Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nikto nevie, koľko ich na Slovensku je, a v akých podmienkach žijú. Chovať veľké šelmy môže ktokoľvek

17.04.2019 (14/2019) Veľkých „mačičiek“ máme na Slovensku isto viac ako 160. Na rozdiel od iných krajín EÚ môže u nás chovať veľké mačkovité šelmy ktokoľvek, kto splní predpísané podmienky, aj bez chovateľskej praxe.
Nikto nevie, koľko ich na Slovensku je, a v akých podmienkach žijú. Chovať veľké šelmy môže ktokoľvek
6 fotografií v galérii
V niektorých krajinách EÚ môžu chovať tigrea ostatné veľké mačkovité šelmy iba ľudia...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

V to krvavé ráno na začiatku marca v českej obci Zděchov, za hranicami so Slovenskom medzi Púchovom a Vsetínom, lev Fufi roztrhal svojho majiteľa Michala (33). Chovateľ neprežil, levy museli zastreliť.

Lev napadol tohto hazardéra už v čase, keď ich choval na Slovensku. Vtedy priznal, že urobil chybu, lebo si obliekol kabát napáchnutý psami. Istý čas sa uchádzal o partnerku v šou Farmár hľadá ženu. V tom čase žartoval, že ak sa mu podarí nejaké zoznámenie, bude musieť prestať spávať s levmi...

Michal zo Slovenska odišiel. Levy choval, hoci nespĺňal niektoré zákonné normy a chovateľskú prax mal mizernú. Ktovie, z akého dôvodu vliezol do výbehu, kde ho jeho miláčik usmrtil a načal.

Malých chovov, takých, ktoré nie sú verejnosti na očiach, máme na Slovensku niekoľko. Podľa neoficiálnych odhadov môže byť v našej krajine približne 5 až 10 chovateľov s jednou veľkou mačkovitou šelmou kdesi doma. Dostať sa k nim je nemožné. Chovom sa nechvália.

Tých, ktorí majú šeliem viac, je tiež niekoľko. Stáva sa, že im chov prerastá cez hlavu a musia sa ho zbaviť. Istý čas chovali tieto veľké šelmy aj mafiáni. Vlastné tigre na maznanie, trestanie a strašenie neposlušných mal Mikuláš Černák.


Ministerstvo zhromažďuje

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nemá k dispozícii údaje o celkovom počte veľkých mačkovitých šeliem u nás. Evidujú ich iba v súvislosti s vydanými povoleniami na dovoz, vývoz, opätovný vývoz, s výnimkami zo zákazu komerčných činností a súhlasmi na premiestnenie. Každý držiteľ živého cicavca pod ochranou CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín) je povinný viesť záznamy o chove na druhovej karte. Od 1. 1. 2019, na základe novely zákona CITES, je po zmene v chove povinný posielať na ministerstvo kópiu druhovej karty s vyznačenou zmenou. Ministerstvo tieto údaje v súčasnosti začína zhromažďovať.


Riaditeľ Zoo Hodonín Martin Krug hovorí, že aj záchrana zvierat môže mať viacero podôb. 6 fotografií v galérii Riaditeľ Zoo Hodonín Martin Krug hovorí, že aj záchrana zvierat môže mať viacero podôb. Zdroj: Vladimír Kampf

Kolotoč obchodu

Martin Krug (49) vyštudoval ekológiu populácie živočíchov na Univerzite Komenského, bol zoo­logickým námestníkom v bratislavskej zoologickej záhrade a v súčasnosti je riaditeľom hodonínskej zoo.

ňHovorí, že z ekologického hľadiska, čo sa týka sociálneho života vo svorkách, je lev spomedzi mačkovitých šeliem človeku najbližšie. Rozhodne by k nim však neliezol do výbehu ani napriek tomu, že tento rok majú v zoo nádherný prírastok dvoch malých bielych levíčat.

Zachraňovať zvieratá nemusí v ponímaní rôznych skupín znamenať úplne to isté. Krug rozlišuje odborné zachraňovanie živočíchov pred vyhynutím a zachraňovanie pred zlým prístupom k zvieratám.

