Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zabudnutá dedina: Unikátna vidiecka zástavba sa už zrejme ochrany pamiatkarov nedočká

13.05.2019 (18/2019) Stále stoja a takých domov je v Omastinej veľa. Takmer každému, kto ich vidí prvý raz, napadne, že by to mohli byť kultúrne pamiatky. Žiaľ, nie sú.
Zabudnutá dedina: Unikátna vidiecka zástavba sa už zrejme ochrany pamiatkarov nedočká
6 fotografií v galérii
Domčeky si lepili na seba členovia rodín, ktoré sa v časoch najväčšej slávy obce...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Pri troche fantázie pripomínajú malé jednoposchodové budovy v dedinke v Uhroveckej doline pri Bánovciach nad Bebravou zmenšeninu mestečka. Domčeky v Omastinej na konci asfaltky sú však len ruiny starých vidieckych domov. Nič viac.

Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Trenčín Eva Gazdíková vysvetľuje: „V obci nie je vyhlásené pamiatkové územie, pamiatková zóna ani pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a takisto v nej neevidujeme žiadnu národnú kultúrnu pamiatku. V minulosti boli snahy o vyhlásenie pamiatkovej zóny, čo predpokladá aj vyhlásenie národných kultúrnych pamiatok.

Keďže vyhlasovanie pamiatkových území a národných kultúrnych pamiatok je proces v správnom konaní, nutným predpokladom sú usporiadané a doriešené majetkovo-právne vzťahy a relatívne vyhovujúci stavebno-technický stav objektov, ktoré by mohli byť vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Tie sú v Omastinej už dlhodobo v nevyhovujúcom, havarijnom až dezolátnom stave.“


Od masti

Názov obce pravdepodobne pochádza z masti, tuku či sadla. K pôvodnému názvu obce Lehota sa veľmi rýchlo pridala aj „mastnota“. V písomných záznamoch je časom zmieňovaná ako Mazna Lehota, Omazchyna Lhota, Omastina Lehota, Omasztina, Omastina až po dnešné Omastiná. Na pôvodný jednoduchý názov Lehota si už dnes spomenie málokto. O tom, že to v tejto oblasti bolo o sviniach, svedčí aj názov neďalekej obce Kšinná. Zvolanie „kš“ alebo „kšš“ používali pastieri na privolávanie alebo odháňanie najmä pasúcich sa svíň.


Kvalitný suchý vápenec prispel k tomu, že domy vydržali doteraz. 6 fotografií v galérii Kvalitný suchý vápenec prispel k tomu, že domy vydržali doteraz. Zdroj: Vladimír Kampf

Srdcová záležitosť

Neusporiadané pozemky pod nimi a to, že padajú, čoskoro spečatí ich osud. Škoda. Zatiaľ ešte svedčia o tom, že v Omastinej bývalo rušno.

Michaela Vargicová (28), historička umenia a odborná radkyňa Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, pochádza z Uhrovskej doliny. Stala sa jej srdcovou záležitosťou.

„Možno máme na Slovensku ešte zaujímavejšie lokality,“ zamýšľa sa. „No moja rodná Uhrovská dolina je miestom, kam vedú zaujímavé turistické chodníky. Ich súčasťou je aj Omastiná.“

Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1389. Vtedy sa volala Lehota a patrila uhrovskému panstvu. Súčasná ľudová architektúra v Omastinej má základ v 19. storočí. Niektoré domy môžu mať jadrá z 18. storočia. Je to takzvaná radová potočná dedina,“ vysvetľuje Vargicová.

Do 18. storočia nebola zástavba v dedine taká ucelená ako dnes. Obydlia boli roztrúsenejšie. Postupne k nim pribúdali ďalšie. Z reťazovej rozptýlenej zástavby sa vyvinula radová.

„Miestni usadlíci si stavali domy po oboch stranách potoka, popri ktorom viedla cesta. Väčšina domov mala kratšiu – štítovú – stranu otočenú k vode. Niektoré domy postavili aj súbežne s cestou, aby využili stiesnený priestor v doline.“

V Omastinej dokázateľne žili ľudia v praveku. Územie výrazne ovplyvnila valaská kolonizácia v priebehu 15. storočia.

