Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Z krajiny nám mizne voda. Prečo sa slovenské rieky a priehrady strácajú pred očami?

21.05.2019 (19/2019) Pre globálne otepľovanie sa možno nebudeme môcť ani poriadne schladiť. Z krajiny nám mizne vlaha.
Z krajiny nám mizne voda. Prečo sa slovenské rieky a priehrady strácajú pred očami?
9 fotografií v galérii
Ani v jednej z hospodárskych vodných nádrží na Slovensku nie je voda prioritne určená...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Napríklad u susedov v Českej republike majú takmer paniku z toho, že im ubúda voda v krajine. Sú na tom pravdepodobne horšie ako my, pretože im chýbajú vyššie pohoria, ktoré sú schopné zadržať oblaky a nechať si vodu z nich „pre seba“. Slovensko zachraňuje pohorie Karpát, ktoré zachytáva zrážky doslova zo všetkých svetových strán.

Máme síce šťastie, ale je vratké. To, že sa k nám na kopce dostáva viac vody a snehu, ešte neznamená, že sa voda dostane aj do nížinných oblastí, kde vlahu potrebujeme. Je načase urobiť všetky možné opatrenia, aby sme si ju dokázali udržať.

Odlesňovanie, betónovanie, asfaltovanie

Sú informácie, že nám mizne voda z krajiny a bude to čím ďalej tým horšie, naozaj predpoveďou reálnej hrozby alebo len reči, ktoré využívajú médiá, aby zaujali hroziacou katastrofou?

Klimageograf Norbert Polčák (50), lektor geografickej sekcie Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vysvetľuje:

„Ak sa pozrieme na súvislé meteorologické záznamy zo Slovenska, najstaršie sú z Hurbanova z druhej polovice 19. storočia, vidíme, že sa nám naozaj otepľuje. Mali sme aj niekoľko chladnejších období, ale z dlhodobého pohľadu je otepľovanie výrazné. Najvýraznejšie sa otepľuje v zimných mesiacoch. Paradoxne to neznamená, že u nás padá menej zrážok alebo snehu. Práve naopak. Vďaka otepľovaniu sa môžu v niektorých regiónoch vyskytovať väčšie úhrny zrážok, najmä na severných pohoriach.“

Klimatogeograf Norbert Polčák mieni, že je načase vážne sa zaoberať vlahou v krajine. 9 fotografií v galérii Klimatogeograf Norbert Polčák mieni, že je načase vážne sa zaoberať vlahou v krajine. Zdroj: Vladimír Kampf

Snehová pokrývka z nížin mizne veľmi rýchlo. Príde na chvíľu, vďaka otepľovaniu sa rýchlo roztopí a veľmi rýchlo odchádza z krajiny. V časoch, keď sa udržala aj niekoľko týždňov, bola pre krajinu doslova požehnaním. Dávala jej potrebnú vlahu, pôda ju doslova nasávala. K tomu prichádzali jarné dažde, takže vody bolo dosť. Dnes je všetko inak.

„Voda z krajiny odchádza skôr ešte aj v čase, keď ju krajina nedokáže využiť. Keď len náhle príde a odíde je pre krajinu takmer nevyužiteľná. O toto prichádzame. Na druhej strane výška snehovej pokrývky v horách od nadmorskej výšky približne nad 1 200 metrov stúpa. Preto z celkového pohľadu na tom nie sme až tak zle, lenže vodu máme tam, kde je plocha povrchu krajiny malá v porovnaní s plochou nížin,“ konštatuje Polčák.

Ďalším problémom je vyparovanie. Naše nížiny patria medzi veterné oblasti Slovenska, voda sa pri vyššej teplote vzduchu vyparuje rýchlejšie, nám z nej zostáva menej, vietor dostáva vodu vo zvýšenej miere do atmosféry.

„Pri silnom jarnom južnom prúdení sa stáva, že sa náhle otepľuje doslova zo dňa na deň, 26. apríla tohto roku vystúpila teplota vzduchu v silnom južnom prúdení až na 29 stupňov Celzia. Na marhuliach vo svojej záhrade som pozoroval, ako sa listy skrútili, aby šetrili vlahu. Tento jav pozorujem zvyčajne až niekedy v júli,“ hovorí klimageograf.

Situáciu sťažujú aj zásahy človeka do krajiny. Odlesňovanie, betónovanie a asfaltovanie zabraňujú tomu, aby voda v krajine zostala. „Z týchto miest voda odteká ešte rýchlejšie bez využitia do kanalizácie alebo sa veľmi rýchlo odparuje.“

Menej často sa vyskytujú takzvané krajinské dažde – celoplošné zrážky. Búrky síce dokážu priniesť veľké množstvo zrážok za krátky čas, ale vlaha je rozdelená veľmi nerovnomerne, rýchlo odteká a môže spôsobiť aj lokálne problémy, ktoré zatienia pozitívum vlahy, ktorá týmto spôsobom prichádza.

