Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pri prejazde okolo 11-tisícového mesta na prvý pohľad netušíte, že prechádzate okolo jedinečného miesta

07.05.2019 (17/2019) Kto ešte nebol v Bytči, môže ľutovať. Vyše 11-tisícové mesto pri prejazde na prvý pohľad možno nezaujme a dotyčný, žiaľ, netuší, že práve ide okolo jedinečného miesta.
Pri prejazde okolo 11-tisícového mesta na prvý pohľad netušíte, že prechádzate okolo jedinečného miesta
14 fotografií v galérii
Na mieste renesančného paláca stával menší hrad s vežou a skromným priestorom...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Tých prejazdov je v Bytči a najmä tesne okolo nej viac než dosť. Obchádzajú ju kamióny po diaľničnom ťahu z Bratislavy do Žiliny a na Kysuce aj po frekventovanej medzinárodnej ceste cez Makov do Česka. Obchádza ju aj železnica. Rýchliky v Bytči nestoja – do Žiliny je to kúsok.

Komu by napadlo, že práve prechádza okolo jedinečného mestečka? Nie preto, že tu majú v nádhernom zámku štátny archív a v jednom kultúrnom dome zasa obchody s najlacnejším textilným tovarom... Ani preto, že stačí prejsť za domy historického jadra a zrazu je pútnik medzi panelákmi.

Návštevník z námestia a uličiek síce na zadok nespadne, sála z nich však jedinečná atmosféra. Dotvárajú ich hlboké dvory a pasáže s obchodíkmi, kaviarničkami a cukrárničkami. Stojí tu aj rodný dom Jozefa Tisa. Ten síce najviac zaujíma médiá, ale je len zanedbateľnou malichernosťou v nezanedbateľnom celku.

Zo severu Bytču obteká Hričovský kanál Váhu a z juhu pôvodný Váh, najdlhšia slovenská rieka. Stredom centrálneho Námestia Slovenskej republiky preteká potok Petrovička. Po prúde za cestou smerom k Bytčianskemu zámku vytvára príjemný kanál. Stačí prižmúriť oči a povoliť uzdu fantázii.

Vraj to tam pripomína Benátky. Ja som mal pocit, že Amsterdam. Keby v oknách nad vodou svietili červené lampičky, možno by ulička zaujala viac...


Bytča

Lokalizácia: okres Bytča, Žilinský kraj, orografický celok: Horné Považie

Prvá písomná zmienka: 1234

Počet obyvateľov: 11 362

Vývoj nezamestnanosti v okrese: 2013 - 15,71 %; 2014 - 14,3 %; 2015 - 11,1 %; 2016 - 8,76 %; 2017 - 5,66 %; 2018 - 6,18 %; 2019 (február) - 5,05 %


Rímskokatolícky Kostol všetkých svätých je dominantou námestia. S priľahlými uličkami tvorí mestskú pamiatkovú zónu. 14 fotografií v galérii Rímskokatolícky Kostol všetkých svätých je dominantou námestia. S priľahlými uličkami tvorí mestskú pamiatkovú zónu. Zdroj: Vladimír Kampf

12 kilometrov dokumentov

Za „malým Amsterdamom“ je najvýznamnejšia pamiatka mesta – Bytčiansky zámok. Jeho základ tvorí renesančný Sobášny palác a niekoľko obytných a hospodárskych budov. V renesančnom paláci sídli štátny archív. Je to najkrajší archív na Slovensku. Po grófoch v ňom v súčasnosti „panuje“ riaditeľka Jana Kurucárová (62).

Archivári rátajú množstvo listín, ktoré spravujú, na metre. Do bežného metra sa zmestí 8 archívnych škatúľ. V Bytči ich majú približne 12 kilometrov. Celý palác je plný dokumentov, len jedno krídlo je určené na štúdium.

„Archív je tu od roku 1954. Najstaršiu listinu máme z roku 1263. Je vo fonde rodu Záborských a je zakladacou listinou obce Záborie. Najmladšie dokumenty máme z minulého roka. Sme štátnym archívom pre orgány verejnej moci na krajskej úrovni.

Nájdu sa u nás napríklad dokumenty o spoločnostiach, ktoré prednedávnom zanikli. Zbierame ich z regiónov Kysuce, Orava, Liptov, Turiec a horné Považie. V roku 2015 vytvorili Štátny archív v Trenčíne, ktorý prevzal časť nášho regiónu,“ vysvetľuje riaditeľka.

