Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Ľudia dajú tisíce na zariadenie bytu, a potom ho ‚korunujú‘ obrazom za 12 eur,“ smeje sa šéfka Tatranskej galérie

14.05.2019 (18/2019) „Obrazy, sochy a galérie by sme mali brať od života ako bonus, ktorý nám uľahčuje prežiť nepríjemné veci a škaredšie dni,“ vraví riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková (60).
„Ľudia dajú tisíce na zariadenie bytu, a potom ho ‚korunujú‘ obrazom za 12 eur,“ smeje sa šéfka Tatranskej galérie
9 fotografií v galérii
Anna Ondrušeková vidí za odumieraním úcty k umeniu a hodnotám absenciu kvalitného...
Autor fotografie: Peter Ličák

Neraz som zažil na vlastnej koži, ako sa vo svete čaká na vstup do slávnych i menej známych galérií aj niekoľko hodín. Ale na Slovensku som rady ľudí pred galériou ešte nevidel. Znamená to azda, že Slovákom môže byť výtvarné umenie ukradnuté?

„Aj ja som si postála vo ,fronte‘ pred galériami v New Yorku, Berlíne, vo Viedni a v duchu som závidela tamojším galeristom ten obrovský záujem o diela vystavované v ich sieňach. Mojou veľkou túžbou bolo dožiť sa takého dlhého zástupu priateľov výtvarného umenia aj pred našou galériou v Poprade,“ pridá sa Anna Ondrušeková.

Podarilo sa?

Hej, dočkala som sa, dokonca niekoľkokrát.

Čo dokázalo postaviť ľudí do radu aj pred Tatranskou galériou? Lebo u nás sme od čias socializmu na státie v radoch dosť alergickí.

Boli to na slovenské pomery dosť výnimočné výstavy významných umelcov, ale v radoch sa stálo aj na otvorenie priestorov Tatranskej galérie po rekonštrukcii v niekdajšej elektrárni. Ale povedzme si pravdu: v bežné dni sa pred žiadnou galériou v rade nestojí.

Lebo?

Lebo tie zástupy v zahraničí pred svetoznámymi galériami tvoria prevažne turisti z iných miest, z iných končín sveta. U nás zahraniční návštevníci výstavné siene ešte len objavujú. Zástupy návštevníkov, na ktoré sa pýtate, chodia predovšetkým na zaujímavé projekty o veľkých osobnostiach, ktoré si my často dovoliť nemôžeme.

Bývalé výrobné haly, sklady či opustené fabriky sa vo svete menia na významné kultúrne inštitúcie. Tak sa aj popradská elektráreň zmenila na galériu. 9 fotografií v galérii Bývalé výrobné haly, sklady či opustené fabriky sa vo svete menia na významné kultúrne inštitúcie. Tak sa aj popradská elektráreň zmenila na galériu. Zdroj: Peter Ličák

Tipujem, že pre nedostatok peňazí...

Zásah do čierneho. Renomované kultúrne inštitúcie v zahraničí majú bohatých donorov, ktorí veľkými, pre nás rozprávkovými sumami podporujú výstavy. Či už sú to príspevky na poistenie umeleckých diel, ich inštaláciu, či propagáciu. Žiaľ, u nás takýto druh podpory, najmä menších regionálnych kultúrnych inštitúcií nie je pre dobre prosperujúce firmy či banky zaujímavý.

Podporujú sa len inštitúcie v Bratislave – Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Slovenské národné divadlo. My ostatní sme pre sponzorov nezaujímaví, trpezlivo čakáme na vedľajšej koľaji aspoň na odrobinky a aj za tie sme vďační.

Nesúvisí to aj s tým, že rady milovníkov výtvarného umenia sú čoraz redšie?

Je to tak, priaznivcov výtvarného umenia a jeho zberateľov viditeľne ubúda. Je to rozsiahly problém, ktorý negatívne ovplyvňuje viacero faktorov. Porovnávať návštevnosť v galériách s návštevnosťou hradov, zámkov či kaštieľov nemožno. Na výstavy musia prísť ľudia s určitou intelektuálnou výbavou, často počúvam povzdychy: keď ja tomu umeniu akosi nerozumiem...