„Práve zachraňovanie týraných zvierat môže byť nechcenou cestou. Majitelia sa zbavujú zvierat, ktoré im prerástli cez hlavu alebo sú už staré na to, aby im slúžili a tešili sa z nich. Väčšinou si zaobstarajú nové, mladé alebo majú vlastný chov. Aj záchranné stanice sú biz­nis. Vystavovať exotické a na pohľad ťažko zvládnuteľné živočíchy je atraktívne pre návštevníkov.“

Ochranárske zariadenia podľa Kruga nie sú schopné zastaviť kolotoč obchodu s mačkovitými šelmami, ale slúžia len ako akýsi domov sociálnych služieb pre dožívajúce a neproduktívne kusy. Obchodovanie so šelmami nie je ničím novým.

Ľudia si zvieratá domestikovali spočiatku na hospodárske využitie, ktoré im prinášalo potravu. Nasledovali ochranné a rôzne pracovné živočíchy. Človek si k nim vybudoval vzťah alebo si ich jednoducho podmanil. Veľké šelmy v chovoch zapadli do ľudskej spoločnosti ako prejav moci a vysokého spoločenského statusu.

„Bol to prejav majestátu a sily,“ vysvetľuje Krug. „V súčasnosti tento zvyk prešiel do pseudomajestátu ľudí, ktorí sa chcú cítiť akoby nad ostatnými. Nemusia to byť len majetní ľudia. Veľké šelmy sa do našich chovov dostali v období, keď si chceli niektorí dokazovať svoju silu. Nekontrolované chovy dokázali vyprodukovať desiatky zvierat. Bolo im jedno, či sa pária geneticky príbuzní jedinci.“

Veľká rodina

Reklamou na chov veľkých „mačičiek“ boli cirkusy. „Práve cirkusanti veľmi dobre vedeli, ako chovať zvieratá a mali s tým bohaté skúsenosti. Dokázali ich vo veľkom rozmnožovať. Analýzy DNA potvrdzujú, že cirkusové zvieratá sú jedna veľká rodina. Ich nadmerná produkcia prispela k rozmnoženiu zvierat do súkromných chovov.“

Niektoré cirkusy sa museli po krachu zvierat zbaviť alebo ich počas ťažkých časov predať, pretože ich nedokázali uživiť.

Riaditeľ Zoo Hodonín spolu so svojimi kolegami volajú po sprísnení pravidiel na chov veľkých mačkovitých šeliem.

Lev dokáže byť nekompromisný predátor, ale aj nežný otec. 6 fotografií v galérii Lev dokáže byť nekompromisný predátor, ale aj nežný otec. Zdroj: Vladimír Kampf

„Domyslieť treba aj to, čo budeme môcť urobiť so zvieratami z ilegálnych alebo nevhodných chovov. V Českej republike máme približne 140 tigrov, 35 z nich je v zoologických záhradách. K nim môžu pribudnúť neevidované zvieratá.

Ak by aj tento počet bol konečný, čo s nimi? Zoologické záhrady sú súčasťou medzinárodných programov a ich chovy sú kontrolované. Zvieratá bez sledovaného pôvodu si nemôžeme dovoliť zaradiť do našich chovov,“ vysvetľuje.

„To sme spomenuli len tigre... Ešte je tu niekoľko ďalších druhov, ktorých stavy sú na pováženie. Treba prijať opatrenia, aby sa ich počty nezvyšovali a dostali sa na únosnú a kontrolovanú hranicu v licencovaných zariadeniach.“

Pre návštevníkov sú najatraktívnejšie mláďatá. Sú ozdobami verejne prístupných chovov pri reštauráciách a v malých zooparkoch. Keď sú už na maznanie veľké a nebezpečné, začínajú mať ich časti z pohľadu tradičnej čínskej medicíny vysokú finančnú hodnotu.

Obchodovanie s takýmito neživými exemplármi podlieha prísnym pravidlám, ak nie je úplne zakázaný. Ani toto pokušenie údajne neobišlo Slovensko a našli sa podnikavci, ktorí si dokázali zarobiť napríklad na vyhľadávanom tigrom penise... Údajne je drahší ako kožušina z tohto tvora.

Jedinečný park

Klaudia Kollár (44) je zakladateľka Malkia parku v Orechovej Potôni. Obrovský priestor so zvieratami pomenovali po levici, ktorá je jeho základom. Park je doslova ukážkový. Poskytuje zvieratám dôstojný domov. Prekvapila ma jeho rozľahlosť.

„Celé to bolo neplánované. Postupne sme poskytovali útočisko ďalším zvieratám, ktoré potrebovali vhodnejšie podmienky na život v zajatí, aké mali v cirkusoch a u rôznych súkromných chovateľov,“ vysvetľuje zakladateľka.

