Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ekologickú katastrofu spomínali už v 80. rokoch. Zemplínsky trojuholník smrti stvoril najväčšie odkalisko na svete

25.04.2019 (15/2019) Ospevované fabriky vytvorili na Zemplíne trojuholník smrti, ktorý straší dodnes. Aj odkaliskom s najväčším obsahom toxických látok na svete.
Ekologickú katastrofu spomínali už v 80. rokoch. Zemplínsky trojuholník smrti stvoril najväčšie odkalisko na svete
7 fotografií v galérii
Odkalisko vybudovalo na uskladnenie popolčeka Chemko Strážske.
Autor fotografie: Peter Ličák

Za raného socializmu boli hrdým nespochybniteľným, rukolapným symbolom
premeny zaostalého východného Slovenska na priemyselný kraj.

Noviny o nich básnili ódy, maliarov hlásiacich sa k socialistickému realizmu fascinovali ich vysokánske komíny chrliace smrad a dym až kdesi hen do neba, vo filmových týždenníkoch Kina Čas sa Zemplínčania úprimne radovali, že nemajú ďaleko do roboty, že fabriky majú za humnami. Keby boli tušili...

Chemko Strážske, Chemlon Humenné, Bukóza Hencovce. Fabriky, o ktorých sa najmä v nadšených budovateľských 50. a 60. rokoch vravelo a písalo len v superlatívoch.

Propaganda v tom mala jasno: na poliach, kde ich postavili, donedávna hrdlačili malí gazdovia, štát ich zbavil každodenného otroctva na vlastnom, dokonca im za meter štvorcový pôdy veľkoryso zaplatil 40 halierov.

Z uťahaných roľníkov s dvoma vychudnutými kravkami a kozou priviazanou o rebrinák sa v nových fabrikách stali hrdí príslušníci pokrokovej robotníckej triedy, členovia brigád socialistickej práce lámajúci rekordy, priekopníci chemického priemyslu, výrobcovia umelého vlákna, dusičnatých hnojív i výbušnín, ktoré mali zničiť nepriateľov za železnou oponou.

Vyhrážky Schusterovi

Tri fabriky, tri cípy trojuholníka smrti. Najtoxickejšími látkami, aké kedy človek vymyslel, zamorili pôdu, vzduch, povrchové i podzemné vody.

V polovici 80. rokov sa odvážny krajský hygienik Michalus snažil otvoriť oči poslancom krajského národného výboru šokujúcimi slovami:

„Na Zemplíne máme ekologickú katastrofu, aká nemá vo svete obdobu. Keď chcete zachrániť tisícky ľudí pred umieraním na rakovinu, odstavte najrizikovejšie prevádzky v Chemku Strážske a okamžite vyhláste zákaz kúpania vo vodách Zemplínskej šíravy. Ak to neurobíte, Zemplín sa z tejto ekologickej katastrofy nespamätá ani o tisíc rokov...“ Varovné slová svojich adresátov nenašli.

Jeden z bodov Trojuholníka smrti tvorila Bukóza Hencovce. 7 fotografií v galérii Jeden z bodov Trojuholníka smrti tvorila Bukóza Hencovce. Zdroj: Peter Ličák

V tom čase sa rozhodovalo o ďalšom rozšírení výroby polychlórovaných bifenylov v Chemku Strážske. Jediný, koho varovanie zdvihlo zo stoličky, bol Rudolf Schuster, predseda Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.

Ako jediný funkcionár prijal pozvanie na zhromaždenie občanov Strážskeho v miestnom kine, ak sa nemýlim, s názvom Partizán. Ľudia protestovali proti novej výrobe, Rudolf Schuster im išiel dať za pravdu.

Cestoval som s ním v jeho svetlohnedom služobnom žigulíku do Strážskeho a kdesi pred Vranovom mu zazvonil autotelefón. Volal podpredseda slovenskej vlády Štefan Murín a rozhodne to nebol žiadny priateľský rozhovor. Kričal na predsedu kraja ako na malého chlapca, ktorý loptou rozbil susedom okno.

