Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Etnologička: Veľká noc? Znie to pozoruhodne, no komunisti mali so „Sviatkami jari“ vlastne pravdu

21.04.2019 (16/2019) Či chceme, alebo nie, sviatky – aj tie veľkonočné – sa nás bytostne týkajú náboženským a politickým názorom. Aj na túto tému sme sa porozprávali s etnologičkou Slovenskej akadémie vied Katarínou Popelkovou (53).
Etnologička: Veľká noc? Znie to pozoruhodne, no komunisti mali so „Sviatkami jari“ vlastne pravdu
7 fotografií v galérii
Veľkonočná obchôdzka má svoj zmysel, utužuje rodinné a iné medziľudské vzťahy.
Autor fotografie: TASR

S kolegami sa venujete práve sviatkom, znie to ako zaujímavá téma.

Sviatky ako čas nekaždodenný majú mnohé podoby a funkcie. Majú za sebou veľmi dlhý vývoj a etnológia ako vedecký odbor sa dôkladne zaoberala ich históriou najmä v súvislosti s obradmi, mágiou či zvykmi, snažila sa rekonštruovať ich archaické podoby. Náš súčasný záujem však nesmeruje do minulosti, naopak, hľadáme odpoveď, akú funkciu plnia sviatky dnes.

Okrem duchovných a symbolických prvkov sviatkov mapujeme aj ich, takpovediac, praktické stránky, zábavnú a relaxačnú funkciu, vzťah sviatkov a obchodu či reklamy, vzťah sviatkov a politiky a ďalšie. Obrazne povedané, sviatky sme využili ako laboratórium na skúmanie spoločnosti.

Vychádzame z toho, že ľudia prostredníctvom sviatkov, tým, ako ich prežívajú, ako sa správajú, čomu dávajú prednosť alebo čo odmietajú, prejavujú svoje názory a uznávané hodnoty, uplatňujú svoje potreby a záujmy. Prijali sme preto motto: sviatky sú výborným zrkadlom spoločnosti, pretože o nej veľmi veľa vypovedajú.

Kým v minulosti Slováci Veľkú noc trávili výlučne doma, dnes mnohí odchádzajú do hôr či za exotikou. Zanevreli sme na sviatky?

Ak ľudia odchádzajú v tomto čase na dovolenku, nie je to ignorovanie sviatkov, je to iba iný spôsob trávenia sviatočných dní. Všimnite si, že jednotlivé hotely ponúkajú v rámci veľkonočných pobytov tradičné jedlá, maľovanie vajíčok či predvádzanie zvykov. Čiže ani keď lyžujeme, nás sviatky neobídu.

Ľudia môžu neuznávať, nemať radi veľkonočné zvyky, nebyť veriacimi, no aj tak je v stanovenom čase všadeprítomný duch sviatkov. Každý si však môže vybrať to svoje. To, že ľudia idú na lyžovačku či na poznávacie zájazdy, znamená, že využívajú dni, keď nemusia pracovať, na obnovu svojich síl bez toho, aby im niekto určoval spôsob.

Jedným z hlavných znakov sviatkovania v 21. storočí bez ohľadu na vierovyznanie, národnosť, vek totiž je, že všetkým vyhovujú voľné dni. Vejár sviatkovacích praktík sa v 21. storočí veľmi roztiahol. Preto nehovoríme o ignorácii, ale o slobodnom využívaní voľných dní. A práve to je na sviatkoch zaujímavé a hodné vedeckého skúmania.

Máme na výber. Môžeme akceptovať zvyk, ktorý pôsobí surovo, alebo sa vyberieme na výlet do prírody, či na dovolenku. 7 fotografií v galérii Máme na výber. Môžeme akceptovať zvyk, ktorý pôsobí surovo, alebo sa vyberieme na výlet do prírody, či na dovolenku. Zdroj: TASR

Je určite príjemné rozhodovať sa slobodne. Ale vždy to tak nebolo. Za socializmu sme v školách namiesto Veľkej noci mali na nástenke nápis „Sviatky jari“.

Sviatky sa vždy snažili ovládnuť mocné inštitúcie, pretože sú vynikajúcim nástrojom na ovplyvňovanie ľudí. Od stredoveku až takmer do 19. storočia určovala spôsoby, akými majú ľudia prežívať sviatky, najmä cirkev. Postupne prevzal časť jej roly štát, k náboženským sviatkom pribudli štátne, občianske, politické.