V archíve sú dokumenty župných správ. „Máme krásnu zbierku cirkevných matrík, panstiev, rodov... Fondy už počítame na stovky.“

Najväčším nepriateľom archívov sú plamene. Nedajbože vyhorieť.

„Ochrana pred ohňom je súčasťou môjho úradníckeho života. Čo povedia hasiči, je pre nás viac než zákon. Poslúchame ich do bodky. Keby mi hasič povedal čokoľvek, trebárs že steny majú byť zelené, tak budú zelené bez akýchkoľvek otázok a pochybností,“ vysvetľuje žartom a vzápätí dodáva: „Ohňa sa strašne bojím.“

Jana Kurucárová, riaditeľka Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči. 14 fotografií v galérii Jana Kurucárová, riaditeľka Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči. Zdroj: Vladimír Kampf

Ochrana dokumentov a podmienky, v ktorých ich skladujú, sú striktne dané. Musia ich dodržať aj v starej budove, ktorá si už na prvý pohľad vyžaduje rekonštrukciu.

„Už sa nás pokúšali vykradnúť. Našťastie nemali záujem o archívne dokumenty,“ spomína Jana Kurucárová.

„V čase, keď boli priestory prístupné pre verejnosť, zmizol sušič rúk, mizlo tekuté mydlo a všetko, čo nebolo pevne prichytené. Archív musí rátať aj s možnosťou, že príde bádateľ, ktorý si bude chcieť niečo nenápadne odniesť so sebou. To sa nám, našťastie, ešte nestalo.“

Život a smrť hrdinu

Bádateľom môže byť ktokoľvek, kto splní administratívne podmienky a vyplní bádateľský list.

„Až na výnimky im predkladáme materiály v origináloch. Písomnosti do roku 1526 len v kópiách. Kto si robí rodokmeň, má k dispozícii matriky na mikrofilmoch a premietacie zariadenie v bádateľni. Samozrejme, pracujeme aj na digitalizácii. Raz bude takmer celý náš archív prístupný na webe. Ktokoľvek bude môcť pracovať z pohodlia domu.“

Archív je v prvom rade vedecká inštitúcia. Medzi často vyhľadávané dokumenty patrí napríklad korešpondencia Alžbety Bátoriovej s palatínom Turzom alebo dokumenty, ktoré sa týkajú Juraja Jánošíka.

„Máme tu celý jeho život v troch knihách. Od matriky varínskej farnosti z roku 1688, kde ho pokrstili, až po rok 1713 so zápisom zo súdneho procesu aj s rozsudkom smrti,“ pýši sa riaditeľka Kurucárová.

Tu je uchovaný matričný záznam o narodení Juraja Jánošíka. 14 fotografií v galérii Tu je uchovaný matričný záznam o narodení Juraja Jánošíka. Zdroj: Vladimír Kampf

„Musíme fungovať aj ako úrad. Dostávame žiadosti od občanov, poskytujeme im rodné a úmrtné listy, dedičstvá, pozemky, informácie o obciach či regiónoch. Dôležitou súčasťou našej práce je predarchívna starostlivosť. Dozorujeme prácu inštitúcií, ktoré sú v našom dosahu.

Štátny archív rozhoduje, či sú ich dokumenty určené na vyradenie archívnymi dokumentmi. K tomu organizujeme exkurzie, aby ľudia videli, čo u nás všetko máme. Vďaka tomu, že sídlime v takomto nádhernom historickom priestore, niekedy počas leta suplujeme aj sprievodcovskú službu.“

Riaditeľka archívu je oddaná Bytčianka, ktorá z mesta nikdy nadlho neodišla.

„Rada cestujem. Som schopná rýchlo sa zbaliť a niekam odísť. Ale kdesi v hlave mám uložené, kam sa mám vrátiť, a to je tá naša Bytča,“ vyznáva sa.

Herecké výkony susedov

Radovan Kianica (39) vyštudoval herectvo v Banskej Bystrici.

„V súčasnosti učím literárno-dramatický odbor na ZUŠ v Bytči. Od januára minulého roka sa mi tu podarilo obnoviť tradíciu ochotníckeho divadla, ktorá spala dve desaťročia. Začali sme klasikou, hrou Jána Hollého Kubo. Mali sme úspech: predstavenia boli vypredané a úspech to malo aj na základnej škole a gymnáziu.

Tešil som sa napriek tomu, že keď som v tej istej sále vystupoval ako profesionálny herec s kolegami, tak sa nám ju nepodarilo až tak naplniť. Ja som bol len režisér s dvadsiatimi dvoma nadšenými hercami.“

Radovan začal učiť popri herectve a robiť pre Červené nosy Clowndoctors ako zdravotný klaun.