Spočiatku hľadali, kde sú takéto zvieratá. Malkia park otvára tento rok štvrtú sezónu. Dnes sa už majitelia nechcených zvierat ozývajú aj sami.

Areál so zvieratami akoby Klaudii Kollár prerástol cez hlavu. V súčasnosti majú 52 kusov mačkovitých šeliem. „Všetko sa odvíjalo od priestoru. Ten sme postupne zapĺňali. Nemáme tu len veľké šelmy, ale aj iné druhy zvierat. Okolo jazierka žijú vodné vtáky.“

Malkia park je dôstojným priestorom. „Napríklad: Skupinku piatich levov sme získali od majiteľa, ktorý mal problémy so zabezpečením financií na ich chov. Kŕmiť ich nie je lacný špás. Nemal ich ani vykastrované,“ hovorí Kollár.

So šelmami sa mojkať nechodí. „Sú to šelmy, dobre vieme, že majú pazúry a zuby a aj keby sa s človekom chceli len pohrať, môžu mu ublížiť. Dodržiavame prísne pravidlá.“

Občas do Malkie niekto napíše. Napríklad, že majú 3 tigre a už nevedia, čo s nimi. „Jeden český zookútik hľadá domov pre levy... Našim zvieratám sa snažíme zabezpečiť najlepšiu opateru. Prichádzajú k nám s rôznymi chorobami a problémami, ktoré musíme riešiť.“

Klaudia Kollár, zakladateľka Malkia parku pri Orechovej Potôni. 6 fotografií v galérii Klaudia Kollár, zakladateľka Malkia parku pri Orechovej Potôni. Zdroj: Vladimír Kampf

Podľa Klaudie Kollár by človek so šelmou nemal mať žiadny vzťah.

„Genetika sa ovplyvniť nedá. Šelma iná nebude, iba ak ju donútime robiť veci, ktoré by prirodzene nerobila. Po celoživotných traumách k nám chodia zvieratá v telesne a duševne zlom stave.“

V Malkia parku je údajne niekoľko zvierat z cirkusov, ale z ktorých, som sa nedozvedel. Na tyranov treba predsa ukázať.

„Zviera v cirkuse nemá čo robiť, lebo nemá vytvorené ani najmenšie prirodzené podmienky na život. Cirkusantom je jedno, komu zvieratá predajú, keď ich už nepotrebujú. V malých zariadeniach pri rôznych reštauráciách či v zookútikoch ich nečaká spokojný život.“

V Malkia parku majú zvieratá za sklom, aby zabezpečili ich pokoj. Všetky sú vykastrované a nerozmnožujú ich.

„Niektorí návštevníci dokážu byť drzí a snažia sa zvieratám niečo hodiť aj cez vysoké ohrady...“

Spiace inštinkty

Veľké šelmy dráždia ochranárskych aktivistov a už aj regionálnych politikov najmä v cirkusoch. Cirkusanti sú na očiach. Je jednoduché ich kritizovať.

Faktom je, že na Slovensku nemáme zaregistrovaný žiadny cirkus. Druhým faktom je, že cirkusy, ktoré k nám prichádzajú najmä z Českej republiky a z Maďarska, sú pod veterinárnou kontrolou všade, kde sa zastavia. Nemôžu si dovoliť to čo tí, ktorých nevidno.

Antonín Aleš (27) krotiteľ zvierat z cirkusu Aleš odmieta, že by sa k svojim zvieratám správal ako tyran.

„S našimi zvieratami cvičím pár minút denne v manéži. Zvyšok dňa si vegetia. Snažíme sa im dať čo najväčší priestor. Ak nie je priestor vonku, púšťame ich do manéže,“ vysvetľuje.

Aleš vystupuje v manéži so štyrmi tigrami. Je jedným z mála chovateľov, ktorý medzi ne chodieva denne.

„Počas vystúpení musím dávať pozor najmä na obecenstvo, aby medzi šelmy niekto nestrčil ruku. Samozrejme, musím si dávať pozor aj na seba. Dôverujem im, žijem s nimi odmalička, a poznám ich. Napriek tomu musím brať ohľad na ich náladu. Keď vidím, že sa niektorému z mojich tigrov nechce skočiť, tak ho nenútim. Skočí trebárs zajtra,“ vysvetľuje.

