Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kde sa majú hrať? Špeciálne ihrisko pre postihnuté deti mnohí na sídlisku nechcú

14.05.2019 (18/2019) Zdá sa, že inakosť sa na Slovensku stále nenosí. Najmä keď ju postavíte rovno medzi panelákovými blokmi. Prvé inkluzívne detské ihrisko vo Zvolene si hľadá svoje miesto pod slnkom.
Kde sa majú hrať? Špeciálne ihrisko pre postihnuté deti mnohí na sídlisku nechcú
6 fotografií v galérii
Špeciálna hojdačka, kde netreba dieťa vyberať z kočíka.
Autor fotografie: Martin Mázor

Marcela Václavková Konrádová je príjemná energická žena, ktorej by ste napriek barlám jej početné vážne diagnózy určite netipovali.

Reťazec zdravotných peripetií sa pre ňu začal vo chvíli, keď si ako piatačka na základnej škole poranila koleno. Do osemnástich rokov mala za sebou 5 operácií, týždeň pred maturitou jej objavili nádor v predkolení. V roku 1999 počas brigády v Taliansku na istý čas ochrnula.

„Bol voľný deň, a tak sme vyrazili s partiou spoznávať okolie. Zrazu mi stŕpli nohy, a keď som po chvíli urobila krok, išla som k zemi. Deň predtým ma trápila vysoká horúčka a nakoniec sa ukázalo, že tento problém je vírusového pôvodu. Potom sa už z mojej zdravotnej stránky nevyvíjalo dobre vôbec nič. Recidívy nádorov v predkolení, v roku 2010 sa mi ,zosypala‘ chrbtica a 5 rokov mi robil každodennú spoločnosť korzet,“ spomína.

Dodnes má za sebou 24 operácií pohybového aparátu a podstupuje liečbu imunoglobulínmi. K tomu sa pridružili problémy s krvou, chodí na transfúzie, prekonala aj kostný infarkt. Prvý v roku 2004, ďalší o 11 rokov neskôr, k tomu „schytala“ zápal svalov. „Raritná záležitosť,“ hovorili lekári. Opäť ochrnula, tentoraz kompletne, všetko sa učila nanovo. Hneď ako dostane virózu, prestáva chodiť.

Minulý rok od septembra až do Vianoc bojovala už so šiestym čiernym kašľom po sebe, ležala v nemocnici na pľúcnom oddelení napojená na prístroje. Človeku po týchto vetách logicky napadne otázka: kde dokáže nájsť toľko energie na ušľachtilé aktivity s hendikepovanými, ktorým sa venuje? „Čerpám ju práve od tých, pre ktorých ich robím,“ hovorí.

Marcela Václavková Konrádová napriek vlastným zdravotným hendikepom pomáha druhým. 6 fotografií v galérii Marcela Václavková Konrádová napriek vlastným zdravotným hendikepom pomáha druhým. Zdroj: Martin Mázor

„Tým, že si podobnými problémami sama prechádzam, viem, čo všetko život so zdravotným znevýhodnením prináša. Navyše som bola vždy ambiciózna, s hlavou plnou plánov. Snažím sa ukázať, že aj my dokážeme veľa vecí. Razím cestu aspoň malými vecami,“ dodáva skromne.

Náročný vzlet prvej lastovičky

Občianske združenie Prístav nádeje založila v januári 2012. Pod jej krídlami fungovala v Banskej Bystrici chránená dielňa pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, prevádzkujúca kaviareň s knižnicou. Po troch rokoch ju však museli pre nerentabilnosť zatvoriť, bez dotácií to jednoducho nešlo.

Inšpirovaná zahraničím rozmýšľala o inkluzívnom ihrisku pre zdravé a postihnuté deti už vyše roka pred jeho realizáciou. Navyše zistila, že na Slovensku nič podobné nie je.

„Pri splnení viacerých iných podmienok boli najväčšou prekážkou, pochopiteľne, financie. Dala som si urobiť projekt a našla firmu v Martine, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá. Keď prišla výzva na 5 000 eur, prihlásili sme sa a náš projekt bol nakoniec vyhodnotený ako najlepší z pätnástich.

Keďže však bolo treba ďalšie financie, oslovila som so žiadosťou o príspevok 37 firiem. Pomohli 3. Vrátane tej, ktorá stavala ihrisko. Nielenže nám zľavila 3 000 eur, ale neúčtovala si ani prácu. Patrí im za to naša veľká vďaka,“ ukazuje Marcela Václavková Konrádová smerom k vyvýšenému pieskovisku, prevažovacej hojdačke a edukačnej inkluzívnej zostave.