V období socializmu v 20. storočí podobu všetkých sviatkov výrazne ovplyvňovala komunistická ideológia, ktorá v tradičných cirkevných sviatkoch potláčala ich náboženskú stránku a jej verejné pripomínanie. Preto sa Veľká noc, súvisiaca s ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Krista, udržiavala v súkromí rodín veriacich. Oficiálne sa zdôrazňovali prvky nesúvisiace s cirkvou – vítanie jari.

Hoci to možno znie pozoruhodne, Veľká noc je naozaj pôvodne sviatkom jari. Kultúru celej Európy už od obdobia antiky výrazne ovplyvňoval poľnohospodársky spôsob života. Roľníci boli závislí od striedania ročných období. Február, marec, apríl boli plné magických praktík na privolanie jari, na oslavu plodnosti, nového života. Mnohé dodnes pretrvávajúce veľkonočné zvyky sú vlastne predkresťanské.

Čo by sa dalo povedať na margo dnešnej politickej moci a sviatkov?

Sviatky sú pre politikov fascinujúce, pretože jednotlivé politické tábory môžu do ich obsahov vnášať svoju agendu. Keď v roku 1993 vznikla Slovenská republika, medzi prvými prijali práve zákon o sviatkoch. Napočudovanie sa tam objavili všetky tradičné sviatky kresťanstva, hoci sa k nemu nehlásia všetci Slováci. Sú však také obľúbené, tradičné a zakorenené, že sa politici neodvážili odstrániť ich, hoci zákon niekoľkokrát novelizovali.

A na dôvažok, tých sviatkov v roku máme veľmi veľa. Problém so sviatkami majú zamestnávatelia, preto niektoré politické subjekty zvyknú pred voľbami sľubovať, že ich počet zredukujú. Tradičné, cirkvou podporované sviatky majú v našej krajine medzi uzákonenými dňami pracovného pokoja silnú, takmer neotrasiteľnú pozíciu.

Boj sa preto sústreďuje okolo uzákonených politických sviatkov a výročí historických udalostí. Ukazuje sa však, že je ťažko na niektorý siahnuť, pretože sa ozve iné politické zoskupenie, ktoré ho bráni.

Strany, ktoré sú pri moci, sa snažia ukazovať, ako si sviatky ctia, zúčastňujú sa na oslavách, prednášajú prejavy a kladú vence, aby zapôsobili na voličov. Na druhej strane tí, ktorí majú záujem o moc súperiť, hodnoty zakódované vo sviatku spochybňujú a navrhujú iný.

Ktorý sviatok Slovákov najviac rozdeľuje?

Naše výskumy ukázali, že sú to sviatky politické, napríklad výročie SNP. Politické elity, voliči a dokonca ani historici nie sú v názoroch jednotní.

Atmosfére sviatkov sa neubránime, ani keby sme chceli. Dôvodom sú aj naše deti. 7 fotografií v galérii Atmosfére sviatkov sa neubránime, ani keby sme chceli. Dôvodom sú aj naše deti. Zdroj: Profimedia

A čo potom takzvané moderné sviatky ako Halloween či svätý Valentín? Niektorí Slováci ich striktne odmietajú, dokonca nimi pohŕdajú.

Podľa našich výskumov sa u nás už aj tieto sviatky udomácnili či prijali a vôbec nás to neprekvapuje. Tejto téme sa venuje môj kolega Juraj Zajonc. Slovensko už má svoje formy osláv týchto sviatkov, hoci sa hovorí, že nie sú u nás pôvodné. Tiež spektrum ich vyznávačov je veľmi pestré.

Počas týchto sviatkov už aj cirkev vymýšľa nové druhy slávenia. V Šaštíne sa napríklad pri príležitosti svätého Valentína konajú týždne snúbencov, na Halloween sa organizujú detské zábavy v maskách svätcov a podobne.

Aktuálne slávime Veľkú noc. Sme jediní v Európe, kde muži šibú a oblievajú ženy. Obraz, ako dvaja mládenci držia z dvoch strán dievčine ruky a tretí na ňu leje vedro vody, pôsobí surovo.

Existuje veľká skupina ľudí, ktorej tieto zvyky prekážajú. Máme kritický postoj k oblievaniu či šibaniu aj preto, že v ňom nevidíme zmysel v spojení s naším dnešným spôsobom života. Pôvodne to bol obrad založený na viere v prenesenie životodarnej a očistnej sily z prírody na človeka. Mladý prút symbolizoval silu, dotykom sa prenášala na osobu. Voda, jej kvapky, zase symbolizovali oživenie.

