu síce nemám trvalý pobyt, ale moja manželka má...“ To nebol šťastný argument. Možno sa cítil diskriminovaný...

Diskriminovaní?

Najviac neprihlásených žije, prirodzene, v Bratislave a v jej okolí. Strácajú sa v anonymite veľkomesta a vidno ich v takzvaných satelitoch Bratislavy. Najmä dediny a mestá, ktoré zažívajú masívnu výstavbu, ich majú veľa. Koľko? Nikto nevie. Ich počty sa dajú len odhadovať.

Príkladom môže byť práve Senec s takmer 20 000 prihlásenými obyvateľmi, ktorý má skúsenosť aj so všetkými typmi neprihlásených.

„Odhadujeme, že v meste máme najmenej 1 500 až 2 000 ľudí, ktorí nie sú prihlásení na trvalý pobyt, ale prakticky tu trvalo bývajú. Sú to väčšinou ľudia, ktorí pracujú v Bratislave a Senec používajú len ako ubytovňu na prespatie,“ hovorí primátor mesta Dušan Badinský (52). „S nimi nám unikajú podielové dane. Aj keď je to na jedného obyvateľa len pár stoviek, po vynásobení ich počtom je to slušný balík.“

Prišelci medzi domácich príliš nezapadajú. Žijú často v uzavretom svete vlastných uzavretých svetov. 5 fotografií v galérii Prišelci medzi domácich príliš nezapadajú. Žijú často v uzavretom svete vlastných uzavretých svetov. Zdroj: Vladimír Kampf

Neprihlásení len využívajú na úkor prihlásených výhody bývania v lokalite.

„Napríklad im zadarmo vyvážame smeti. Aj tento problém už niekoľkokrát riešilo mestské zastupiteľstvo. Snažili sme sa vytvorením karty Senčana poskytnúť výhody pre prihlásených a dúfali sme, že tak získame ďalších. Napríklad: Kto mal v meste trvalý pobyt, mohol si kúpiť lacnejšiu permanentku na jazerá či lístok do kina a na niektoré akcie. Žiaľ, dopadli sme tak, že nás upozornili, že to je diskriminácia.

Myslím, že fenomén neprihlásených bude musieť vyriešiť štát, pretože nie je v našich silách s ním pohnúť. Nech chceme akokoľvek uprednostniť tých, ktorí sa prihlásia a mesto z nich má aj osoh, vždy sa dostaneme do situácie, keď naše kroky označia neprihlásení za diskriminačné,“ konštatuje prvý muž mesta.

Niektoré bratislavské mestské časti sa pokúsili ubrániť neprihláseným deťom neprihlásených rodičov a dali si podmienku, že do ich škôlok môžu byť prijaté len prihlásené deti. Aj tento pokus dopadol pre radnice bezzubo. Diskriminácia!

„Obce sa snažia, ako sa dá. Kolegovia v Petržalke po takomto pokuse skúsili inú cestu. Poplatok za škôlku zdvihli na 300 eur, čo je naozaj veľa, s tým, že ich obyvatelia majú 90-percentnú zľavu, aby pre nich zostal doterajší poplatok nezmenený.

Neviem, či im to prejde, nie som si istý, akú diskrimináciu v tom zasa niekto nájde. Počkáme si a vezmeme si príklad, ak sa im to podarí... Žiaľ, legislatíva ochraňuje ľudí, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu neprihlásia, a tí si zasa neuvedomujú, že peniaze z podielových daní by mohli skvalitniť aj ich bývanie.“

V Petržalke to dopadlo tak, že sa proti vysokému poplatku postavila väčšina riaditeliek materských škôl a vzdali sa funkcií.

Bezdomovci z víl

Senec to „schytáva“ nielen v obytných zónach, ale aj v chatovej oblasti a v záhradkárskych kolóniách. Stavba obytnej budovy v takejto oblasti stojí menej ako stavba rodinného domu na miestach určených na výstavbu. Stačí mu len hovoriť chata. Neprihlásený sa tak za menej peňazí dostáva do príjemného prírodného a tichého prostredia.

„O to lepšie sa im býva. Aj tí, ktorí tam fakticky bývajú, povedia len, že tam nebývajú a skončili sme. Legislatíva pokrivkáva. Nemôžeme však všetkých hádzať do jedného mecha. Nie všetci sú špekulanti. Rozumiem argumentom, že si niekto nechá trvalý pobyt kdesi, kde vyrastal, z dôvodu prístupu k dedičstvu. Ľudia majú aj kopu iných dôvodov, pre ktoré ich nepresvedčíme. Dnes je moderné nechávať si trvalý pobyt v rodičovskom hniezde. Robia to aj manželia. Každý má trvalý pobyt u svojich rodičov. Tento systém však z pohľadu samospráv nie je šťastný.“

Stáli obyvatelia záhradkárskych kolónií majú smolu. Cesty k ich domom sú často úzke a v prípade núdze by sa k nim napríklad hasiči dostávali s ťažkosťami. 5 fotografií v galérii Stáli obyvatelia záhradkárskych kolónií majú smolu. Cesty k ich domom sú často úzke a v prípade núdze by sa k nim napríklad hasiči dostávali s ťažkosťami. Zdroj: Vladimír Kampf

V záhradkárskych oblastiach v Senci vyrástli jasné obytné domy.