„Chodíme do nemocníc potešiť detičky, ale robíme aj geriatrické programy. Smiech nepozná vek. Ešte pred herectvom som chcel študovať sociál­nu prácu, výtvarníctvo a pedagogiku. Nakoniec sa mi podarilo dať všetky tieto záujmy dokopy,“ hovorí. „Cez herectvo som si našiel cestu ku všetkým.“

V meste funguje dramatický krúžok pre najmenších aj pre väčších a tiež ochotnícke divadlo BOD. 14 fotografií v galérii V meste funguje dramatický krúžok pre najmenších aj pre väčších a tiež ochotnícke divadlo BOD. Zdroj: Vladimír Kampf

Mal príležitosť zostať napríklad v Bratislave a tam sa venovať vlastnej hereckej kariére, ale rozhodol sa pre Bytču.

„Zobral som si za cieľ podporiť kultúru v tomto meste. Nemyslím si, že regionálna kultúra je na nižšej úrovni. Nová generácia mladých ľudí dokazuje, že sa dá robiť dobre, kvalitne a zodpovedne so vzdelanými ľuďmi. Veď v minulosti ani dramatický odbor neviedli ľudia vzdelaní v odbore, ale nadšené učiteľky, ktoré to bavilo. Vďaka nim to pokračovalo ďalej.“

Bytčianske ochotnícke divadlo BOD pritiahlo divákov, ktorí boli zvedaví na herecké výkony susedov. Nielen záujem rodičov vyvolalo predstavenie detí z dramatického odboru mladších Dramaťákov s názvom Polepetko. Veľkí Dramaťáci zasa zvládli Oscara Wilda a rozprávkový príbeh O slávikovi a ruži. Minulý rok zabodovali príbehom o Anne Frankovej.

„S BOD-om pripravujeme ďalšiu klasiku – Ženský zákon Jozefa Gregora Tajovského. Dúfame, že osloví aj dnešné publikum, rovnako ako Kubo, ktorý je krásnym príkladom neovplyvniteľného hrdinu. Klasika vždy zaberá a má výpovednú hodnotu.“

Pre herca, režiséra, sociálneho pracovníka a pedagóga je Bytča krásne tiché mesto, kde sa môže ktokoľvek zastaviť, vychutnať si jeho atmosféru a zistiť, že nie je až také tiché.

Čertovsky dobré predstavenie

Kultúra v Bytči mala istý čas namále: takmer nič sa nedialo. Jedným z tých, ktorí toto ticho narušili, bol aj Tibor Gärtner (32) s filmovým klubom a neskôr multižánrovým festivalom Hviezdne noci.

„Pôvodne to bol len menší filmový festival, ktorý postupne prerástol do hudobného, divadelného a detského festivalu. Postavený je na nadšení ľudí z celého mesta – od mladých po starých. Sme občianske združenie.“

Židovská synagóga od revolúcie v roku 1989 chátrala zvonka aj zvnútra. V súčasnosti sa ju snažia nadšenci zachrániť, začali zvnútra. 14 fotografií v galérii Židovská synagóga od revolúcie v roku 1989 chátrala zvonka aj zvnútra. V súčasnosti sa ju snažia nadšenci zachrániť, začali zvnútra. Zdroj: Vladimír Kampf

Pred štvordňovou augustovou akciou organizoval Peter Gärtner filmový klub. Ten funguje už jedenásty rok, festival piaty.

„V roku 2015 sme prevzali od mesta kino, pretože mesto už nemalo záujem prevádzkovať ho. Premietame každý víkend jeden až dva filmy.“

Peter vyštudoval scenáristku v Bratislave, pracoval v Kine Lumière, pol roka strávil vo Švédsku, potom sa vrátil a začal rozbiehať projekty a „máčať“ do nich ďalších. Venuje sa aj kočovnému bábkovému divadlu Morgonrock. Marionety si vyrába sám.

