Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nájdete tam viac pyramíd než v Egypte, napriek tomu ich nikto neobdivuje

28.04.2019 (16/2019) Nájdete tam viac pyramíd než v Egypte, napriek tomu ich nikto neobdivuje. V Sudáne sú dnes potomkovia obyvateľov slávneho núbijského kráľovstva radi, keď majú čo do úst.
Nájdete tam viac pyramíd než v Egypte, napriek tomu ich nikto neobdivuje
14 fotografií v galérii
Vzácne pyramídy v Meroe sú pod ochranou UNESCO.
Autor fotografie: Tomáš Kubuš

Čelí realite jednej z najchudobnejších krajín Afriky, smutne preslávenej krviprelievaním z čias občianskych vojen. Hoci tieto neúprosné fakty nabádajú turistov vyhnúť sa jej hraniciam veľkým oblúkom, bol by to skreslený a nespravodlivý obraz. Zvlášť pre tých, čo milujú históriu. Stačí zľaviť zo svojho komfortu a severný Sudán sa vám odvďačí nezabudnuteľnými zážitkami.

Divoké kontrasty Chartúmu

Hoci metropola Chartúm nebola pre domácich či turistov nikdy mestom snov, ponúka množstvo prekvapení ležiacich v prachu svojich ulíc.

Miestne rána sa začínajú pomerne skoro. S východom slnka sú už niektoré ulice plné a ožívajú trhoviská. Veľká mešita s dvomi minaretmi, podobnými ako v egyptskej Káhire, má už za sebou prvú rannú modlitbu.

Vonku pred ňou sedí hŕstka žobrákov a predavačov nepotrebných vecí. Na plachte majú rozložené staré, zažltnuté knihy, magnetofónové pásky, platňu, niekoľko mincí, nástrojov a v neposlednom rade aj tasbíh – koráliky na modlenie –, ktorému chýbajú guľôčky.

O pár ulíc ďalej sa rozprestiera trhovisko. Je divoké, sčasti v arabskom štýle a zároveň s prvkami čiernej Afriky. Na rohu predávajú ženy kávu, po stranách ulice sa grilujú kúsky pečienky napichnutej na tenkých paličkách, vypráža sa falafel, a kto nemá veľa peňazí, ten sa uspokojí aj s vajíčkom natvrdo.

Ranný ruch v uličkách Chartúmu. S východom slnka začínajú ožívať trhoviská... 14 fotografií v galérii Ranný ruch v uličkách Chartúmu. S východom slnka začínajú ožívať trhoviská... Zdroj: Tomáš Kubuš

Kontrasty by sa tu dali krájať. Muži v oblekoch v nablýskaných autách a starci v otrhaných šatách, rezignujúci na všetko a čakajúci s vystretou dlaňou na pár mincí. Neďaleko odtiaľto ležia vládne štvrte a prezidentský palác Umara al-Bašíra – hlavy krajiny, na ktorú vydali medzinárodný zatykač za vojnové zločiny.

O pár hodín neskôr sa mesto upchá diabolskou dopravou a prach sa tu mieša s trúbením. Pri potulkách natrafíte na niekoľko mešít, nájdete tu dokonca aj zaujímavý katolícky či ortodoxný kostolík, staré osmanské hrobky a britský vojenský cintorín. Ten je ako z iného sveta, všetko je tu sterilné a čisté, bez jedinej smietky.

Modrý Níl bez romantiky

Päťmiliónovou metropolou si razí cestu slávny Níl, na ktorého brehoch vznikali v Egypte významné civilizácie. Rieka obkolesuje mesto a smeruje na sever, aby sa vliala do Násirovho jazera, prešla Asuánom, Luxorom až do Káhiry a napokon do Alexandrie.

Aj tu v Sudáne priniesol Níl život, hoci promenáda tiahnuca sa pozdĺž jeho brehu je prázdna. Na vine je horúčava, ktorá aj mimo leta zohreje vzduch na viac než 35 stupňov.

Kde-tu stoja policajti či vojaci v uniformách so samopalmi prehodenými cez plecia a nehybne sledujúci okolie. Nemajú veľmi radi, keď sa tu fotografuje. Hoci dnes už sa to dá aj bez povolenia, provokovať netreba. „Vytrieskať“ z cudzinca zopár dolárov za vymyslený priestupok je tu totiž ešte stále bežným koloritom.

Hlavné mesto Chartúm leží v údolí rieky Níl. 14 fotografií v galérii Hlavné mesto Chartúm leží v údolí rieky Níl. Zdroj: Shutterstock

Modrý Níl plynie popri promenáde, no jeho honosný názov v sebe ukrýva v skutočnosti hnedú rieku bez štipky romantiky. Prednedávnom sa vylial z koryta a pohltil aj okolité stromy a kríky. Až pri moste k ostrovčeku Tuti Chartúm opäť ožije. Niekoľko chlapcov láka okoloidúcich na plavbu loďkou k sútoku Modrého a Bieleho Nílu, no väčšina lodí slúži ako čajovňa a útočisko pre mladých.

