Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Tvrdé slová expolitičiek: Belousovová, Schmögnerová a Belohorská o postavení žien v súčasnej politike

11.06.2019 (22/2019) Zuzana Čaputová sa ujme prezidentského úradu ako prvá žena v histórii nášho štátu. Táto skutočnosť spustila diskusie na tému žena v politike.
Tvrdé slová expolitičiek: Belousovová, Schmögnerová a Belohorská o postavení žien v súčasnej politike
8 fotografií v galérii
Autor fotografie: Život

Oslovili sme tri političky, ktoré pohli históriou Slovenska. Kým v súčasnej slovenskej vláde je „až“ tretina žien, počas ich aktívnej kariéry boli v politike ako sám vojak v poli. Ako sa pozerajú na dnešnú situáciu?

Mala som byť tvrdšia

Annu Belousovovú (59) verejnosť pozná aj pod jej dievčenským menom Malíková. V roku 2001 sa vydala za Alexandra Belousova, ruský podnikateľ zomrel o tri roky neskôr na následky mozgovej príhody. Bola prvou a jedinou ženou v histórii Slovenskej národnej strany, ktorá získala funkciu predsedníčky.

„Začínala som od piky ako zakladajúca členka strany na Kysuciach, potom som bola okresná predsedníčka, neskôr prvá podpredsedníčka a predsedníčka strany.“ Do politiky vstúpila spoza katedry, učila desať rokov nie veľmi obľúbený predmet – matematiku. Na politickej scéne bola známa ostrými slovnými prestrelkami, v kuloároch sa o nej klebetilo, že sa s ňou neradno púšťať do hádok.

„Argumentujem pohotovo a presvedčivo. Povedzme to diplomaticky: som rázna. Vždy som sa vedela obhájiť a vydobyť si autoritu – či išlo o mužov, alebo ženy. Moja nebohá mama hovorievala: Ty máš ten jazyk poriadne ostrý,“ rozpráva na našom stretnutí v Bratislave.

Žije v okresnom meste Čadca, na schôdzku prišla oblečená v čiernom, pretože jej pred polrokom zomrela mama v úctyhodnom veku 88 rokov. O svojom súkromí rozprávať nechce. Prezrádza však, že má po svojom boku partnera zo Žiliny, pôvodom je Čadčan, povolaním učiteľ. Poznajú sa vraj od detstva, iskra medzi nimi však preskočila až v zrelom veku. Tajnostkárska je aj pri otázke, čím sa živí, za katedru sa však nevrátila.

Anna Belousovová žije na rodných Kysuciach v Čadci. Na stretnutie prišla v čiernom, zomrela jej mama. 8 fotografií v galérii Anna Belousovová žije na rodných Kysuciach v Čadci. Na stretnutie prišla v čiernom, zomrela jej mama. Zdroj: Matej Kalina

„Som v kontakte so svojimi žiakmi, mojimi deťmi, sú to už štyridsiatnici, v septembri budeme mať stretnutie na mojej chalupe.“

Rázne vystupovanie a ostrý slovník využíva naďalej v politike – ale v komunálnej, je v opozícii voči súčasnému vedeniu mesta.

„O politiku sa stále zaujímam. V tomto volebnom období pôsobím v Mestskom zastupiteľstve v Čadci ako nezávislá poslankyňa. Podpisy od voličov som si zbierala sama, pomáhal mi iba priateľ. Nemala som problém požiadať osobne o podporu Čadčanov. Nemusím sa skrývať, nemám sa za čo hanbiť. Som rada medzi ľuďmi, zaujímajú ma ich problémy.“

Sedíme spolu pri kaviarenskom stole, rozprávame o bežných veciach, Anna Belousovová je príjemná spoločníčka, svoje rozprávanie pretkáva úsmevmi a v mobilnom telefóne ukazuje snímky. Keď však príde reč na politiku, opäť je tou vášnivou diskutérkou, ktorú Slováci poznajú z parlamentných lavíc.

