Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Život v spoločenstve prináša mnohé výhody: Škorce spravia toto a sokol si s nimi nevie poradiť!

20.05.2019 (19/2019) Schopnosť tvoriť zoskupenia je stratégia, ktorá zvieratám zabezpečuje prežitie. V skupine sa im žije podstatne ľahšie.
Život v spoločenstve prináša mnohé výhody: Škorce spravia toto a sokol si s nimi nevie poradiť!
11 fotografií v galérii
Mnohé kopytníky hľadajú bezpečie pred predátormi vo veľkých skupinách, pohybujú sa...
Autor fotografie: Shutterstock

Niektoré druhy zvierat žijú samotárskym životom, u iných môžeme pozorovať život v skupinách. V nich si skôr nájdu sexuálneho partnera, potravu, migračnú cestu, lepšie dokážu hospodáriť s energiou, jednoduchšie získavajú potravu a pomoc pri starostlivosti o mláďatá, sú viac chránené pred predátormi. To sú len niektoré výhody života v spoločenstve.

Monarchovia bez monarchie

Zaujímavý je život istého motýľa, jedince jeho druhu sa v určitých ročných obdobiach zhlukujú do rojov, ktoré môžu tvoriť státisíce či milióny živočíchov. V angličtine znie jeho meno vznešene – monarch butterfly, v preklade kráľovský motýľ. V Austrálii ho však nevolajú inak ako wanderer – tulák.

Tento druh babôčky zo Severnej Ameriky je legendárne známy svojím sťahovaním. Každoročne tiahnu státisíce týchto motýľov z Kanady až do stredného Mexika, kde zimujú v obrovských kŕdľoch v borovicových hájoch.

Tieto lesy poskytujú ideálne podmienky na prezimovanie. Motýle si tu vybudujú „hniezda“ vysoko v korunách ihličnatých stromov. Ich cesta do Mexika, na ktorej ich čaká množstvo prekážok, meria okolo 4 000 km. Motýle, ktoré ju prežijú, sa na jar vracajú do Severnej Ameriky a Kanady.

Zaujímavý je život babôčky, tieto motýle sa zhlukujú do rojov, ktoré môžu tvoriť státisíce či milióny jedincov. 11 fotografií v galérii Zaujímavý je život babôčky, tieto motýle sa zhlukujú do rojov, ktoré môžu tvoriť státisíce či milióny jedincov. Zdroj: Shutterstock

Mračno krilu

Kril sú drobné kôrovce, ktoré tvoria hlavný zdroj potravy tučniakov, tuleňov, rôznych druhov rýb, veľrýb a mnohých ďalších predátorov žijúcich v antarktickej oblasti. Počas noci sa tieto kôrovce živia planktónom na povrchu hladiny a počas dňa sa potápajú do väčších hĺbok, aby sa vyhli predátorom.

Aj napriek tomu, že kril je jedným z najskúmanejších morských druhov, vedci doteraz celkom nerozumejú jeho ekológii a populačnej dynamike. V ostatnom čase je po ňom čoraz väčší dopyt, pretože sa používa na kŕmenie rýb v rybích farmách a chovoch.

Keďže sa tieto kôrovce zoskupujú do veľmi veľkých a hustých koncentrácií, ktoré môžu pokrývať až niekoľko stoviek štvorcových kilometrov, vedci nevedia presne určiť stav ich populácie. V jednom kubickom metri sa však môže nachádzať až 30 000 jedincov. Za najväčšie zaznamenané zhromaždenie živočíchov jedného druhu sa považujú práve obrovské mračná krilu.

Pri niektorých morských druhoch rýb môže byť v jednom húfe aj niekoľko miliónov jedincov. 11 fotografií v galérii Pri niektorých morských druhoch rýb môže byť v jednom húfe aj niekoľko miliónov jedincov. Zdroj: Shutterstock

Bezpečie v húfe

Najväčšiu tendenciu vytvárať húfy majú druhy rýb žijúce pri hladine. V nich tisíce až milióny jedincov dokážu plávať bez jedinej zrážky.

Ryby žijúce v húfoch získavajú informácie o svojom okolí nielen prostredníctvom zraku, ale aj špeciálneho zmyslového orgánu nazývaného bočná čiara. Pomocou neho dokážu zistiť, kde sa v ich blízkosti nachádzajú ostatné ryby či prekážky. Pri pohybe v húfe sa každá z rýb prispôsobí rýchlosti okolitých rýb a udržiava si od nich určitú vzdialenosť.