Historička umenia Michaela Vargicová je zamilovaná do svojho rodného kraja. 6 fotografií v galérii Historička umenia Michaela Vargicová je zamilovaná do svojho rodného kraja. Zdroj: Vladimír Kampf

„Ľudia prichádzali hospodáriť. Pôdy veľa k dispozícii nemali a je kamenistá. Živil ich najmä chov oviec a iných hospodárskych zvierat. Pestovali fazuľu, šošovicu, bôby, pohánku... Dôležité bolo aj ovocinárstvo. Sadili aj konope a ľan. Nežili tu žiadni chýrni remeselníci, ale dokázali si vyrobiť nástroje, aké potrebovali. Napríklad drevené truhlice na veci, takzvané škrine. Zdobili si ich rytými ornamentmi najčastejšie s kruhovými motívmi a Perúnovým kvetom. Niekedy do nich vyryli datovanie či meno majiteľa,“ vysvetľuje.

V jednej malej izbe

Domom v Omastinej ľudovo hovoria domy s „výškami“. „Výšky“ boli komory na poschodiach, do ktorých sa zvyčajne vchádzalo po schodisku zvonka stavby.

„Na prízemí mali jednu jedinú malú izbu, v ktorej bolo všetko a odohrával sa v nej rodinný život. Jedna pamätníčka spomínala, že v malom priestore bývalo 15 až 20 ľudí a nesťažovali sa. Starší členovia rodiny spali dolu v izbe a mladší hore v komore. Domy mali aj povalu pod strechou prístupnú rebríkom, kde uskladňovali seno. Tam spávali občas mládenci.

Chlebové pece si stavali aj mimo domov. Niektoré domy mali pristavené drevené alebo murované maštale a stodoly – „pajty“. Najčastejšie však stáli samostatne. Pod strechu schovávali aj náradie. V neskoršom období k domom pristavovali ďalšie miestnosti, zvyčajne komory s vlastným vchodom zvonka, prípadne maštale.

„Spočiatku žili v tak­zvaných čiernych izbách s otvoreným ohniskom, ktoré farbilo steny do čierna. Vetrali okienkami alebo otvorenými dverami. Zatvárať sa nemohli. Časom si začali stavať pece a sporáky. Na peciach sa ľudia zohrievali a spávali na nich najmenšie deti. Na prípeckoch v zime sedávali ženy a priadli alebo muži plietli pančuchy či papuče. To bola ich zimná činnosť v domoch.“

Zvonka prístupné horné poschodie, takzvaná výška, slúžilo spočiatku najmä ako komora. 6 fotografií v galérii Zvonka prístupné horné poschodie, takzvaná výška, slúžilo spočiatku najmä ako komora. Zdroj: Vladimír Kampf

Dávni Omastinčania sa venovali aj sušeniu ovocia. Stavali si na to sušiarne, ktoré boli zvyčajne na konci záhumienkov a na okraji polí. Sušili ich na roštoch z prútia – takzvaných lesách. V sušiarni kúrili i niekoľko dní. Sušené ovocie predávali, ale mali ho aj pre vlastnú potrebu. Nosili ho na výmenný obchod do južnejších oblastí. Zaň si preniesli trebárs obilniny, ktorým sa tu nedarilo.

Veko rakvy

Všetky domy v Omastinej si ľudia najmä v priebehu 20. storočia upravovali. Tak sa z „výšok“ stali priestory na bývanie.

„Upravovali si ich najmä starší obyvatelia. Mladší odchádzali za jednoduchším životom,“ vysvetľuje Vargicová. „To bol pravdepodobne dôvod, prečo si zachovali pôvodný vzhľad. Okrem toho mali k dispozícii kvalitný kameň, suchý vápenec. Z neho pálili poniže dediny vápno. Boli dobrí lámači kameňa. To ich živilo rovnako ako drevené uhlie, ktoré potrebovala skláreň v susednej obci. Z prútia vyrábali rošty na sušenie ovocia a ploty. V obci stála drevená zvonica.“

Napriek tomu, že Omastiná leží v náručí lesov, k drevu sa tu ľudia dostávali len ťažko. Gróf si ho strážil pre seba, pre vlastný obchod.