Princíp bitia či ponižujúceho oblievania vodou v týchto obradoch nikdy nebol. Mal svoj jasný symbolický význam spätý so spôsobom života. Zmenami v hospodárení a organizácii spoločnosti sa pôvodné obrady zmenili na zvyky, ich pôvodný zmysel ustúpil.

Pretože sa však tradíciou hlboko zakorenili, zachovávali sa naďalej. Dnes sú čiastočne predmetom bezhraničnej zábavy bez toho, aby si vykonávatelia uvedomovali, že ich úloha je symbolická. Preto nemôžeme tvrdiť, že v našej kultúre máme surové zvyky.

Ako ich teda vnímať?

Veľkonočný pondelok je výnimočný tým, že nikto – ani cirkev, ani politici – nám neurčuje, čo máme robiť. Je silne podopretý tradíciou a spoločnosť ho potrebuje. Nie je to len šibanie a oblievanie. Je to návšteva rodiny, priateľov a ten, kto odmieta praktizovať niektoré veľkonočné zvyky, ide do prírody alebo sa návštevám vyhne. Je to predovšetkým využívanie voľného dňa po svojom a to je najviac, čo nám tieto sviatky dávajú.

Črtou našej súčasnosti je aj fascinácia zvykmi a folklórom. Počas sviatkov sa organizujú vystúpenia s jarnými a veľkonočnými zvykmi, predstavenia sú obľúbené v mestách, na dedinách i v rekreačných strediskách. Oblievanie a šibanie sa praktizuje hlavne medzi členmi folklórnych súborov.

Muži folkloristi navštevujú svoje kolegyne, utužujú tak svoju skupinu, radujú sa spolu, preto v ich prípade nemôžeme povedať, že ide o bohapusté oblievanie. Je to deň, keď vyjadrujú svoju súdržnosť.

A potom, oblievať či šibať chodia otcovia so svojimi synmi, utužuje sa tak rodina, medziľudské vzťahy. Spolužiaci zase navštevujú spolužiačky. Nie je to tak, že nám robia zle cudzí ľudia. Tá obchôdzka má zmysel, hoci sa môže zdať divoká.

Stretávame sa aj s tým, že veľa žien povie: neznášam to, ale v detstve som to mala rada, čakala som, koľko spolužiakov ma navštívi. Dievčina, ktorá nemala Veľkonočný pondelok rada a dnes je matkou, však podporuje to, aby jej syn išiel s otcom šibať či polievať.

Náš názor sa mení podľa toho, v ktorej etape života sa nachádzame a v akej skupine žijeme. Zvyky sú tu a patria k sviatku, my si však môžeme zvoliť spôsob, ako budeme sviatkovať. Vždy máme na výber.

Veľkonočné vajíčka boli v minulosti reprezentatívnymi darmi a obsahovali aj milostné veršíky. 7 fotografií v galérii Veľkonočné vajíčka boli v minulosti reprezentatívnymi darmi a obsahovali aj milostné veršíky. Zdroj: TASR

Muži dostávajú za šibačku a oblievačku kraslice či vajíčka. Vo svojom výskume ste to veľmi zaujímavo pomenovali ako reprezentatívne dary.

Áno, pretože reprezentovali intenzitu či charakter vzťahu medzi dievčinou a obdarovaným mládencom a symbolizovali kolobeh života. Každá farba mala svoj význam. V niektorých regiónoch sa bežne písali na vajíčka milostné verše. Bolo to veľmi prácne.

Ozdobené vajíčka a kraslice však dnes už nesymbolizujú iba Veľkú noc. Napríklad na mestských trhoch sa objavujú ako bežný sortiment v akomkoľvek období, doma ich zase radi využívame ako dekoratívny prvok.

Vo svojej štúdii spomínate, že vode na Veľkú noc sa nevyhli ani zvieratá.

V poľnohospodárstve boli zvieratá veľmi dôležité. Napríklad kone nechali brodiť v tečúcich vodách. Jarnej vode sa pripisovala magická funkcia a zvery predsa tiež potrebovali veľa sily.

Hoci sme veľmi malá krajina, v tom, ako oslavujeme Veľkú noc, vládnu veľké regionálne rozdiely.

Naše územie sa nachádza presne v strede kultúrnych prúdov. Z východu nás ovplyvňujú zvyky spojené s rituálmi ortodoxnej cirkvi, preto sú zvyky na východe Slovenska viac zamerané na vodu.