Pri niektorých morských druhoch, ako sú slede či sardinky, môže byť v niekoľkokilometrovom húfe aj niekoľko miliónov jedincov. Najväčší počet sleďov v jednom húfe odhadli až na 3 miliardy.

Ale nielen morské, aj mnohé sladkovodné ryby žijú v húfoch. V našichw riekach v jarnom období na neresiská tiahnu stovky migrujúcich podustiev, čereblí alebo plotíc.

Zimujúce ryby sa zas niekedy vo veľkom počte zoskupujú v hlbokých jamách. Na zimovisku v jednom dunajskom ramene nad Gabčíkovom v roku 1979 na 1,5-hektárovej ploche odhadli početnosť pleskáča vysokého na 10 000 kusov.

Spoločné hniezdenie v kolóniách prináša vtákom lepšiu ochranu pred predátormi. 11 fotografií v galérii Spoločné hniezdenie v kolóniách prináša vtákom lepšiu ochranu pred predátormi. Zdroj: Shutterstock

Jaskynné kolónie

Hmyzožravé netopiere tvoria masové reprodukčné zoskupenia v podzemných úkrytoch, ktoré môžu mať aj státisíce jedincov. Takéto kolónie dokážu za jednu noc skonzumovať stovky ton hmyzu.

Ešte v blízkej minulosti obývali netopiere hlavne jaskyne, banské diela a veže kostolov. Dnes ponúkajú ideálne prostredie pre celé kolónie netopierov hlavne nezateplené panelové domy s množstvom štrbín, dilatačných škár, atikových a vetracích otvorov, v ktorých sa môžu skryť.

Niektoré druhy netopierov sa na urbanizované prostredie adaptovali do takej miery, že ich už inde ani nenájdete. V mestskom prostredí môžeme naraziť na skupiny, ktoré zaujmú počtom jedincov.

V kostole v Krupine sídli 300-členná kolónia netopiera veľkého a v Hontianskych Nemciach sa vyskytovalo až 800 exemplárov tohto druhu. V kostole v Nemeckej sa tiež nachádza početná samičia kolónia netopiera veľkého, vyskytuje sa ho tam až do 1 200 jedincov.

Ale najväčšia kolónia netopiera obyčajného na Slovensku sa pred rokmi nasťahovala do evanjelického kostola v obci Ratková. Odborníci odhadujú, že v nej môže žiť asi 5 000 jedincov. Aj to je však málo oproti najväčšej mestskej kolónii netopierov. Tá pozostáva až z 1,5 milióna kusov.

Netopiere tvoria v podzemných úkrytoch kolónie, ktoré môžu mať aj státisíce jedincov. 11 fotografií v galérii Netopiere tvoria v podzemných úkrytoch kolónie, ktoré môžu mať aj státisíce jedincov. Zdroj: Shutterstock

Ôsma rana

Roje kobyliek nie sú vo svete ničím výnimočným, príroda sa takýmto spôsobom postarala, aby v čase premnoženia spoločnými silami jednoduchšie našli potravu. Miliardové roje tohto hmyzu dokážu pokryť rozľahlé územia.

V roku 2010 čelili austrálski farmári katastrofe v oblasti poľnohospodárstva, keď obrovský roj kobyliek zaútočil na ich farmy a polia. Hmyz, ktorý sa vďaka výdatným zrážkam v Južnej Austrálii premnožil, napádal farmy pestovateľov a rozšíril sa až do štyroch štátov – Viktórie, Nového Južného Walesu, Južnej Austrálie a Queenslandu.

Začiatkom tohto roka muselo zas bojovať s kalamitou kobyliek hlavné mesto moslimského náboženstva Mekka. Hmyz okupoval mesto vo veľkých množstvách, radnica najala 138 ľudí rozdelených do 22 tímov, aby s hmyzom bojovali.

Vedci tvrdili, že tento druh kobyliek neprenáša žiadne ochorenie na ľudí, nehryzie a ani neútočí a jeho prítomnosť má prirodzený pôvod a súvisí s dažďami. Podľa odhadov obsadilo Mekku asi 30 000 kobyliek, ale skutočne veľké roje môžu mať aj státisíce jedincov.

Podľa Biblie sa podobná pohroma udiala aj v Mojžišových časoch. Kobylky boli ôsmou z desiatich egyptských rán. Faraóna však nepresvedčili, aby prepustil izraelský ľud zo zajatia, takže Egypťania si museli vytrpieť ešte tmu a nakoniec sa zmieriť so stratou prvorodených detí. Až potom panovník dovolil Mojžišovi, aby viedol svoj ľud do zasľúbenej zeme.