Na využití pozemku sa dohodli s mestom Zvolen a po 9-mesačnej realizácii došlo v septembri minulého roka k slávnostnému otvoreniu. Nasledovalo podobné ihrisko v Bratislave, rokuje sa s Prievidzou a Nitrou.

Hneď po tom, čo otvorili prvú lastovičku na zvolenskom sídlisku Západ, začali jeho autorke chodiť ďakovné maily s fotografiami od rodičov, čo pre ňu bolo tým najkrajším zadosťučinením.

Na vyvýšenom pieskovisku sa spolu môžu hrať deti na vozíčku aj bez neho. 6 fotografií v galérii Na vyvýšenom pieskovisku sa spolu môžu hrať deti na vozíčku aj bez neho. Zdroj: Martin Mázor

Jasné, že nás to ruší!

Zrod malého detského areálu na niekoľkých štvorcových metroch zelenej lúky sa však zďaleka nespájal s otvorenou náručou a pochopením všetkých dotknutých obyvateľov. Bariéry existujú stále. Miestami až také hrubé, že ako ostrieľaný redaktor, zvyknutý naozaj na všeličo, ostávam sedieť takpovediac s otvorenými ústami.

Prvú osobnú skúsenosť ponúka pani Marcela. Niektorí ľudia z blízkeho bloku jej vraj vykrikovali, že im ihrisko znehodnocuje bývanie, lebo je tam hluk a nemôžu si vychutnať kávičku na balkóne. Alebo že zavadzia deťom, ktoré sa chcú v zime spúšťať na sánkach z vedľajšieho kopčeka.

Druhá skúsenosť, tentoraz už moja vlastná, prichádza s rozčúlenou obyvateľkou Evou Helingerovou. Pristavila sa pri našej lavičke, chcela sa tiež vyjadriť. V byte na druhom poschodí žije už 22 rokov, tiež má preukaz ŤZP, a preto potrebuje pokoj. Ukazuje cez mobil video z Veľkej noci, keď sa tu hrali deti. Nevidím na tom nič zvláštne ani nenormálne, ale pani má svoj názor.

„Jasné, že nás to vyrušuje. Žiadne iné ihrisko nie je také plné ako tu. Nedá sa ani otvoriť okno, cez Veľkú noc sme sa nemohli ani najesť! Že tu teraz takmer nikto nie je? Mali ste prísť ráno. Aj autá tu v noci parkujú. Až 9! Veľmi pekné miesto ste si vybrali,“ prehodí k iniciátorke projektu.

„Aj ja som invalidka a nemám nič proti postihnutým deťom, veď aj my také v rodine máme. Ale prečo ihrisko vo vnútrobloku?“ Nechce pochopiť, že bez platného územného plánu mesta by nič podobné vzniknúť nemohlo. Z okna potom ešte vykrikovala: „Opovážte sa tu ešte niečo stavať!“

Nespokojnej panej slúži ku cti aspoň to, že prišla, predstavila sa, povedala svoj názor a neskrývala sa za anonymnými komentármi na sociálnych sieťach.

Prvé inkluzívne ihrisko na Slovensku slávnostne otvorili v septembri minulého roka. 6 fotografií v galérii Prvé inkluzívne ihrisko na Slovensku slávnostne otvorili v septembri minulého roka. Zdroj: Martin Mázor

Kvôli objektívnosti sme sa na hluk pýtali aj starej mamy jedného zo zdravých detí, ktoré bolo na ihrisku. Áno, niekedy je s tým skutočne problém. Schádzajú sa tu výrastkovia, ktorí robia až, slušne povedané, nechutný neporiadok.

Nie je to však najmä problém ich rodičov, poprípade mestskej polície, aby pri prekročení pravidiel slušného spolunažívania urobili poriadok? Postihnuté deti, ktoré tu využívajú jedno z absolútne nepostačujúceho počtu takýchto špeciálnych ihrísk, sú v tom absolútne nevinne.

Marcela Václavková Konrádová je presvedčená, že aj takáto konfrontácia je cestou k tomu, ako sa pohnúť ďalej. Za tie roky, odkedy pracuje s telesne postihnutými, sme sa podľa nej vo veci tolerancie pohli o niečo ďalej, ale stále je to málo...