Jeho vyhrážky sa ozývali celým autom: „Dobre ma počúvaj, keď pred tými ľuďmi povieš jedno jediné slovo proti novému výrobnému programu, zajtra už do roboty nechoď. Ešte dnes v noci budeš zbavený funkcie. Tak si to dobre rozmysli a zavčasu otoč auto!“

Schuster auto neotočil, dal za pravdu obyvateľom Strážskeho, ktorí mali strach z výroby toxických polychlórovaných bifenylov. Ich výrobu strach a obavy ľudí nezastavili. Trojuholník smrti dostal ešte toxickejšiu podobu. Presnejšie povedané, tú najtoxickejšiu, ktorá ohrozuje zdravie Zemplínčanov dodnes.

Polychlórované bifenyly sa pred zákazom ich výroby a používania využívali ako rozpúšťadlá organických zlúčenín a tukov, ako zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách i tesneniach, používali sa tiež ako izolačné kvapaliny v kondenzátoroch a transformátoroch.

V rokoch, keď ich začali v Chemku vyrábať, boli PCB produkty – či už Delor, Delotherm, alebo Hydelor, považované odborníkmi za neškodné látky. Ich únik do prírody preto nikoho nevzrušoval, netrápil, ani to nikto neriešil. Tak sa zrodilo aj neizolované odkalisko medzi dedinami Poša a Nižný Hrabovec.

„Prešli celé desaťročia, kým sa zistilo, že polychlórované látky sú pre životné prostredie a zdravie ľudí veľkou pliagou, v prírode sa nerozkladajú, koncentrujú sa v telách živočíchov, šíria sa ako mor v potravinových reťazcoch. Skrátka, niet pred nimi úniku a my máme toxický odpad z ich výroby už 40 rokov za dedinami.

Naša trpezlivosť došla, už viac ako 13 000 ľudí sa preto podpísalo pod petíciu za ukončenie prevádzky odkaliska Poša a jeho následnú sanáciu,“ povedal pre Život predseda petičného výboru a starosta Nižného Hrušova, odkaliskom najviac ohrozovanej obce, Ján Fenčák.

Predsedom petičného výboru je starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. 7 fotografií v galérii Predsedom petičného výboru je starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. Zdroj: Peter Ličák

Polychlórované bifenyly sú pre ľudský organizmus nebezpečným nepriateľom. Keď sa cez vodu či niektorú potravinu dostanú do ľudského tela, oslabia jeho imunitný systém; aj malé dávky môžu vážne poškodiť pečeň, vyvolať poruchy neurologického systému, dokonca môžu ohroziť aj intelekt človeka.

Strach o zdravie

„Kým v iných dedinách majú ľudia za humnami záhrady, polia, v horských regiónoch lesy, v Poši, Nižnom Hrabovci i v Nižnom Hrušove straší ľudí už 40  rokov odkalisko popolčeka z niekdajšieho Chemka Strážske.

Máme deti, vnúčatá, nie je pre nás príjemný pocit žiť s takou chemickou bombou za chrbtom. Veď vodu zo zamorených studní nemôžeme použiť ani na zalievanie zeleniny či kvetov, ak si nechceme otráviť rodiny,“ hnevá sa konateľ známej aukčnej spoločnosti v Nižnom Hrušove Jaroslav Krajňák.

„Vo svojich najslávnejších a najproduktívnejších rokoch sa Chemko potrebovalo zbaviť veľkého množstva popolčeka zo spaľovacích kotlov. Na jeho uskladnenie vybudovalo v katastri susednej obce Poša 32-hektárové odkalisko. Popolček dopravovali z fabriky na niekoľko kilometrov vzdialené odkalisko potrubím.

Pôvodne mala popolček dopraviť do odkaliska netoxická úžitková voda, lenže Chemko používalo odpadovú vodu z chemickej výroby, ktorá obsahovala také nebezpečné látky ako arzén, polychlórované bifenyly, zinok, kadmium, chróm, meď, ortuť, skrátka smrteľnú dávku nebezpečných odpadov.