Preto robíme v Tatranskej galérii veľa sprievodných podujatí, ktorými chceme prilákať ľudí do našich atraktívnych priestorov. Keď ich k nám dostaneme, sú prekvapení z toho, čo u nás vidia, čo tu môžu zažiť. A väčšina sa vráti. O naše výstavy, vernisáže, podujatia je stále záujem, preto si myslím, že Slovákom výtvarné umenie nie je ukradnuté. Ale je možné, že je to len moje prianie...

Bol som v honosných vilách majetných ľudí, kde na stenách viseli namiesto obrazov krajinky vyskladané z puzzle. Je to absenciou výchovy k úcte k umeniu?

Samozrejme, že je to vplyv absencie vzdelania, estetického cítenia a úcty k hodnotám. Aj ja mám skúsenosť, že ľudia dajú na zariadenie bytu tisíce eur, no na stenu si zavesia obraz z čínskeho obchodu za 12 eur. Je to dôsledok toho, že u nás absentuje kvalitné vyučovanie umenovedných predmetov na všetkých stupňoch škôl. Mali by sme si zobrať príklad od Francúzov, kde sa dejiny umenia učia od základnej školy.

U nás sa prestáva výtvarná výchova seriózne učiť, počet hodín sa znižuje – už je to len jedna za týždeň. A na nejednej škole majú učitelia tento predmet len na doplnenie úväzku. Prísť do galérie so žiakmi je tiež komplikované: žiaci na to musia mať súhlas rodičov, učitelia vedenia školy, problém je vyzbierať na vstupné aj pár drobných.

K pýche Tatranskej galérie patrí aj zbierka starých vedút, ktorá približuje niekdajšiu podobu tatranských osád. Na kolorovanej litografii je horná časť osady Starý Smokovec z roku 1865. 9 fotografií v galérii K pýche Tatranskej galérie patrí aj zbierka starých vedút, ktorá približuje niekdajšiu podobu tatranských osád. Na kolorovanej litografii je horná časť osady Starý Smokovec z roku 1865. Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

A čo kultúrne poukazy, tie sa nedajú použiť?

Pravdaže dajú, ale radšej ich využívajú na iné podujatia. Ale problém, o ktorom hovoríme, súvisí nielen s „nedovzdelaním“, ale aj so záplavou brakov, gýčov, lacných čínskych obchodov a zánikom siete kvalitných umeleckých predajní.

My sme si kupovali originály do bytu na pôžičku v predajniach Dielo a dodnes sa z nich teším. Investovanie do umenia je u nás stále len v začiatkoch. Preto rada poradím každému, kto sa na našu galériu obráti so žiadosťou o radu pri ohodnotení, výbere i kúpe umeleckého diela.

Chodievajú rodičia či starí rodičia s deťmi do galérií?

Chodia, ale boli by sme radi, keby ich bolo viac. Priestor našich nedeľných tvorivých dielní pre rodiny je vybavený keramickou pecou, grafickým lisom, čoskoro pribudne hrnčiarsky kruh. Náš projekt Hry s umením má za sebou už 20 ročníkov a rodiny s deťmi pribúdajú každým rokom.

Čo rozhoduje o tom, či je galéria v návštevnosti úspešná, alebo je na okraji záujmu?

Návštevnosť galérie treba posudzovať aj podľa toho, o akú galériu ide a v akom meste sídli. Napríklad Poprad je 50-tisícové mesto bez vysokej a strednej školy s umeleckým zameraním, je to mesto, ktoré žije viac športom ako umením. Preto bolo pre nás dosť ťažké naučiť chodiť ľudí nielen na štadióny, ale aj do galérie. No podarilo sa.