Miliardové roje kobyliek dokážu pokryť rozľahlé územia a napáchať obrovské škody na poľnohospodárskych plodinách. 11 fotografií v galérii Miliardové roje kobyliek dokážu pokryť rozľahlé územia a napáchať obrovské škody na poľnohospodárskych plodinách. Zdroj: Shutterstock

Spoločnými silami

Mnohé mäsožravce žijú vo svorkách. Vlčie svorky fungujú ako neanonymné spoločenstvá, rodiny, ktorých základom je príbuznosť členov. Spolužitie vlkov vo svorke vytvára trvalejší rodinný zväzok nielen rodičov s potomstvom, ale aj s ostatnými členmi zoskupenia.

Svorky fungujú na princípe nadradenosti a podradenosti jednotlivých členov, väčšinou dominujú väčšie jedince nad menšími a staršie nad mladšími. Okrem psovitých šeliem sa do svoriek združujú aj hyenovité.

Z čeľade mačkovitých žijú v skupinách len levy. Jeden dominantný samec vedie aj 30-člennú skupinu levíc a mláďat.

V súvislosti s vytvorením hierarchických vzťahov sa u levov vyvinul celý rad foriem správania ako stretávacie ceremoniály, ritualizované zdravenie a prejavy nadradenosti a podradenosti. Všetky zoslabujú a znižujú výskyt agresívnych prejavov jedincov a vytvárajú predpoklady na pozitívne so­ciálne väzby.

Medzi jednotlivými členmi panujú priateľské vzťahy, podporujúce súdržnosť, bez čoho by nemohli uloviť väčšiu korisť, pretože ako jediné mačkovité šelmy praktizujú skupinový lov. Jeho výhodou je, že dokážu uloviť nielen mláďatá, ale aj dospelé jedince. Hoci ide najčastejšie o gazely, antilopy a zebry, spoločným úsilím dokážu uloviť aj veľké zvieratá, akými sú byvol či žirafa.

Spoločným úsilím levy ulovia aj veľké zvieratá, akými sú byvol či žirafa. 11 fotografií v galérii Spoločným úsilím levy ulovia aj veľké zvieratá, akými sú byvol či žirafa. Zdroj: Shutterstock

Nielen mäsožravce žijú v spoločenstvách, aj mnohé bylinožravce žijú v čriedach. Je to súčasť ich stratégie, ktorá im poskytuje ochranu a bezpečie. V prírode je to zariadené tak, že časť zvierat zo stáda dáva pozor a sleduje okolie, zatiaľ čo ostatné jedince sa pasú alebo odpočívajú.

Obrana pred dravcom

Škorce vytvárajú také obrovské kŕdle, že na prvý pohľad pripomínajú mrak. Navyše toto zoskupenie dokážu vytvarovať do rôznych obrazcov. Táto stratégia nevznikla náhodou, jej funkciou je ochrana pred dravcami, kŕdeľ má za úlohu zmiasť a odradiť predátora.

Útok sokola sťahovavého na takýto veľký kŕdeľ býva väčšinou neúspešný a hoci sa mu ho podarí úplne rozbiť, málokedy sa mu podarí škorca uloviť, a to napriek tomu, že nálety opakuje.

Sokoly sťahovavé lietajú rýchlym mávaním krídiel, plachtia len na krátkych úsekoch a lovia takmer výhradne vtáky počas letu. Ich štýl nie je vhodný na lov cicavcov a nelietavých vtákov, preto aj vtáky sediace na zemi sa sokol náletmi snaží donútiť vzlietnuť. Pri ich love sa na ne vrhajú v rýchlosti viac ako 300 km/hod. Náraz v tejto rýchlosti by bol nebezpečný aj pre dravca, preto sa snažia trafiť obeti krídlo a nie priamo telo.

Z tohto dôvodu sa im ťažko lovia vtáky v kŕdli. Preto sa niektoré druhy drobných vtákov na obranu pred sokolom zhlukujú do kŕdľov. Tieto formácie totiž sokolovi nedovolia, aby sa zameral na konkrétneho jedinca.

Dnes môžeme posledné veľké migrácie vidieť na pláňach Národného parku Serengeti, keď sa stáda kopytníkov vydávajú na cestu za novými pastvinami. 11 fotografií v galérii Dnes môžeme posledné veľké migrácie vidieť na pláňach Národného parku Serengeti, keď sa stáda kopytníkov vydávajú na cestu za novými pastvinami. Zdroj: Shutterstock

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×