„V mnohých ohľadoch a sférach je situácia na Slovensku horšia než v 90. rokoch. Dokonca je tu náznak, že organizovaný zločin prerastá do najvyššej politiky. Sme v štádiu, keď o štáte nerozhodujú občania, ale oligarchovia, ktorí si kupujú politikov, a tí potom neriadia, ale vyciciavajú štát.

Novozvolená prezidentka síce hovorila o boji proti zlu, ale nepomenovala ho, nechala to v imaginárnej rovine, asi nech si každý predstaví, čo chce. Pritom zlo na Slovensku má veľmi konkrétnu podobu. Máme zlý politický systém, ktorý umožňuje, že v pozadí každej strany môže byť jej ‚majiteľ‘ – oligarcha. Do politiky sa preto nedostanú zástupcovia ľudu, ale bábky. Ľudia sú znechutení, ľahko sa stanú obeťou marketingových kampaní. Typickým príkladom boli voľby prezidenta. Kvalitná PR kampaň urobila z neznámej ženy prezidentku.“

Annu Belousovovú kvóty urážajú: „Podobný názor mám na pozitívnu diskrimináciu a reči typu ‚my ženy musíme držať spolu‘ ma privádzajú do zúrivosti. V politike vás nezvolia iba preto, že ste žena a sedíte tam na ozdobu ako šľahačka na torte. Ženy sú šikovné a vedia sa presadiť, ak im spoločnosť vytvorí podmienky, napríklad dobrou politikou zameranou na podporu rodín.“

Snímka z roku 2003. Vzťahy so straníckym kolegom Jánom Slotom mali ako na hojdačke, rozišli sa v zlom. 8 fotografií v galérii Snímka z roku 2003. Vzťahy so straníckym kolegom Jánom Slotom mali ako na hojdačke, rozišli sa v zlom. Zdroj: TASR

Politička, ktorá patrila medzi tých, ktorí utkvejú ľuďom v pamäti veľmi dlho, pôsobila vo svojej domovskej strane dvadsať rokov. Vylúčili ju po tom, ako kritizovala vedenie a predsedu Jána Slotu za korupčné kauzy a nástenkový tender. Dnes je síce na čele malej strany Národ a spravodlivosť, ale tá nevykonáva žiadnu činnosť. Našu otázku, či je v kontakte so svojím niekdajším straníckym šéfom, označila za provokatívnu.

„Nevideli sme sa, odkedy ma s Andrejom Dankom vylúčili zo strany. Ani jeden z nich mi nechýba.“

Svoje pôsobenie v politike neľutuje, prekvapujúco však tvrdí: „Mala som byť ešte tvrdšia a nedávať druhú šancu niektorým ľuďom.“

Politika, ako hovorí, jej nepomohla zbohatnúť. „Vlastním celoročne obývateľnú chalupu v Čadci a byt v Bratislave. Politiku som nebrala ako biznis. Žijem tak, ako som zvyknutá: skromne. Dožičím si síce také tie ženské záležitosti – pekné oblečenie a kvalitnú kozmetiku –, ale nie som snob a nepreferujem značky. Nechodím ani na nákladné dovolenky. Najlepšie sa cítim vo svojej záhrade na chalupe. S priateľom sa nám darí meniť ju na príjemné miesto, kde sa stretávame s blízkymi ľuďmi.“

Stále z nej sála noblesa

Do politických vôd vplávala zo sféry, pred ktorou sa ľudia úctivo skláňajú. Irena Belohorská (71) bola uznávaná lekárka v oblasti prevencie onkologických ochorení, zameriavala sa na rakovinu prsníka a hrdla maternice. Lekárom bol aj jej manžel, toto povolanie vykonávajú jej dve dcéry, zať a vnučka.

„Ľudia na politikov nadávajú, ale pre to, aby sa situácia zlepšila, nič neurobia. Nechcela som patriť medzi tých, ktorí iba kritizujú, preto som prijala ponuku vstúpiť do politiky, hoci som nerátala s tým, že ukončím lekársku prax,“ spomína, ako sa stala členkou Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko.

V Mečiarovej vláde pôsobila ako ministerka zdravotníctva. Ešte predtým, v časoch, keď sa rodil samostatný slovenský štát, znie to možno prekvapujúco, pomáhala pri budovaní slovenskej armády.

