Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ženy musia o rovnosť zabojovať, hovorí Andrea Gontkovičová

18.04.2019 O titul Slovenka roka sa uchádza 28 žien v deviatich kategóriách, z toho tri v oblasti biznis a manažment. Hlasovať môžete do 3. mája na webovej stránke www.slovenkaroka.sk/hlasovanie alebo pomocou SMS na číslo 7504. V prípade, že chcete podporiť Andreu Gontkovičovú, posielajte v SMS text SR 2.
Ženy musia o rovnosť zabojovať, hovorí Andrea Gontkovičová
2 fotografie v galérii
Ilustračné foto
Autor fotografie: Phillip Morris

V spoločnosti Phillip Morris pôsobíte ako riaditeľka inovácií a komerčného rozvoja – čo je náplňou vašej práce?

Mám na starosti celkovú obchodnú transformáciu spoločnosti Phillip Morris v Čechách, na Slovensku a Maďarsku. Veľa ľudí pozná PMI pod hlavičkou štandardných cigariet. Pred pár rokmi sme však urobili zásadné rozhodnutie, kedy sme si povedali, že sme pripravení prestať predávať klasické cigarety. Naším cieľom je aby v 21. storočí postupne nikto nefajčil. Prajeme si, aby ľudia s fajčením buď prestali, alebo prešli na výrobok so zníženými zdravotnými rizikami.

Čo pre vás znamená práca pre PMI?

Životné poslanie. Chcem aby ľudia v 21. storočí vedeli, že nemusia fajčiť. Či už si vyberú IQOS alebo inú alternatívu, nechávam na nich.

Rodos v sebe spája nádheru Neapola, orientálnu mágiu Damasku a príťažlivosť noblesného letoviska
Myslia na zadné vrátka: Tieto celebrity svoj talent a šikovnosť speňažili aj na iných frontoch!
Angelina Jolie je na tom horšie ako kedykoľvek predtým. Blízki majú strach, je iba kocky ľadu?

Stretávate sa často s negatívnymi reakciami okolia kvôli tomu, že pracujete pre tabakovú firmu?

Nie vo veľkej miere, ale áno stretla. Nechcem nikomu krivdiť, ale väčšinou to bola otázka prvoplánových predsudkov. Platí to najmä teraz, pretože v súčasnosti je mojim najväčším úspechom, aby ľudia prestali fajčiť a prešli na IQOS. Prestať fajčiť je podmienkou číslo jedna vždy. Ak mám príležitosť s ľuďmi na túto tému hovoriť, tak podstatu tohto projektu pochopia. Zmena sa totiž netýka len fajčiarov.

Zrejme máte na mysli okolie, ktoré fajčenie cigariet často obťažuje a škodí mu.

Áno, nejde však len o spoločenské priestory, ale aj o domácnosť a rodinu. Sme spoločenské tvory, ktoré majú priateľov, manželov, rodiny, ale aj profesie, ktoré prichádzajú do kontaktu s ľuďmi neustále. Fajčenie má dopad na celý jeho život, bez dymu a popola sa do ovzdušia nič neuvoľňuje a tým pádom neškodí ani okoliu. Para zo zariadenia IQOS je podobná tomu, ako keď varíte špagety. Samozrejme, že je cítiť, ale nepretrváva v miestnosti, či na vlasoch, tele a oblečení.

Máte pozitívnu reakciu aj od niekoho koho poznáte?

Určite áno. Jedna z prvých koho som prekonvertovala na IQOS bola moja kaderníčka, ktorej som povedala, že dosť! Už nemusíš fajčiť a vyskúšaj toto. Ako prvá mi povedala, že sa cíti omnoho komfortnejšie a pozitívne reagujú aj jej zákazníčky. Myslím si, že práve pre takéto povolania a ľudí v službách je IQOS naozaj lepšou možnosťou.

V PMI ste začínali ste ako asistentka, čo neznie ako práca snov – aká bola vaša prvá reakcia?

Vyštudovala som humanitné vedy a po škole som sa venovala tlmočeniu a prekladateľstvu. Nikdy som si nemyslela, že skončím v biznise. Tlmočila som aj v Európskej komisii, ale vždy som mala pocit, že k témam, ktoré sa tam riešia, sa viem vyjadriť aj ja. Tá druhá strana bola pre mňa zaujímavejšia. Keď ale prišla ponuka na pozíciu asistentky vo Philip Morris (PMI), moja prvá reakcia bola zamietavá. Povedala som si, že určite nechcem robiť asistentku a určite nie v tabakovej firme. Som však pomerne odvážna a tak som si povedala, že to skúsim.

Vo vašich predchádzajúcich rozhovoroch som narazila na vaše vyjadrenie, že len vďaka manželovi sa vám darí skĺbiť prácu a kariéru.

Bez neho si to nedokážem ani predstaviť, nakoľko sme chceli žiť ako rodina, máme dve deti a nemáme žiadnu inú pomoc. Manažujeme si to medzi sebou a bez neho by sa mi nikdy nepodarilo naplniť svoje ciele.

Vy sa venujete aj mentoringu a téme rovnosti platov, teda equal pay. Vnímate túto tému ako istú mieru spoločenskej zodpovednosti?