Našou filozofiou je ponúkať návštevníkom kvalitný umelecký zážitok z oblasti výtvarného umenia, architektúry, hudby, literatúry, divadla. Návštevnosť, samozrejme, závisí aj od atraktivity vystavujúcich autorov či témy. U nás sa snažíme predstavovať osobnosti z regiónu, niečo zo slovenskej klasiky, niečo pre mladých. Ale vždy vyberieme aj projekt, ktorý priláka viac návštevníkov, voláme to „umelecká lahôdka“. Zatiaľ sa nám to darí.

Je pre výtvarníkov výstava v galérii finančne náročná? Alebo všetky náklady berú na seba galérie?

Autor prispieva na výstavu svojou tvorbou, niekedy príspevkom na katalóg, no a, samozrejme, vínom na vernisáž. Od autorov neberieme žiadne peniaze za prenájom priestorov, ale požadujeme ponechať aspoň jedno dielo v zbierkovom fonde našej galérie. Väčšie výstavné projekty sa však nezaobídu bez grantovej podpory z rôznych zdrojov. A najradšej máme autorov, ktorí pripravia výstavu svojich diel špeciálne pre našu galériu.

Ak prejaví výtvarník záujem vystaviť svoje diela v niektorej galérii, je to problém? Mám na mysli, či sa ocitne v nejakom poradovníku záujemcov.

Som hrdá na to, že Tatranská galéria je inštitúciou, ktorá si môže vyberať autorov podľa kvality. Preto na výstavu v našich sieňach čakajú dva i tri roky.

Vo veľkých sieňach Tatranskej galérie vyniknú najmä veľkoplošné obrazy a fotografie. 9 fotografií v galérii Vo veľkých sieňach Tatranskej galérie vyniknú najmä veľkoplošné obrazy a fotografie. Zdroj: Peter Ličák

Môže byť maliar či sochár komerčne úspešný, ak z času na čas nevystaví svoje diela vo výstavnej sieni?

Sú rôzni umelci introverti, ktorí sa neradi predvádzajú, sú skromní a treba ich podporiť. Sú takí, ktorí vystavujú radi a často, vedia sa presadiť, sú komerčne úspešnejší, ale nemusí to vôbec súvisieť s kvalitou ich tvorby. Je to úloha a výzva pre historikov umenia, aby sa v rámci svojej vedeckovýskumnej práce v galérii venovali mapovaniu výtvarných osobností v regióne, zhodnoteniu ich tvorby, aby galérie predstavovali aj menej komerčne úspešných.

Kto rozhoduje o tom, kto bude v galérii vystavovať?

Väčšinou rozhoduje o výbere výstav vedenie galérie s odbornými pracovníkmi. Niekde majú na pomoc galerijné rady, ale mám aj také skúsenosti, že bola galerijná rada kontraproduktívna. Alebo sú prípady, keď do programu galérií zasahujú ich zriaďovatelia. Ja som v galérii už 23 rokov, ale našťastie s takým zasahovaním som sa ani raz nestretla, naši nadriadení nám vždy ponechali absolútnu slobodu.

Dostávajú sa kurátori výstav do názorového rozporu s autormi pri výbere diel na výstavu? Kto v takom prípade častejšie ustúpi?

Ideálne je, ak sám zvolí kurátora výstavy. Ten mu pomôže prehodnotiť jeho tvorbu s nadhľadom, odborne ju posúdi. Väčšinou si umelci dajú poradiť, no bola som aj svedkom nepríjemnej situácie, keď autor chcel svoju výstavu po nainštalovaní pred vernisážou stiahnuť, no ráno s chladnou hlavou uznal, že kurátor mal pravdu.

To sú však výnimočné situácie, pracovníci galérií a kurátori sa väčšinou na inštalovanie novej výstavy tešia. Ak chce byť autor úspešný, často musí kurátorovi ustúpiť, ale ich spolupráca závisí aj od sily osobnosti či už kurátora, alebo umelca.

Ako funguje vzťah kurátor – autor v zahraničí?

Tam sa autorita dobrého kurátora veľmi zdôrazňuje.

Mali ste v Tatranskej galérii v Poprade výstavy diel Goyu či Degasa, povedzte, je ťažké dostať takých autorov do výstavných siení?