„Česi iba vymenili tabuľky na budove ministerstva, my akoby sme začínali od úplného začiatku. Náš prvý minister obrany Imrich Andrejčák ma oslovil, aby som pomohla so zavedením sociálneho a zdravotného zabezpečenia pre vojakov. Hoci sme pracovali do neskorých nočných hodín, i­šlo o zaujímavú prácu.“

Irenu Belohorskú osud nešetril, prekonala vážnu chorobu, koniec politickej kariéry sprevádzala tragédia. Napriek tomu na našom stretnutí sršala vtipom a dobrou náladou. 8 fotografií v galérii Irenu Belohorskú osud nešetril, prekonala vážnu chorobu, koniec politickej kariéry sprevádzala tragédia. Napriek tomu na našom stretnutí sršala vtipom a dobrou náladou. Zdroj: Miro Miklas

V politických kruhoch mala povesť dámy, ktorá si nedovolila dokonca ani skákať do reči svojim politickým oponentom v televíznych či rozhlasových diskusiách. Taká je aj dnes. Na našom stretnutí z nej sálala noblesa.

„Nepáči sa mi, keď ženy zhrubnú a veľmi sa chcú podobať na mužov. Naša sila je predsa niekde úplne inde. Keď sa na Slovensku niečo dostane do závozu a nevie sa, ako ďalej, muži tam rýchlo strčia ženu, aby sa situácia dala do poriadku. Tak to bolo napríklad s Ivetou Radičovou. Muži si potom aj tak robili, čo chceli. Len aby to tak nedopadlo aj s novou pani prezidentkou...“

V rokoch 2004 až 2009 bola poslankyňou Európskeho parlamentu. Zaoberala sa napríklad zákazom detskej práce či normami pre pesticídy. Dnes sa tie, pri ktorých sa dokázala súvislosť s onkologickými ochoreniami a alergiami, nesmú používať. Spomína, že práve medzinárodné prostredie človeka kultivuje natoľko, že si nedovolí ani v náznakoch praktizovať akúkoľvek negatívnu diskrimináciu.

„Doma medzi politikmi som sa síce nevyhla ironickej otázke, ako sa varia halušky, ale stačilo to iba vedieť odpáliť. Naopak, keď som pôsobila ako poslankyňa v Európskom parlamente, z tohto obdobia mám iba príjemné spomienky na rozhovory s kolegami zo Slovenska, ktorí boli z iných politických subjektov. Dohodli sme sa, že síce môžeme mať rozdielne názory, ale v Bruseli sme pre Slovensko.“

Kvóty, ktoré by pomáhali ženám uplatniť sa, neuznáva. „Vieme sa presadiť, napríklad aj v politike. Za zásadnejší problém pokladám to, že nemáme takú históriu politických strán, aby sme si vychovali členov. Potom sa stáva, že nejeden Slovák vhupne do parlamentu aj spoza pultu.“

Koniec jej politickej kariéry sprevádzala tragická udalosť. V Považskej Bystrici jej do jazdnej dráhy vbehla chodkyňa, ktorá neskôr na následky zranení zomrela.

„Vtedy som opäť kandidovala do Európskeho parlamentu, rozhodla som sa však stiahnuť.“

Rok 2009 jej akoby celkovo neprial, dnes s humorom hovorí, že ho radšej mala prespať ako medveď. Zomrel jej manžel aj otec, sama bojovala so zákernou chorobou. Naše stretnutie využíva aj na to, aby čitateľov Života motivovala chodievať na preventívne prehliadky.