„Scenár k prvej hre O čertovi Kolofónovi som si tiež napísal sám. Je hitom, dodnes má za sebou viac ako 100 repríz. Prešli sme s ním celé Slovensko. Je to asi prvá bábková hra u nás, ktorá vyšla knižne. Napriek tomu nás stále niekam volajú. Hráme 2-3 razy za mesiac. Okrem toho ma živí písanie scenárov pre televízie či bábkové divadlo.“

Bytčania sa tešia. „Najkrajšie je vidieť, akú majú deti z programov pre ne radosť. Bytča má veľmi dobrú polohu, preto ma mrzí, že ľudia radšej chodia robiť do fabriky, do automobilky a sťažujú sa namiesto toho, aby si sami niečo vymysleli a prispeli napríklad k rozvoju turizmu. Veď na každú svetovú stranu od nás je niečo zaujímavé, buď príroda, alebo história. Počas festivalu Hviezdne noci naši návštevníci rýchlo zaplnia miestne reštaurácie, ale mnohí sa už ani nemajú kde najesť.“

Do Bytče sa vďaka Radovanovi Kianicovi vrátilo ochotnícke divadlo a vďaka Tiborovi Gärtnerovi si v meste zahrá aj drevo lipové...

Stredom Námestia Slovenskej republiky preteká potok Petrovička. Dodáva mestečku príjemnú atmosféru. 14 fotografií v galérii Stredom Námestia Slovenskej republiky preteká potok Petrovička. Dodáva mestečku príjemnú atmosféru. Zdroj: Vladimír Kampf


Čulá história

Bytča vznikla v roku 1945 zlúčením obcí Malá Bytča, Veľká Bytča a Hliník nad Váhom. Veľká Bytča sa stala majetkom Nitrianskeho biskupstva v roku 1234. V roku 1250 patrila bánovi Filovi, od roku 1270 zasa nitrianskemu biskupovi s malou prestávkou za Matúša Čáka. Od polovice 16. storočia patrila Turzovcom a po ich vymretí Esterháziovcom. Tí sa tu veľmi nezdržiavali. Kaštieľ postavili začiatkom 15. storočia, v 2. polovici 16. storočia ho prestavali Turzovci. V 2. polovici 19. storočia sa majiteľmi panstva stali Popperovci. Po 2.  svetovej vojne a znárodnení tu jeden z pôvodných majiteľov, barón Popper, zostal bývať až do svojej tragickej smrti na železnici v roku 1963. Iróniou osudu sa stal štátnym zamestnancom a správcom Bytčianskeho zámku. Mesto bolo čulým remeselníckym centrom s cechmi čižmárov, kováčov, debnárov, krajčírov, tkáčov. Začiatkom 17. storočia bolo sídlom palatína Juraja Turza. Koncom 19. storočia tu založili zápalkáreň, pivovar, parnú pílu a továreň na kožené výrobky.

Stavbou zámku poveril František Turzotalianskeho majstra Giovanniho Kilianaz Milána. 14 fotografií v galérii Stavbou zámku poveril František Turzotalianskeho majstra Giovanniho Kilianaz Milána. Zdroj: Vladimír Kampf

Anketa

Vladimíra Horvátová (32)

Bytču milujem. Je to malé veľké mesto. Máme tu všetko: hory, lesy, pamiatky a obchody. Nemusíte mať obavu, že niečo nezoženiete alebo budete musieť za niečím cestovať. Bytča je výnimočné mesto, ktoré preslávil najmä uhorský palatín Turzo. Jeho zásluhou je Bytča Bytčou. Chýba mi tu taká obyčajná vec ako veľká fontána. Fontány sú krásne a dá sa pri nich príjemne relaxovať. Človek len tak ide so zmrzlinou, a keď chce, tak si v nej omočí nohy. A chýba mi tu aj poriadna predajňa obuvi.

Katarína Mičietová (27)

Síce nie som z Bytče, ale strávila som tu kus školského, pracovného i voľnočasového života. Neviem si vybrať, či mám radšej svoju rodnú dedinu Veľké Rovné alebo Bytču. Bytča je akoby veľká dedina, kde sa každý s každým pozná. Ani nemusíte poznať jeho meno, ale na prvý pohľad viete, že je odtiaľto. Možno by tu mohlo byť ešte niečo navyše, ale to by zasa mohlo narušiť jedinečnú atmosféru tohto mestečka. Mne tu nič nechýba.

Radoslava Bučková (44)

Narodila som sa v Kotešovej. Môj svokor však pochádza z Bytče. Strávila som tu celé detstvo. Dochádzala som sem do ľudovej školy umenia na husle. Dnes mám v jednom z dvorov obchodík s provensalským tovarom. Mne sa tu všetko páči. Bytča má najkrajšie námestie. Pochodila som veľa miest, takže môžem porovnávať. Bytča má ducha. Prekáža mi len to, že niektorí ľudia sú tu príšerne malomeštiacki. Ako vraj povedal Janko Jesenský, keby mala Európa zadok, tak by to isto bola Bytča. Tiež narážal na to, na čo ja...

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×