V oblasti Slovenska na východ od línie, približne od Starej Ľubovne smerom na juh, tradične piekli sviatočný koláč nazývaný „paska“. Aj v iných častiach Slovenska piekli rovnaký alebo aspoň podobný koláč, iba ho volajú inak, napríklad calta.

V prípade šibania a oblievania bola deliaca čiara niekde pri Banskej Bystrici. Dnes je to už iné, regionálne rozdiely sa stierajú, ľudia migrujú za prácou, sťahujú sa a prenášajú aj svoje zvyky. Svoje urobil aj obchod, dostupnosť veľkonočného tovaru je všade, korbáče sa predávajú alebo vyrábajú v tvorivých dielňach na celom Slovensku.

Spôsoby sviatkovania sa preto dnes líšia aj v rámci rodín, nielen regiónov. Manželia alebo partneri si prinášajú do spoločnej domácnosti tradície svojich rodín, dohodnú sa, že budú pestovať iba jednu z nich alebo naopak obidve a spoločne. Vznikajú tak veľmi zaujímavé špecifiká. Dnes už nemôžeme povedať, že na západe sa deje len to a to a naopak na východe presne len to a nič iné.

Naším národným jedlom sú skôr obilninové kaše ako halušky, už ich však nemáme v jedálnom lístku. V severských krajinách ich však konzumujú ako sviatočné jedlo počas Vianoc.

Kaša bola u nás jedlom na všedný deň. Sviatočným jedlom boli zase koláče. Jedlo v danom období súviselo aj s tým, čo sa práve dopestovalo či dochovalo.

Na východe Slovenska preto v tradičných veľkonočných jedlách dominovali mliečne jedlá, napríklad „syrek“. Súvisí to s chovom oviec, ktorý bol rozšírený práve v tejto časti krajiny. V 20. storočí však táto závislosť od domácich produktov zaniká. Potraviny sa začali vyrábať priemyselne, rozvinula sa obchodná sieť.

Sladký koláč pečú na celom Slovensku, jeho chuť je takmer rovnaká v každom regióne, rozličný je len názov. 7 fotografií v galérii Sladký koláč pečú na celom Slovensku, jeho chuť je takmer rovnaká v každom regióne, rozličný je len názov. Zdroj: Profimedia

Hovorili sme o sviatkoch, ktoré ľudí rozdeľujú. Kam by ste zaradili Veľkú noc?

Určite ľudí zjednocuje pestrosťou, v každom regióne sa nájdu všetky druhy sviatkovania. A opäť pripomínam: ľudí spájajú tieto sviatky aj preto, že ich využívajú tak, ako chcú. Ak slávite štátny sviatok, vyjadrujete svoj názor, prikláňate sa k tomu či onomu politickému spektru. V prípade Veľkej noci nenastáva rozkol v názoroch.

Hrozí nám, že ďalšie generácie úplne prestanú sláviť tradičné sviatky?

Určite nie. Ľudská spoločnosť potrebuje sviatok, aby rozlíšila každodennosť od mimoriadnosti. Sú to vzácne momenty, ktoré nás oddelia od pracovného času. Plnia teda veľmi dôležitú funkciu vo všetkých kultúrach.

Všetci vieme, čo máme robiť počas sviatkov, nečudujeme sa žiadnemu spôsobu trávenia Veľkej noci, všetci ovládame tradičné zvyky, hoci ich nepestujeme. Poznáme ich, pretože v našej spoločnosti sú hlboko zakorenené a podopreté tradíciou. Nehrozí, že by zanikli.


PhDr. Katarína Popelková, CSc., etnologička, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV

• Okrem témy súčasných sviatkov sa venuje aj urbánnemu štúdiu v etnológii, identite, stereotypom, dejinám etnológie, transformačným procesom po roku 1989 a vinohradníckemu mestu.

• V roku 1996 získala ako členka autorského kolektívu Medzinárodnú cenu G. Pitrèho – S. Salomoneho Marina za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, v rokoch 2001 a 2013 získala aj Cenu Slovenskej akadémie vied.

• Zostavila publikáciu Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? Spolu so Zuzanou Beňuškovou, Monikou Vrzgulovou a Jurajom Zajoncom sa v nej venujú slovenskej sviatkovej legislatíve, sviatkom a politike, Vianociam, výročiu SNP a Halloweenu.

Odborníčku Katarína Popelková zaujíma, ako trávia sviatky súčasníci. 7 fotografií v galérii Odborníčku Katarína Popelková zaujíma, ako trávia sviatky súčasníci. Zdroj: Mark Ištok

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×