„Na rakovinu zomrel môj starý otec aj otcovi dvaja súrodenci. Keď som sa začala venovať prevencii, práve vtedy onkológovia zistili, že za rakovinu môže aj genetika. Motivovala som otca, aby každé dva roky absolvoval preventívne vyšetrenia. V roku 1985 mu diagnostikovali rakovinu konečníka, neskôr rakovinu žalúdka, prekonal dve operácie, vďaka včasnej diagnostike však žil ešte 25 rokov. Ak má niekto vo vašej rodine v priamej vetve rakovinu, treba dodržiavať preventívne opatrenia tak, ako vám to určí lekár.“

Ako ministerka zdravotníctva v Mečiarovej vláde bola opatrná v prípade nástupu zdravotných poisťovní, jej nástupca im však otvoril trh dokorán. 8 fotografií v galérii Ako ministerka zdravotníctva v Mečiarovej vláde bola opatrná v prípade nástupu zdravotných poisťovní, jej nástupca im však otvoril trh dokorán. Zdroj: TASR

Dnes však oveľa viac chápe ľudí, ktorí v prípade rakoviny podliehajú panike, pretože sama bojovala s onkologickým ochorením.

„Keď mi vystrašené pacientky hlásili, že majú zvýšenú teplotu, povedala som im, že okrem rakoviny môžu mať aj vši, aj chrípku a nič sa nedeje. Dnes už aj ja tŕpnem, keď ma napríklad zabolí noha. Nikdy nevieme, kedy môže nastať recidíva.“

Irena Belohorská dnes učí na dvoch vysokých školách, venuje sa svojmu koníčku, kynológii, a hoci bola celé roky milovníčkou veľkých plemien, dnes je jej spoločníkom westhighlandský biely teriér. Na prechádzkach si ju vraj ľudia pletú s Brigitou Schmögnerovou. Angažuje sa v ženskom hnutí, donedávna bola predsedníčkou Únie žien Slovenska. Hlavne je však šťastnou starou mamou.

„Mám dve dcéry, od staršej mám už dospelých vnukov. Pre prácu som sa im nestihla venovať. Tak verím, že aspoň pravnúča budem kočíkovať. Od druhej dcéry mám vnučky vo veku 4 a 7 rokov, ktoré si naplno užívam.“ Na našu otázku, či v politike zbohatla, odpovedá: „Vlastním v Bratislave byt, v ktorom aj bývam, a auto. Žijem normálny život, nemám jachtu ani haciendu.“

Som zástankyňa kvót

Brigita Schmögnerová (71) najprv váhala, či sa má s nami stretnúť, pretože debaty na mužsko-ženskú tému jej nesedia: „Nedelím svet na základe rodovej príslušnosti, čím však nechcem povedať, že príležitosti sú vyrovnané.“

Nakoniec táto výsostne pragmatická dáma na našom stretnutí parafrázovala polovážne-položartovné tvrdenie z odborných kuloárov, že v roku 2008 by nebola vypukla globálna finančná kríza, keby sa americká banka Lehman Brothers bola volala Lehman Sisters.

Bývalá politička, ktorá vždy dokázala závideniahodne držať emócie na uzde – a tak to bolo aj na našom stretnutí –, prišla do politiky z akademického prostredia. Viedla ministerstvo financií a zastávala aj funkciu podpredsedníčky Strany demokratickej ľavice. Bola veľmi ostrá kritička Vladimíra Mečiara, dnes zase v príležitostných rozhovoroch v médiach vystupuje kriticky proti politike strany Sloboda a Solidarita.

Záber z roku 2001. Počas jej ministrovania sa reštrukturalizoval bankový sektor. Slovensko práve predáva majoritný podiel v jednej z našich bánk Talianom. 8 fotografií v galérii Záber z roku 2001. Počas jej ministrovania sa reštrukturalizoval bankový sektor. Slovensko práve predáva majoritný podiel v jednej z našich bánk Talianom. Zdroj: TASR

Pre svoje politické názory čelila v minulosti napríklad výhražným telefonátom, inokedy jej zase neznámy páchateľ poškodil pneumatiky na aute, našťastie dole hradným kopcom od národnej rady jazdila pomaly a nič sa jej nestalo.

Netají, že dnes na ulici zažíva nielen srdečné stretnutia, ale aj doslova militantné slovné útoky od neznámych ľudí. Za éry jej ministrovania prišlo vinou nebankových subjektov veľa ľudí o úspory. Dodnes z toho vinia vtedajšiu vládu, hoci samotná Brigita Schmögnerová ľudí pred vkladaním peňazí do nebankových subjektov opakovane varovala. Antikampane sa proti nej viedli aj v prípade jej majetku.