Dolný tok koryta Váhu je pre vodákov síce atraktívny, ale v letných mesiacoch čoraz menej splavný. 9 fotografií v galérii Dolný tok koryta Váhu je pre vodákov síce atraktívny, ale v letných mesiacoch čoraz menej splavný. Zdroj: Vladimír Kampf

V čase a priestore

Hydrogeograf Milan Trizna (54), docent Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, dodáva:

„Ešte pred 15 až 20 rokmi sa topila snehová prikrývka spolu so zamrznutým podkladom. Práve postupným otepľovaním sa roztápala a krajina ju stíhala spotrebúvať. V súčasnosti sa nám akoby stratila jar. Za niekoľko dní sa z nízkych teplôt oteplí takmer na 20 stupňov Celzia. Sneh sa roztopí rýchlo a voda z neho ešte rýchlejšie odtečie. Okrem toho sa aj veľmi rýchlo odparuje, takže krajine naozaj nič nezostáva.“

Z pohľadu laika sa môže zdať dobré, že máme na horách viac snehu a následne aj vody. Môže si myslieť, že vďaka tomu sa voda dostane do podzemných zásob a dokáže celý rok zásobovať potoky a rieky. Lenže krajinu netvoria iba hory a kopce.

„Krajina je všade. V mestách, na dedinách a okolo nich. Veľa plôch zabrali aj priemyselné centrá. Parkovacie plochy sú nepriepustné a vedľa nich stoja haly väčšinou s rovnými strechami, ktoré sú skvelým priestorom na zachytenie dažďovej vody. Riešením by mohlo byť neodviesť z nich vodu do kanalizácie, odkiaľ tečie zvyčajne do rieky a tá ju odnáša preč, ale vybudovať od nich trativody do okolitej krajiny.“

Zaujímavým sprievodným fenoménom mestských ostrovov tepla je, že v nepriepustných mestách, ktoré sa vody rýchlo zbavujú kanalizáciou, sú v poslednom období najmä búrkové dažde výdatnejšie a v zázemí mesta, často poľnohospodársky využívanom, je zrážok menej. To je nepriaznivá situácia.

„Tak sa môže stať, že za posledné dva roky máme na Slovensku podľa štatistík zrážok nadpriemerne, ale vlahy v pôde menej. Žiaľ, priestorové pokrytie Slovenska zrážkami je v posledných rokoch nepravidelné a chaotické. Na niektorých miestach doslova chýba voda. Je nerovnomerne rozložená v čase a priestore. Veď čo má Žitný ostrov z toho, že kdesi v Kežmarku prší? Voda z Kežmarku sa k Žitnému ostrovu nikdy nedostane.“

Hydrogeograf Milan Trizna vidí riešenie v zadržaní vody v krajine. 9 fotografií v galérii Hydrogeograf Milan Trizna vidí riešenie v zadržaní vody v krajine. Zdroj: Vladimír Kampf

V minulosti budované väčšie vodné diela a priehrady mali byť aj poistkou na zabezpečenie dostatku vody v krajine. Zregulovali sme si rieky, ktoré si už netečú, kade sa im zachce, a nahradili sme ich vodnými stavbami. Žiaľ, ani ich zavlažovacie kanály už nefungujú tak, ako inžinieri plánovali.

Riešením je podľa Triznu uvedomiť si priestorovú a časovú nerovnomernosť, ktorá vznikla, a začať sa ňou zaoberať až na úrovni národnej politiky.

Trebárs ani zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú dostatočne chránené pred developerskými projektmi a poľnohospodárskou veľkovýrobou. Východné Slovensko je na tom dlhodobo s vodou najhoršie. Možno raz bude veľkokapacitný diaľkový vodovod práve zo Žitného ostrova tlačiť vodu až do Košíc.

Vodná nádrž Domaša je podľa Triznu jasným príkladom toho, že verejnosť si ešte neuvedomuje, čo je pre ľudí dôležitejšie. S nízkym stavom hladiny v nej majú problém prevádzkovatelia rekreačných a stravovacích zariadení na jej brehoch a žiadajú vodohospodárov, aby im v nej zadržali vody čo najviac na rekreáciu.

„Lenže Domaša a ani žiadna iná nádrž na Slovensku nebola vybudovaná tak, aby bola primárne určená pre cestovný ruch. To je len vedľajší produkt. Mali by sme sa strachovať skôr o to, že pre nedostatok vody Domaša nebude slúžiť účelu, pre ktorý bola prioritne vybudovaná. To je riešenie zásobovania poľnohospodárskej krajiny vodou na zavlažovanie.“

Príroda a otepľovanie

Na to, aby sme si udržali vodu v krajine a nestali sa vyprahnutou púšťou, slúžia v súčasnosti vodné nádrže. Nie je to však neobmedzené riešenie. Deficit zrážok vlani v druhom polroku spôsobil zníženie hladín vodných stavieb na celom území Slovenska a tým aj vrásky na čelách pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku. Okrem toho si vodné diela si vyžadujú neustálu starostlivosť, aby spoľahlivo fungovali.