Sudán je konzervatívna krajina, no len čo vystúpite niekoľko drevených schodov na hornú palubu lode ukrytej v tieni mosta, spozorujete páriky, ktoré sa držia za ruky či túlia k sebe. Chodia si sem posedieť, pretože niekde na ulici či v parku by to bolo neprístojné. Hrá tu arabská disko hudba a z pohárikov popíjajú presladený čaj, veľmi podobný v celej Arábii. Keď do seba obrátite dva, nabijú vás energiou na celý deň.

Aj tu cítiť obrovské spoločenské rozdiely: na jednej strane cesty len šeď obyčajného života, na druhej sa hrdo týči k oblakom luxusný päťhviezdičkový hotel Corinthia. Na prvý pohľad pripomína dubajský Burdž al-Arab, no nie je až taký honosný.

„Voláme ho Hotel Kaddáfí,“ hovorí chlapík rozdávajúci čaj. „Peniaze na jeho výstavbu poslali z Líbye. Keby ich radšej rozdali ľuďom, všetkým by pomohli,“ dodá a mizne pri samovare.

O pár stoviek metrov ďalej, na špičke ostrova Tuti, sa stretáva Biely Níl s Modrým Nílom. Informačná tabuľa nikde, len zákaz fotiť a oznam o vojenskej zóne. Kým inde by z toho bola turistická atrakcia, v Sudáne by zrejme boli najradšej, keby tam ľudia nechodili.

Hotel Corinthia na brehu Nílu, naj¬luxusnejší v celom Sudáne. 14 fotografií v galérii Hotel Corinthia na brehu Nílu, naj¬luxusnejší v celom Sudáne. Zdroj: Tomáš Kubuš

Škorpióny v prachu Dongoly

Aj napriek tomu, že v krajine je dnes dominantný islam, nájdeme tu niekoľko stôp bohatej kresťanskej minulosti. Najzaujímavejšie miesto, ktorého ruiny môžno dodnes vidieť, je stará Dongola na brehu Nílu.

Z Chartúmu k nej treba prejsť asi 600 kilometrov, sudánske cesty sú však pomerne kvalitné, a tak naše putovanie ubieha rýchlejšie, než by sme si spočiatku boli pomysleli. Občas sa za oknom objaví mestečko, dedinka alebo len zhluk domov, stádo tiav či kôz. Autá miestami nahradili somáre, mulice či ťavy.

Hlbšie v krajine už žijú len nomádski pastieri. Až tam, kde pribudne piesok, sa v diaľke objavia prvé ruiny starobylej Dongoly. Časy existencie kráľovstva Makúria už síce vietor odvial ďaleko, spomienky v kameňoch však zostali.

Dnes je stará Dongola bez živej duše. Výnimkou je len staručký strážnik, ktorý občasnému zatúlanému návštevníkovi otvorí mešitu alebo hrobky. Prvé kamene Dongoly tu stáli už v 5. storočí.

Kráčam po piesku bez akýchkoľvek stôp a pred očami sa objavia hlavice stĺpov s kresťanskými krížmi. Pamätajú si ešte karavány z Dárfúru či Kordofánu, ktoré sa tu vždy zastavili na ceste do Egypta. Stálo tu niekoľko kostolov, granitové stĺpy s honosne ozdobenými hlavicami, ale aj paláce, kláštory či trhoviská.

Úpadok zažila Dongola na prelome 14. a 15 storočia, keď už kríže nevládali odolávať náporu polmesiaca. „Pozor na škorpióny!“ kričí sprievodca Abdul a ukazuje na kamene. Má pravdu, pozriem sa bližšie a v tieni vidím krčiaceho sa maličkého jedovatého tvora. Neskôr pribúdajú ďalšie a ďalšie.

Cestou cez sudánsky vidiek stretnete popri nákladiakoch aj takéto primitívne povozy. 14 fotografií v galérii Cestou cez sudánsky vidiek stretnete popri nákladiakoch aj takéto primitívne povozy. Zdroj: Tomáš Kubuš

Starej Dongole dominuje pahorok ozdobený neveľkou pevnosťou. V čase Makúrie tam bol kráľovský trón, ale moslimovia ju pretvorili na mešitu. Dnes zíva prázdnotou a niet muezína, ktorý do nej zvolával veriacich. Keďže najbližšie domy sú kilometre odtiaľto, aj tak by nikto neprišiel.

Zaujímavosťou Dongoly sú aj kupolovité islamské hrobky, pripomínajúce obrovské včelie úle. Mali ich len najdôležitejší obyvatelia, ostatným musela stačiť diera v zemi a kamenná stéla.