To sú práve tie umelecké lahôdky, ktoré som spomínala. Zvyčajne ich vyhľadávam aj niekoľko rokov, niekedy pomôže náhoda, niekedy ten hore. Ale zakaždým si takýto veľký projekt oddrieme. Náročné je takúto výstavu výhodne dohodnúť, získať financie, vymyslieť sprievodný program, dobre spropagovať a ochrániť dozorom a poistením.

Za umením veľa cestujem, chvalabohu, vždy natrafím na niečo zaujímavé. Niekedy iba tak skúšam šťastie, nechám vizitku, že by sme aj my mali záujem o vystavujúceho autora, a podarí sa. Teraz v máji budeme mať Terakotovú armádu, na budúci rok Jána Kaplického s manželkou. Dôležitá pre našich partnerov je naša dôveryhodnosť, spoľahlivosť a dobré meno. To všetko Tatranská galéria má.

S fotoaparátom prešla pol sveta. 9 fotografií v galérii S fotoaparátom prešla pol sveta. Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

Čo je na tom najzložitejšie? Výška poistenia obrazov, doprava, bezpečnostné zaistenie?

Zložité je všetko dohromady zvládnuť, všetko, čo som spomínala, musí fungovať na 100 percent.

O akých autorov je dnes medzi milovníkmi výtvarného umenia najväčší záujem?

Stále je záujem o klasiku. O Medňanského, o slovenskú modernu, o galandovcov. Ale v našich výstavných sieňach nájdete i súčasných umelcov a môžem povedať, že ich výstavy sú úspešné.

Ktorou výstavou ste si ako galeristka splnili sen vy?

Keď sme v Tatranskej galérii otvorili prvú stálu expozíciu a odkryli skvosty depozitu, desaťročia ukryté pred verejnosťou. Je to komplexná výstava, so sprievodcom vo forme bedekra, s modernou aplikáciou pre mladých návštevníkov galérie. Z autorských výstav som ako ich kurátorka hrdá na to, že som mohla predstaviť tvorbu troch generácií Rudavských vrátane katalógu.

Ktorého autora ešte túžite dostať do Tatranskej galérie?

Pripravujem ozaj veľký výstavno-edukatívny projekt o abstraktnom umení. Ak by sa mi podarilo vystaviť vedľa seba Kupku a Kandinského, o ktorých sa vraví, že sú zakladateľmi abstraktnej maľby a súperia o prvenstvo, bude to splnenie môjho malého veľkého galeristického sna.

Celý profesijný život žijete vo svete výtvarného umenia, oslovilo vás aj ako autorku?

Priznám sa, že výtvarnej tvorbe som sa viac venovala pred tým, ako som sa stala riaditeľkou galérie. Mám však veľký rešpekt k umeniu a umelcom, preto som s tým prestala. Nikdy som však neprestala fotografovať, a to som prvýkrát zobrala fotoaparát do rúk v trinástich rokoch. V posledných rokoch sa venujem foteniu nevšedných pohľadov na architektúru, fascinuje ma na nej hra svetiel, svetelné detaily a okná.

Ktorá galéria vo svete vás očarila najviac?

Neľahká odpoveď, pretože ma fascinovali viaceré galérie a múzeá. Vnímam ich komplexne – od budovy cez výstavy až po program, skrátka celú atmosféru. Veľmi na mňa zapôsobilo Múzeum Solomona Guggenheima v New Yorku, Libeskindovo Židovské múzeum v Berlíne či Galéria Joana Miróa v Barcelone.

Čo považujete pri manažovaní galérie za najťažšie?

Prácu s ľuďmi. V Tatranskej galérii je nás málo, odborníkov ešte menej a roboty, najmä tej odbornej a intelektuálne náročnej veľa. Navyše, kultúra je na Slovensku dlhodobo finančne podhodnotená, mladí chcú ostať pracovať vo veľkých mestách, takže sa v Poprade trápime a čakáme na vhodnú posilu.