Nepochybne. Vnímam to ako cestu, ako ženy povzbudiť, aby do tohto dialógu išli a nebáli sa. Môže sa im stať, že vstúpia do miestnosti, kde budú jedinou ženou medzi pätnástimi mužmi a áno, môžu sa v takýchto situáciách cítiť osamotene, ale nič to nemení na fakte, že to miesto pri tom stole má. O čo viac žien tam bude sedieť, o to viac bude projekt či firma úspešnejší. Je treba si uvedomiť, že nápady a rozhodnutia, ktoré sú veľmi dobre premyslené, sa rodia len z tímov, ktoré majú diverzitu. Ženy nielen, že majú právo, ale najmä povinnosť sa do spoločnosti zaradiť a prejaviť odhodlanie a silu.

Niekedy sa však stáva, že tam kde je muž označovaný za odvážneho, sa žene dostane prívlastkov ako príliš emotívna, či agresívna. Aká je vaša skúsenosť?

Samozrejme, že aj ja som mala podobné skúsenosti, kedy mi niekto vyčítal, že o téme nič neviem a podobne, ale treba si uvedomiť, že tak ako ženy, ani muži nie sú jednoliatou skupinou. Ani spoločnosť nie je čiernobiela a všetko sa deje z nejakého dôvodu. Môže sa stať, že aj žena sa bojí vyjadriť, nechce sa vyjadriť a v tomto treba nabrať sebavedomie. Muž si väčšinou vypýta povýšenie o dve pozície smerom nahor a ženy často sedia a vravia si, čo všetko sa musia naučiť. Ak máte vytýčený cieľ, tak si za ním treba ísť. Netreba sa nechať zastrašiť momentálnou negatívnou skúsenosťou.

Stalo sa vám niekedy, že ste si kvôli práci napríklad aj poplakali?

Určite áno a nie raz. Ani pre mňa to nebolo jednoduché, najmä ak si uvedomíme, že som na začiatku nemala žiadne skúsenosti z biznisom a financiami. Ja som vyštudovala humanitné vedy, čiže som prešla od Dickensa a Bronteovej či Cervantesa do tvrdého biznisu. Hoci to uspokojovalo moju zvedavosť, tak som si samozrejme zažila aj krušné chvíle. Je dôležité si uvedomiť váhu svojich rozhodnutí a zvážiť si, či vám za to váš cieľ stojí. Mne za to projekt, akým je IQOS, stojí aj teraz a chcem na ňom pracovať aj naďalej. V takých momentoch je dôležité mať zázemie. Ja mám doma svojich troch mušketierov, ktorý ma vždy podporujú.

Máte motto, ktorému veríte?

Work hard, play hard. Na to play netreba zabúdať, pretože potom to nie je dobré pre vás, ani pre rodinu. Tak ako som náročná na prácu, tak som náročná aj na work life integráciu, nakoľko na balans neverím.

Čo je vaše play hard?

Napríklad ísť na skvelý koncert, čo nie je len o tých pár hodinách, ale aj o tej príprave, kedy si púšťate tie piesne a tešíte sa. Som veľký fanúšik filmov a milujem filmový festival v Karlových Varoch. Rovnako milujeme cestovanie. S manželom sme sa zhodli na tom, že to je najlepšie investovaný čas a peniaze. Milujeme celý ten zážitok, jednoduchú komunikáciu, trhy... veľký zážitok. Zambia, Zimbabwe ale v Ázii to bola Kambodža a v Latinskej Amerike aj Rio.

Ilustračné foto 2 fotografie v galérii Ilustračné foto Zdroj: Phillip Morris

Počula som, že ste veľkým športovým nadšencom. Je to pravda?

Áno a najradšej mám plávanie. Ak nemôžem plávať, pretože to nie je všade možné, tak potrebujem nejaký druh pohybu. Som energický človek a keď si zašportujem, mám ešte viac energie. Pohyb ma nabíja energiou a cítim sa psychicky veľmi dobre, prináša mi harmóniu. Nešportujem denne, ale snažím sa športovať veľmi často. Aj keď ma to stojí hodinu a pol a občas premýšľam, či si to môžem vo vyťaženom dni dovoliť. Vždy to vyhodnotím tak, že idem, i keď mám veľa práce. Veci sa mi rozjasnia a potom som efektívnejšia.

V rámci rozhovorov ste spomenuli, že na každého človeka čaká veľká šanca – čo bolo tou vašou?

Môj manžel. Obaja sme z Tatier, z jedného mestečka a on býval o ulicu vyššie. Obaja sme z obyčajných, chudobných rodín. Prežili sme detstvo, počas ktorého sme sa bicyklovali pod Tatrami a hoci sme spolu prežili celý život, dokopy sme sa dali až na vysokej škole. Celý život spolu rastieme aj profesionálne - on sa stal advokátom a ja som začala rásť v PMI. Mne prišla ponuka do Švajčiarska a potom do Prahy, čo znamenalo, že on bude musieť ostať minimálne rok doma. Prerušil svoju prácu a odvtedy sa zdá, že profesijne rastiem len ja, ale osobnostne sa vyvíjame spolu. On je najväčšia šanca, akú som dostala.

Ak by ste získali ocenenie Slovenka roka, čo by to pre vás znamenalo?

Veľkú zodpovednosť. Som veľmi poctená, že ma tá komisia niekde našla a je to ohromná pocta nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu, ktorá to so mnou intenzívne prežíva. Je to veľké prekvapenie a vzrušenie na všetkých frontoch. To je prvý element a druhým je tá cesta. Pretože už tá samotná nominácia mi do života priniesla možnosti o ktorých som doteraz ani nesnívala. Či už sú to rozhovory na rôzne témy, alebo kontakt s ďalšími nominovanými dámami, z ktorých každá dokázala v tej svojej oblasti veľké a významné veci. Je to úžasná skúsenosť a veľký záväzok.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×