„Ľudia dostávali do schránok hárky papiera s oznamom, že vlastním niekoľko slovenských kúpeľov. Verejne som vyhlásila: tomu, kto dokáže, že je to pravda, postúpim toto vlastníctvo za jednu korunu. Nikto sa neozval. Nie som bohatá, okrem legálnych príjmov som z politiky nezískala ani cent,“ hovorí dnes.

Veľmi racionálne uvažujúca bývalá ministerka možno mnohých prekvapí svojím vyjadrením, že je zástankyňou kvót, ale iba v politike, pričom poukazuje na severské štáty, kde sa podarilo dosiahnuť rodovú rovnováhu na najvyšších úrovniach politiky.

„Trvalo to celých 50 rokov. Som za to, aby sa kvóty presadzovali aj na kandidátnych listinách. Dnes je spoločnosť natoľko vzdelaná a kvalifikovaná, že majú čo ponúknuť nielen muži, ale aj ženy. Neznamená to znižovať nároky na politikov, mali by to byť len fundovaní ľudia.

Dnes sa môže stať prezidentom ktokoľvek, kto má akú-takú vizáž a peniaze, za ktoré využije služby dobrej reklamnej agentúry. Je to choré. Preto som kritická k výsledkom týchto prezidentských volieb.“

V SDĽ sa podľa jej slov viedli veľmi tvrdé debaty, žensko-mužská karta sa však nevyťahovala. Na snímke s Petrom Weissom. 8 fotografií v galérii V SDĽ sa podľa jej slov viedli veľmi tvrdé debaty, žensko-mužská karta sa však nevyťahovala. Na snímke s Petrom Weissom. Zdroj: TASR

Otvorená a zložitejšia ostáva otázka kvót vo svete podnikania. „Pred naším stretnutím som si pozrela návrh smernice Európskej únie, ktorý vznikol v roku 2012. Cieľom bolo zvýšiť percento žien v neexekutívnych orgánoch obchodných spoločností. Kvóta znela 40 percent, ako je to napríklad v Nórsku.

Európska rada tento návrh odmietla. Liberáli si nepriali zásahy do fungovania trhu, konzervatívci sa zase snažia vymedziť funkciu ženy ako matky. O smernici sa aktuálne znova diskutuje v Európskom parlamente, ale sotva prejde.“

Ona sama v politike delenie na mužský a ženský svet nezažila.

„Strana, v ktorej som pôsobila, si zakladala na demokratických princípoch. Viedli sa v nej veľmi tvrdé zápasy o presadenie niektorých politík, ale nehralo sa mužskou či ženskou kartou. Diskutovalo sa veľmi ostro, ale bez arogantných rečí.“

Na sklonku svojej kariéry pôsobila ako výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, neskôr bola viceprezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Po návrate zo zahraničia vydala dve knihy o politike a ekonómii, aktuálne pracuje na titule, ktorý píše po anglicky a bude určený iba odbornej verejnosti.

Priznáva, že pre prácu nestíha byť typickou starou mamou svojej jedinej polročnej vnučke, hoci ak treba, veľmi radi s manželom pomôžu. Ešte vlani viedla kurz, ktorý vychovával mladých so­ciálno-demokratických politikov. Okrem iných ho v minulosti absolvoval aj súčasný slovenský premiér.

Po tejto línii sa stretla aj s bývalým straníckym kolegom Robertom Ficom. „Naše vzťahy nikdy neboli nepriateľské,“ hovorí.

Brigita Schmögnerová píše knihy. Vždy pôsobila racionálne a stroho, ako politička vedela držať emócie na uzde. Úsmev na jej tvári nie je veľmi častý jav. 8 fotografií v galérii Brigita Schmögnerová píše knihy. Vždy pôsobila racionálne a stroho, ako politička vedela držať emócie na uzde. Úsmev na jej tvári nie je veľmi častý jav. Zdroj: Miro Miklas

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×