Tatranská galéria sídli v atraktívnych priestoroch bývalej parnej elektrárne v Poprade. 9 fotografií v galérii Tatranská galéria sídli v atraktívnych priestoroch bývalej parnej elektrárne v Poprade. Zdroj: Peter Ličák

Zažili ste ako galeristka ideologické či vyslovene politické tlaky?

Počas môjho pôsobenia v galérii som trikrát obhajovala svoje miesto v konkurzoch, na odbore kultúry samosprávneho kraja sa vystriedalo viacero vedúcich, ale nikdy som nepocítila politické tlaky na našu prácu. V tom sme mali za posledné obdobie v našej galérii naozaj šťastie, lebo v mnohých kultúrnych inštitúciách sa politickému nátlaku nevyhli. Mojou politikou bolo a je viesť galériu v jej prospech a v prospech umelcov.

Stáva sa, že oslovený výtvarník odmietne ponuku na prezentáciu svojej tvorby?

Niekedy sa to stávalo dosť bežne, že sme výtvarníkov doslova prosili o zapožičanie diel, ale oni odmietli. Ale naša pozícia sa zmenila a dnes si môžeme my vyberať vystavujúcich autorov.

Tatranská galéria disponuje skutočne atraktívnymi priestormi, ale vraj boli snahy bývalú parnú elektráreň zbúrať...

Koniec 90. rokov bol ťažký, v Prešovskom kraji boli na programe dňa iné priority ako kultúra. Keď sa mi konečne podarilo do priestorov elektrárne, ktorú sme mali v prenájme, dostať predsedu kraja, vyslovil pamätné vety: „Vy chcete, pani riaditeľka, vybudovať z tejto barabizne galériu. Kto tu bude platiť energie? A viete, že deti na východe chodia v školách na latríny?“

To ma úplne odzbrojilo, a tak sme sa museli pustiť do záchrany budovy elektrárne sami. Len zapísanie do zoznamu kultúrnych pamiatok trvalo 5 rokov! Počas rekonštrukčných prác som na svojej starej škodovke zvážala od priateľov a známych záchody, umývadlá, kachličky som priviezla až z Trnavy, omietky zo Žiliny, počítače z Bratislavy.

Rekonštrukciu sme naštartovali s pomocou pána ministra Rudolfa Chmela, rodáka zo Svitu. Tatranská galéria je typickým príkladom financovania rekonštrukcie z viacerých zdrojov, ale takmer dve tretiny financií sme získali hlavne vďaka pomoci priateľov a známych.

Väčšina galérií je v správe samosprávnych krajov alebo miest. Majú samosprávy záujem o ich dobré fungovanie alebo berú galérie ako zbytočný prívesok?

Za posledných 20 rokov sa veľmi zmenil prístup Prešovského samosprávneho kraja k fungovaniu kultúrnych inštitúcií. Máme absolútnu slobodu pri koncipovaní programov, ale modlím sa, aby sa to jedného dňa nezvrtlo, nepokazilo, lebo všade to tak nefunguje.

Výstavné siene galérie v Poprade očaria aj najnáročnejšieho návštevníka. 9 fotografií v galérii Výstavné siene galérie v Poprade očaria aj najnáročnejšieho návštevníka. Zdroj: Peter Ličák

Čo považujete vo svojej práci za kľúčové?

Profesionálny prístup, neustále vzdelávanie, informovanosť o dianí v kultúre. Rovnako dôležité je mať pri sebe ambiciózny kolektív, ktorý svojho šéfa chápe a podporuje. Stále máme čo dobiehať vo vyspelej Európe, snažím sa, aby naša galéria bola rešpektovanou inštitúciou nielen v podtatranskom regióne, ale aj v zahraničí. A to nie je ľahká ani pohodlná cesta.

Ste za to, aby boli výstavné siene renomovaných galérií prístupné aj amatérskym výtvarníkom?

Renomované galérie sú na prezentáciu profesionálneho umenia. Návštevníci našej galérie musia vedieť, že tu nájdu to najlepšie z oblasti výtvarného umenia. My to dodržiavame nielen pri výstavách, ale aj pri koncertoch a iných podujatiach. Amatérskym výtvarníkom sa venujú osvetové strediská.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×