V Omastinej jasne vidno neporiadok okolo domov. Buď sú to veci, o ktorých si gazdovia povedali, že by sa im ešte mohli zísť, alebo už ich majitelia pomreli a doteraz ich nemal kto odpratať. Taká slovenská klasika. Práve akoby zmenšené domčeky mestečka dávajú haraburdám normálnych rozmerov v Omastinej gigantický rozmer. Pred jedným z vchodov je dokonca pohodené rozpadávajúce sa veko rakvy.

Skúšam miestnych, či mi k domom nepovedia nejaký príbeh. Zhovorčiví sú, ale do novín mám dať pokoj! Omastiná zostáva zabudnutá.

Zvláštna symbolika. Veko rakvy vo dverách opusteného domu... 6 fotografií v galérii Zvláštna symbolika. Veko rakvy vo dverách opusteného domu... Zdroj: Vladimír Kampf

Problém za problémom

Minimálny vek objektu alebo hnuteľnosti navrhnutej na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku nie je ohraničený. Minulý rok zapísali do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu napríklad areál detského domova v Trenčíne-Zlatovciach postavený v 70. rokoch 20. storočia.

Pri objektoch ľudovej architektúry, prípadne pri drobných sakrálnych objektoch, ako sú trebárs božie muky, kaplnky alebo sochy svätcov, sa stáva, že nie sú zakreslené na katastrálnej mape ani k nim nie je založený list vlastníctva. V podstate akoby neexistovali, čo sťažuje cestu k ich vyhláseniu za pamiatku. Pamiatkari sa boria aj s opačným extrémom, keď pamiatkovo chránený objekt vlastní spolu viac ako 20 vlastníkov. To veľmi komplikuje akúkoľvek ochranu.

Ani jasné vlastnícke vzťahy nemusia byť výhrou. „Problémom môže byť komunikácia s vlastníkom, keď nepreberá písomné zásielky, prípadne sa nezúčastňuje na pamiatkových dohľadoch a podobne. Pamiatkovú ochranu môže komplikovať neochota investovať prostriedky do objektu alebo nedostatok prostriedkov potrebných na základnú údržbu,“ vysvetľujú trenčianski pamiatkari v stanovisku.

Stáva sa, že podnet na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku podá vlastník.

„Tento jav je zriedkavý. Vyhlásenie za pamiatku môže byť v niektorých prípadoch vnímané ako spôsob dosiahnutia väčšej ochrany objektu vo vzťahu k okoliu. Podľa zákona v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť jej pamiatkové hodnoty.

Vo všeobecnosti musíme konštatovať, že z vlastníctva kultúrnej pamiatky plynie viac povinností ako práv. Samozrejme, vzhľadom na dnešné štandardy je často obnova pamiatky finančne a časovo náročnejšia. Vlastník kultúrnej pamiatky má pri jej obnove možnosť požiadať o dotáciu z ministerstva kultúry v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom. Na dotáciu však neexistuje právny nárok,“ vysvetľujú pamiatkari.

Podľa trenčianskych pamiatkarov je smutným príkladom chátrajúci kaštieľ v Kočovciach-Rakoľuboch či liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

„V oboch prípadoch Krajský pamiatkový úrad Trenčín využíva zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Ani opakované ukladanie pokút nemotivovalo vlastníkov k činnosti vedúcej k zlepšeniu stavu týchto objektov.“

Jedného dňa sa tu všetko skončilo. Poslední z domov zomierali zvyčajne osamelí. 6 fotografií v galérii Jedného dňa sa tu všetko skončilo. Poslední z domov zomierali zvyčajne osamelí. Zdroj: Vladimír Kampf


Pamiatky a územia

Základným znakom kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata ako významného architektonického, stavebného, technického alebo výtvarného diela. Nehnuteľná kultúrna pamiatka je určená svojím zložením, ako aj jedinečným riešením usporiadania jednotlivých hmôt a priestorov. Má konkrétne autentické konštrukčné, technické alebo výtvarné riešenie. V prípade pamiatkových území je ich zá­kladným znakom ich autentická urbanisticko-architektonická štruktúra. Ochrana územia s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zabezpečovaná formou vyhlásenia pamiatkovej rezervácie, pri menšom počte pamiatok formou pamiatkovej zóny.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×