Kompa ako skratka cez vodu. Jej nedostatok môže spôsobiť, že sa už autá krížom cez rieku nepreplavia. 9 fotografií v galérii Kompa ako skratka cez vodu. Jej nedostatok môže spôsobiť, že sa už autá krížom cez rieku nepreplavia. Zdroj: Vladimír Kampf

„Najmä na východe Slovenska sme vylepšovali prietoky v riekach pod vodnou stavbou, aby sme zlepšili hydrologické pomery v povodiach najmä z dôvodu zabezpečenia ekologickej stability toku,“ vysvetľuje hovorca podniku Marián Bocák.

Podľa vodohospodárov sa aj v tomto období ukazuje opodstatnenosť vodných stavieb, ktoré v čase povodní dokážu zadržať povodňovú vlnu a v prípade suchého obdobia umožnia postupne svoj objem uvoľňovať a zásobovať rieky pod vodnými stavbami.

„Ak si vodná nádrž plní svoje základné funkcie, je pokles hladiny v čase hydrologicky nízkych prítokov prirodzeným procesom.“

S tým, že vody bude u nás ubúdať, vodohospodári veľa nezmôžu, je to vec prírody a otepľovania, ale môžu s tým rátať a pripravovať sa na takúto situáciu.

„Je zrejmé, že prirodzené vodné zdroje rastúce potreby obyvateľstva nebudú schopné naplniť s výnimkou Žitného ostrova. Vyplýva to z celkovej geomorfologickej stavby nášho územia. Výstavbe nových akumulačných nádrží povrchových vôd sa preto v budúcnosti nevyhneme. Projekty a výstavba vodných stavieb sú v kompetencii Vodohospodárskej výstavby,“ dodáva Marián Bocák.

To, čo vidí laik ako jednu veľkú vodnú plochu, môže byť pod hladinou z odborného hľadiska čistá katastrofa. Napríklad priehrady vážskej kaskády sú čoraz viac upchaté nánosmi, čo v nich znižuje objem vody. Jednoducho sa zmenšujú a sú menej hydrologicky využiteľné.

V minulosti tielka voda aj tam, kde dnes po koryte riek či ramenách nachádzame už len stopy v krajine. Dnes lány obylia, kedysi rieka. 9 fotografií v galérii V minulosti tielka voda aj tam, kde dnes po koryte riek či ramenách nachádzame už len stopy v krajine. Dnes lány obylia, kedysi rieka. Zdroj: Vladimír Kampf

„Na vodných dielach vykonávame pravidelné technicko-bezpečnostné prehliadky. Ak zistíme, že vodná nádrž nie je schopná bezpečnej prevádzky, okamžite prijímame opatrenia na odstránenie nevyhovujúceho stavu, znižujeme hladinu v nádrži, prípadne ju vypustíme, sanujeme priesaky či opravujeme dnové výpusty.

Nánosy v nádržiach považujeme za jav, ktorý ovplyvňuje funkciu nádrží, no zároveň je to prirodzený úkaz, ktorý sa deje bežne vzhľadom na prítoky do nádrže, ktoré so sebou prinášajú nánosy a sedimenty z povodí.“

Najväčší problém robia najmä zvyšky z poľnohospodárskych a lesných pôd. S množstvom nánosov je spojená strata zásobného objemu nádrže, čím sa po určitom čase znižujú ekonomické prínosy vodného diela.

„Riešenie problému a vyvážania sedimentov si vyžaduje podrobný prieskum, aby mohli byť aplikované opäť do pôdy. Ak obsahujú rizikové látky, ťažké kovy, dusík a fosfor, je potrebné s nimi narábať ako s toxickým odpadom. Postupujeme tak, aby sme vylúčili ich škodlivý vplyv na vlastnosti pôdy, rastlín, vodu, na zdravie zvierat a hlavne ľudí,“ ubezpečuje hovorca.

Slovenský vodohospodársky podnik vytvára v rámci zákonných možností úsilie zamerané na znižovanie splavenín z povodia. Je dôležité, aby vlastníci a užívatelia pozemkov spolupracovali, čo je v niektorých prípadoch nedosiahnuteľné.

Ťažbu sedimentov robia vodohospodári niekoľkými spôsobmi. „Suchou cestou vypustíme nádrž a po vysušení a odvodnení sedimenty vyvezieme ťažkými mechanizmami. Ďalšou možnosťou je mokrá cesta pomocou sacieho bagra plávajúceho po hladine nádrže. Je to v každom prípade časovo a finančne náročný proces,“ uvádza hovorca.

Budovanie vodných nádrží pripravilo ľudí o domovy, dediny zmazalo z máp, aby nám pomohlo ovládnuť vodu a využiť ju. 9 fotografií v galérii Budovanie vodných nádrží pripravilo ľudí o domovy, dediny zmazalo z máp, aby nám pomohlo ovládnuť vodu a využiť ju. Zdroj: Vladimír Kampf


Vodné diela

Celkový objem 280 vodných nádrží v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku je takmer 2 miliardy m3 vody, čo predstavuje necelých 20 percent zadržateľnosti vody v krajine. V tomto sme na chvoste EÚ.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×