Osladzujú si život

Karima na brehu Nílu, vzdialená asi 400 kilometrov od hlavného mesta, je pomerne neznáme, hoci väčšie mesto severného Sudánu. Mimo záujmu je najmä preto, že ju vždy zatienia historické a archeologické lokality roztrúsené v okolí.

Za mestom sa dvíha posvätný vrch Džebel Barkal a neďaleko od neho ležia nielen pyramídy, ale aj vzácne hrobky. V samotnej Karime tak môžete zažiť atmosféru nefalšovaného sudánskeho mesta bez akejkoľvek turistickej pozlátky.

Keď sa túlam zaprášenými ulicami, mnohí si ma premeriavajú, no s úsmevom na tvári. Cez deň sa obchoduje na trhovisku či v bočných uličkách a podvečer sa hlavné námestie zmení na obrovskú čajovňu.

Miestne obchodíky ponúkajú kvalitné datle z oáz zvané barakawi, ktorých je v okolí mesta viac než dosť. Na prvý dotyk sú suché a tvrdé, chutia však vynikajúco. Treba ich len očistiť od prachu, ktorý na ne počas dňa sadne.

Miestny falafel chutí výborne. 14 fotografií v galérii Miestny falafel chutí výborne. Zdroj: Tomáš Kubuš

Podvečer ľudia vytiahnu na ulicu grily a cítiť vôňu pripravovaného mäsa napichnutého na špajdliach. V prepálenom oleji sa frituje falafel a z veľkej nádoby sa naberačkou servíruje fazuľová kaša ful. Sudánska kuchyňa je jednoduchá, ale človek sa tu dobre naje.

V meste je len niekoľko lámp, a tak je ponorené do pofidérnej tmy, ktorú osvetľujú len obchodíky či malé podniky. Pred každým sedí vždy aspoň poltucet zhovárajúcich sa mužov či chlapcov.

Na námestí prebieha deľba práce na sudánsky spôsob: kým núbijské ženy sedia pri žeravých uhlíkoch, na ktorých spočívajú kanvice čaju alebo kávy, muži sa zhovárajú a pijú. S výnimkou predavačiek nesedia vonku žiadne ženy, námestie patrí po zotmení len a len mužom. Väčšina z nich fajčí cigarety alebo vodné fajky, a tak sa vo vzduchu mieša omamná vôňa ovocného tabaku.

Aj tu si osladzujú život niekoľkými lyžičkami cukru, na čo majú aj dôvod. Mesačný zárobok niekoľko desiatok dolárov je neúprosnou realitou a Sudánci si tak museli zvyknúť vyžiť z mála.

Aj preto sa začiatkom roku na viacerých miestach – aj tu v Karime – odohrali protesty miestnych proti vláde a minulý týždeň odstúpenému prezidentovi Bašírovi. Ozývali sa preto, aby štátni predstavitelia konečne robili niečo pre ľudí a starali sa o to, aby mali čo jesť.

Muži posedávajú vonku až do noci. 14 fotografií v galérii Muži posedávajú vonku až do noci. Zdroj: Tomáš Kubuš

Ku kráľom sami a bez schodov

Len pár kilometrov za Karimou sa ukrýva dôležité pohrebisko El-Kurru. Pár metrov od kráľovských hrobiek leží malá anonymná dedinka. Pár domov, prašné ulice, niekoľko somárov, cez ktoré sú prehodené veľké plastové nádoby na vodu a naháňajúce sa deti.

El-Kurru nepatrí k miestam, ktoré vás očaria na prvý pohľad, pretože jeho skutočná krása sa skrýva pod povrchom. Kedysi dávno si toto miesto za svoj posledný odpočinok vybrali vládcovia kráľovstva Napata, ktoré tu existovalo asi pred 2 700 rokmi. Zo zeme aj dnes vyrastá niekoľko pyramíd, no pripomínajú skôr iracké zikkuraty. Sú rozpadnuté a spustnuté.

Starý strážnik v zažltnutej galabiji pokrytej prachom podíde bližšie, aby otvoril ťažké dvere do kráľovskej hrobky. Patrí panovníkovi Tantamanimu z 25. dynastie, ktorá vošla do dejín ako „núbijská“. Ťažký, teplý vydýchaný vzduc­h z hrobky sa vyvalí von a človeka okamžite zaleje pot.

Kým v Egypte schádzate do pyramídy nespočetným množstvom schodov, tu ste za minútku, navyše v príjemnom súkromí v starovekej hrobke faraóna.

Všade naokolo sú krásne maľby. Priestoru dominuje postava kráľa Tantamaniho a dotvára ho podobizeň jeho manželky, viacerých bohov či mnohé menšie scény. Sú také živé, že sa ich bojím dotknúť, aby mi na prstoch nezostala farba stará 25 storočí. Strop zdobí modrá farba posiata hviezdami.