A pritom pri výstavbe odkaliska sa s toxickým odpadom nerátalo, preto táto vodná skládka pripomínajúca na prvý pohľad obyčajné jazero, nemá žiadnu izoláciu dna ani stien. A to je najmä pre našu dedinu hotová katastrofa,“ vysvetľuje podstatu problému starosta Nižného Hrušova.

Za 16 metrov vysokou hrádzou odkaliska je na ploche 32 hektárov uložených viac ako 2 milióny kubických metrov toxických látok. Je to bezkonkurenčne najväčšia skládka polychlórovaných látok na svete!

Primát, o aký nikto nestojí. Primát, za ktorý dnes nikto nenesie zodpovednosť, a teda ani nieto toho, kto by sa mal konečne postarať o likvidáciu stoviek ton životu nebezpečných jedov.

Hoci Ministerstvo životného prostredia SR eviduje odkalisko Poša ako environmentálnu záťaž a figuruje aj v štátnom programe toxických záťaží vytypovaných na likvidáciu, v praxi sa nič nedeje. Ako sa vraví, papier znesie veľa.

Odkalisko Poša pripomína na prvý pohľad neškodné jazero. Opak je pravda. 7 fotografií v galérii Odkalisko Poša pripomína na prvý pohľad neškodné jazero. Opak je pravda. Zdroj: Imrich Makó

Počas vlaňajších protestov Zemplínčanov proti odkalisku a nečinnosti úradov hovorca rezortu Michal Lukáč potvrdil, že v sedimentoch odkaliska je až extrémne vysoký najmä obsah arzénu, zvýšené sú aj obsahy zinku a kadmia.

A v Kyjovskom potoku, ktorý preteká tesne za poslednými domami Nižného Hrušova, našli ďalšie toxické látky. Sírany, dusičnany, chlorid amónny. Nečudo, že potok je od minulého leta permanentne pokrytý bielou penou, ktorá neveští nič dobré. Naopak, podáva svedectvo o tom, že odkalisko je stále aktívne.

Chemko sa však bráni, že už nebezpečné látky do odkaliska nevypúšťa, navyše vraj robí aj pravidelný monitoring odpadových vôd a jeho výsledky dnešným majiteľom fabriky hovoria, že s odkaliskom je všetko v poriadku.

Mŕtvy potok

Starosta Ján Fenčák to však vidí inak: „Osem rokov sa tu nerobil rozbor vody v studniach. Lebo táto kompetencia bola odobratá regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Dnes nikto nevie, ako vážne sú znečistené povrchové i podzemné vody.

Ale určite je to veľmi zlé, odkedy spustili do prevádzky odkalisko, život z Kyjovského potoka sa vytratil. A celý dolný Zemplín je regiónom s extrémne vysokým výskytom rakoviny. Tak sa pýtame, čo sa ešte musí stať, na akú katastrofu sa čaká, aby sa začalo s likvidáciou tejto toxickej pliagy za našimi humnami?“

Dobrou správou v tejto toxickej šlamastike je to, že na ministerstve životného prostredia vznikla pracovná komisia, v ktorej nechýbajú ani starostovia ohrozených obcí.

„Pred nami sú tri veľké úlohy. Ak sa ich podarí splniť, bude raz a navždy po probléme. V prvom rade musíme konečne nájsť firmu, ktorá je za odkalisko zodpovedná, lebo od roku 2015 sa po nej bezúspešne pátra. Jedna firma sa vyhovára na druhú, nikto na seba nechce prevziať zodpovednosť za to jazero plné jedov. A potom treba zakázať ďalšie využívanie odkaliska a napokon dosiahnuť jeho likvidáciu,“ konštatuje člen pracovnej komisie, starosta Ján Fenčák.

Kyjovský potok vytekajúci z odkaliska je permanentne pokrytý bielou penou, ktorá neveští nič dobrého. 7 fotografií v galérii Kyjovský potok vytekajúci z odkaliska je permanentne pokrytý bielou penou, ktorá neveští nič dobrého. Zdroj: Peter Ličák

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×