„V minulosti to legislatíva neriešila. Ľudia si kúpili pozemok v cene záhrady, postavili si domy a vzápätí ich chceli zlegalizovať. Otvárame Pandorinu skrinku. V Senci je niekoľko záhradkárskych oblastí s takýmito domami a veľa ich obyvateľov by sa prihlásiť aj chcelo, ale zákon im to neumožňuje.

Našťastie sme na zastupiteľstve na začiatku tohto roku našli spôsob, ako ich prihlásiť. Doteraz im pošta chodila len na mesto, akoby boli bezdomovci. V súčasnosti to máme vyriešené tak, že sme pomenovali záhradkárske oblasti a domy majú súpisné čísla. Ulicu a číslo domu mať nemôžu. Od 1. júna si budú môcť prihlásení akože záhradkári písať túto adresu do dokladov. Doteraz tam mali uvedený len Senec.“

Domy v chatových a záhradkárskych oblastiach síce vyrástli slušné, ale cesty k nim často vedú príliš úzke na to, aby sa na nich otočila sanitka či nimi nebodaj prešlo veľké hasičské auto...

Montérky a plavky

V Senci vyrastajú ďalšie sídliská, ktoré čakajú na skolaudovanie. Budú v nich bývať ďalší neprihlásení. Okrem toho sa mestu podarilo dostať do ďalšej nepríjemnej uličky, keď doň začali prichádzať za prácou cudzinci.

„Nikdy sme nemali väčšie počty nezamestnaných. U nás v podstate nepracoval iba ten, kto nechcel. Preto teraz zažívame prílev cudzincov. Prichádzajú trebárs z Bosny a Hercegoviny, Ukrajiny, Srbska či Poľska a doslova okupujú ubytovne. Aj z niektorých penziónov na jazerách sa stali celoročné ubytovne.

Títo ľudia sú tu len dočasne napriek tomu, že u nás trávia dlhé mesiace. Aj oni si užívajú časť servisu mesta. My to možno môžeme zmeniť tak, že priestory pri logistických centrách, ktoré zamestnávajú týchto ľudí, vyčleníme aj na bývanie a dáme im tam možnosť postaviť ubytovne.

V niektorých penziónoch okolo Slnečných jazier majú u nás pracujúci cudzinci svoj druhý domov, čo sa nepáči ani domácim a ani rekreantom. 5 fotografií v galérii V niektorých penziónoch okolo Slnečných jazier majú u nás pracujúci cudzinci svoj druhý domov, čo sa nepáči ani domácim a ani rekreantom. Zdroj: Vladimír Kampf

Lebo keď robotníci bývajú v rekreačnej oblasti, nie je to príjemné. V penziónoch visí ich opraté oblečenie, oni posedávajú v bufetoch v ufúľaných montérkach a bagandžiach medzi ľuďmi v plavkách. My chceme žiť z cestovného ruchu,“ konštatuje primátor Badinský.

„Hľadáme s právnikmi možnosť, ako zariadiť, aby bolo jasné, že ubytovacie zariadenia okolo jazier sú určené len na krátkodobý rekreačný pobyt.“

Problém neprihlásených dokážu vyriešiť len neprihlásení tým, že sa prihlásia. „Je rozdiel medzi tým, čo chceme a čo môžeme. Ak máme dodržiavať zákony, sme ohraničení a nemôžeme všetko, čo chceme,“ hovorí primátor Senca aj za ostatné samosprávy s podobným problémom.

Neprihlásení sa k tomuto statusu neradi hlásia. Vyjadriť sa, prečo sa nechcú prihlásiť, sú zvyčajne ochotní iba anonymne. Veď oni sa vlastne ani nemajú k čomu hlásiť...

Ale: „Neprihlásila som sa preto, lebo to nie sú len tri minúty na obecnom úrade. Som živnostníčka, takže okrem prehlásenia auta by som musela chodiť po ďalších úradoch, bankách, inštitúciách a dávať im na vedomie, že som zmenila adresu. Nebodaj by som na niektorý zabudla. Myslím, že by mi bez mihnutia oka vyrúbili pokutu. Na to nemám náladu,“ vysvetľuje jedna z neprihlásených.


Podielová daň

Obciam a mestám necháva štát z ním vybratej dane určitý podiel podľa vopred stanoveného kľúča, najčastejšie podľa počtu obyvateľov, čiže ide nepriamo o dane na obyvateľa. Na každý rok sa môže tento pomer meniť. Záleží pritom aj na veku obyvateľa. Na jedného obyvateľa je to v posledných rokoch priemerne 230 eur.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×