Asi 20 minút cesty od El-Kurru leží uprostred ničoho skamenený les. Naokolo je len piesok, prach, štrk a kamene a odrazu sa pred vašimi očami zjavia obrovské kusy skamenených stromov. Ako z iného sveta. Pôsobia, akoby ich niečo prekvapilo a ony sa zľakli natoľko, že sa odrazu premenili na kamene a spadli na zem.

Jedna z dominánt mesta Masdžid al-Kabír – Veľká mešita. 14 fotografií v galérii Jedna z dominánt mesta Masdžid al-Kabír – Veľká mešita. Zdroj: Tomáš Kubuš

Podpis šialeného Taliana

Najznámejším miestom celého Sudánu nie je Chartúm, ale Meroe posiate pyramídami. Ak sa u nás spomínajú pyramídy, najčastejšie sa ukazuje na Egypt, niekedy na Mexiko či Guatemalu, ale na Sudán sa takmer vždy zabudne. Je tu paradoxne viac pyramíd než v Egypte, len tu ešte našťastie nepocítili, čo to je masový turizmus, a preto zostávajú zahalené rúškom tajomstva.

Niekdajšie hlavné mesto kušského kráľovstva na východnom brehu Nílu vidno z diaľky, jeho špicaté pyramídy, stojace na pahorku, pôsobia ako roztrúsené majáky. Nemusia ani svietiť, aby k nim človek trafil.

Pred areálom predávajú deti suveníry občasným návštevníkom a muži naháňajú osedlané ťavy, aby vám za pár dolárov sprostredkovali zážitok starej karavány blížiacej sa k pyramídam.

Kam sa na tomto mieste plnom energie pozriete, tam vidíte ihlany zapichnuté v piesku. Mnohé pyramídy v tomto archeologickom raji majú vyše 2 000 rokov. Sú rôzne. Niektoré zrekonštruovali prazvláštnym spôsobom, až to bije do očí, iným nechali ich ošarpanú krásu.

Nemožno si nevšimnúť, že mnohé pyramídy prišli o svoj vrcholok. V roku 1834 ich poničil Talian Ferlini, ktorý hľadal poklady. V snahe nájsť zlato mu nenapadlo nič lepšie ako odpaľovať vrcholky pyramíd.

Keďže pyramídy sú zatvorené, nemožno vojsť dnu do pohrebných komôr, ale niekoľko vstupov dovolí nazrieť aspoň do chodby posiatej reliéfmi. Je ich tu toľko, že ich dokonca museli rozdeliť na severné, ktoré sú staršie, a novšie južné.

Krátky oddych domorodcov a ich tiav v Meroe. 14 fotografií v galérii Krátky oddych domorodcov a ich tiav v Meroe. Zdroj: Tomáš Kubuš

Meroe sa však spája nielen s pyramídami: niekoľko kilometrov odtiaľto ležia ruiny niekdajšieho mesta. To patrilo k najdôležitejším centrám tejto časti afrického kontinentu. Svojho času dokonca obchodovalo s Rimanmi a našla sa tu aj busta cisára Augusta. Tu, v zabudnutom kraji Núbie, tak ďaleko od cisárskych palácov rímskeho Palatina.

Meroe zbohatlo na železe, a tak si vystavalo chrámy, na ktoré natrafíte aj dnes, hoci len ako na opustené ruiny. Vrátiť sa však v čase... Boli by sme určite fascinovaní.


Sudán

Krajina s plným názvom Sudánska republika bola pred rozdelením najrozľahlejším africkým štátom. Vznikla osamostatnením od Egypta a Spojeného kráľovstva 1. januára 1956. Spory medzi severom a juhom vyústili do dvoch občianskych vojen v rokoch 1955 – 1972 a 1983 – 2005. Tie mali na svedomí celkovo viac ako dva milióny obetí, mnoho ľudí ušlo pred genocídou do zahraničia. Po odčlenení južnej časti Sudánu v ro- ku 2011 pretrvávajú krvavé konflikty práve tam.

Podľa údajov z minuloročnej jesene tam počas 5-ročného besnenia zahynulo okolo 400 000 ľudí, milióny obyvateľov stratili svoje domovy a trpia hladom. Oveľa pokojnejšia je situácia v severnej časti krajiny, ktorá je turisticky prístupná a atraktívna najmä vďaka svojim architektonickým skvostom. Na rozlohe 1 886 068 km2 žije približne 40 miliónov obyvateľov, hlavné mesto je Chartúm. Úradné jazyky sú angličtina a arabčina. Platí sa sudánskou librou (kurz 53,5 SDG za 1 euro), dá sa aj americkým dolárom. V krajine je veľmi lacno.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×