Vďaka osudu za ihrisko...

Jednou z pravidelných návštevníčok inkluzívneho ihriska je Michaela Chovanová. Sympatická a statočná mamička, s ktorou sme sa zoznámili už približne pred šiestimi rokmi v rámci príbehu jej dcérky Mišky s ťažkou formou detskej mozgovej obrny a viacerými ďalšími diagnózami.

Veľmi podobne je na tom jej mladší brat Miško. Existovala nádej, že bude zdravý, krutá genetika však opäť zafungovala, a tak budú súrodenci vo veku 8 a necelé 4 roky navždy odkázaní na pomoc druhých.

Osud doprial Chovanovcom aspoň v podobe inkluzívneho ihriska, ktoré vyrástlo len kúsok od ich bytu. Môžu tu tráviť čas a tešiť sa z toho, ako ich ratolesti pomaličky napredujú vo vlastných zručnostiach alebo pri komunikácii so zdravými deťmi.

„Po niečom podobnom som túžila už dávno. Pokúšali sme sa zabezpečiť aspoň nejaké hracie prvky cez naše vlastné občianske združenie, zastavili nás však vysoké ceny, a tak sme sa dopracovali len k hojdačke za niekoľko stovák eur. Toto je vynikajúca vec.

Netreba ani vyberať dieťa z kočíka, môžem si sem pozvať iné mamičky a spríjemniť si deň. Deti si tu nájdu nových kamarátov aj medzi svojimi vrstovníkmi bez hendikepu. Tí im môžu pomôcť aspoň čiastočne odbúravať ich vlastný,“ teší Michaelu Chovanovú, ktorá by privítala rozšírenie ihriska o ďalšie prvky.

Integrovať postihnuté deti hravou formou medzi zdravé je veľmi dôležité. 6 fotografií v galérii Integrovať postihnuté deti hravou formou medzi zdravé je veľmi dôležité. Zdroj: Martin Mázor

Martýrium so zárubňami

Bojujú s nimi deti, prekonávajú ich aj dospelí vozičkári. Bariéry (nielen) na zvolenskom sídlisku Západ majú niekedy až absurdnú podobu. Kým bežný človek rozmýšľa pred posedením s kamarátmi nad tým, kde čapujú najlepšie pivo, Peter Tryzna sa najskôr opýta na šírku zárubní na WC.

„Aspoň takto to fungovalo posledné roky až dovtedy, kým som si nezadovážil užší vozík. Zárubne majú väčšinou šírku 60 centimetrov, takže som sa do nich nedokázal zmestiť. Na celom sídlisku je len jeden podnik, kde sa to dá. V meste som nenašiel ani jeden. Teraz mám už nový vozík, a tak sa zmestím aj do ,šesťdesiatok‘. Na milimeter presne,“ dodáva.

Infraštruktúra pre vozičkárov je podľa jeho skúseností niekedy až žalostná. Rozbité chodníky, prudké nájazdy, po ktorých sám nevyjde, nehovoriac o zime, počas ktorej bez pomoci druhých nemôže vystrčiť z domu ani nos.

„Prekážok, nielen tých ľudských, je veľa. Z tohto pohľadu nápad zriadiť inkluzívne ihrisko vítam, len zrejme chvíľu potrvá, kým si na seba zdravé a postihnuté deti zvyknú. Až čas ukáže, ako splní svoj účel,“ myslí si.

Hrať sa a žiť

Budovanie pomyselných mostov spájajúcich dva navonok odlišné detské svety je trendom po celom svete. Veľmi výstižne sformulovala ich význam americká učiteľka Emily Maxová, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu detí s telesným či duševným znevýhodnením.

Rozhodla sa, že vytvorí inkluzívne ihrisko pre všetkých bez ohľadu na hendikep. Po dôkladnej príprave sa prihlásila do súťaže, ktorú vypísala jedna poisťovacia spoločnosť, a získala pre školu Toomer, kde učí, 100 000 dolárov. O pár týždňov bolo ihrisko na svete. Je tam stále živo a rodičia jej ďakujú. „Pokiaľ sa spolu môžeme všetci hrať, potom spolu môžeme aj všetci žiť,“ povedala.

Na vyvýšenom pieskovisku sa spolu môžu hrať deti na vozíčku aj bez neho. 6 fotografií v galérii Na vyvýšenom pieskovisku sa spolu môžu hrať deti na vozíčku aj bez neho. Zdroj: Martin Mázor

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×