Cirkusy sú divákomn a očiach. Krotitelia tvrdia, že keby sa k zvieratám správali ako tyrani, bolo by to na nich v manéži isto vidno. 6 fotografií v galérii Cirkusy sú divákomn a očiach. Krotitelia tvrdia, že keby sa k zvieratám správali ako tyrani, bolo by to na nich v manéži isto vidno. Zdroj: Vladimír Kampf

Ani cirkusové „mačičky“ nie sú stopercentne krotké, aby ich mohol hladkať len tak hocikto.

„Ja si pred mojimi zvieratami môžem dovoliť čupnúť alebo kľaknúť. Keby to skúsil niekto iný, dopadlo by to zle. Napriek tomu pred nimi nemôžem trebárs náhle spadnúť. To by mohlo prebudiť ich inštinkt, ktorému sa neubránia. Zdá sa, že ten nešťastný Michal šelmám nerozumel. Je mi ľúto tých zvierat. Som za prísne kontroly chovov. My sa im nebránime.“

Vývar z tigra

Koľko je na Slovensku veľkých mačkovitých šeliem, som sa v žiadnej inštitúcii úplne presne nedozvedel. Najzrozumiteľnejšiu odpoveď bez kopy paragrafov som dostal od Slovenskej inšpekcie životného prostredia:

„Slovenskú inšpekciu životného prostredia zaujímajú chovy veľkých mačkovitých šeliem v súvislosti s reguláciou či obmedzovaním medzinárodného obchodu s nimi, respektíve s výrobkami alebo časťami z nich, ako sú napríklad poľovnícke trofeje, šperky a predmety z tigrích pazúrov a zubov, prípravky tradičnej medicíny, mäso, tigrie kosti, tigrie bujóny, vývary a tak ďalej.

Pri držbe respektíve obchodovaní s niektorými druhmi veľkých mačkovitých šeliem alebo časťami a výrobkami z nich, ako sú tiger, lev, puma, rys, jaguár, leopard, gepard, ocelot a podobne, treba preukazovať ich pôvod alebo spôsob, ako ich chovatelia nadobudli...“ vysvetľujú v stanovisku.

Každý chovateľ, ktorý takéto veľké mačkovité šelmy chová, musí mať potrebné dokumenty, a zároveň viesť o ich obchode podrobnú evidenciu. Inšpekcia odhaduje, že na Slovensku môže byť približne 160 veľkých mačkovitých šeliem, najmä tigre, levy, pumy, rysy, jaguáre, leopardy, gepardy a oceloty...

„Nie je však možné vylúčiť, že sa o niektorých chovateľoch dozvieme až s odstupom času práve preto, že si neplnia svoje povinnosti a držbu zvierat neoznamujú.“

Relatívne novým fenoménom pri chove mačkovitých šeliem sú takzvané kontaktné chovy, keď je návštevníkovi umožnený blízky kontakt s veľkými mačkovitými šelmami, najčastejšie s mláďatami.

„Takéto praktiky zatiaľ nie sú na Slovensku zákonom regulované, pričom vo viacerých členských štátoch EÚ sa v súvislosti s kontaktnými chovmi nebezpečných zvierat uvažuje o obmedzení takýchto aktivít. V niektorých súkromných chovoch sa doslova čaká v rade na to, aby si návštevník zhotovil fotku alebo pohladkal tigríča.“

Hladkanie je o mláďatách. Neskôr začínajú mať časti niektorých zvierat a výrobky z nich z pohľadu tradičnej čínskej medicíny na čiernom trhu vysokú finančnú hodnotu, dokonca oveľa vyššiu ako živý jedinec.

V niektorých členských krajinách EÚ od chovateľa vyžadujú aj preukázanie chovateľskej praxe alebo odborných znalostí, bez ktorých mu chov takýchto nebezpečných živočíchov nepovolia.

Výbehy v Malkia parku sú ukážkové so všetkým, čo zvieratá chované v zajatí môžu dostať. 6 fotografií v galérii Výbehy v Malkia parku sú ukážkové so všetkým, čo zvieratá chované v zajatí môžu dostať. Zdroj: Vladimír Kampf


Opatrenia a pokuty

Keď veterinári natrafia na chovateľa, ktorý nesplnil povinnosť a nemá zariadenie na chov a držbu nebezpečných zvierat schválené, tak podľa stanoviska Štátnej veterinárnej a potravinovej správy regionálna pobočka nariadi chovateľovi opatrenia a uloží pokutu. Väčšinou sa to inšpektori dozvedia od iných občanov, ktorí majú v susedstve takýto chov. Každý držiteľ či chovateľ nebezpečných zvierat má povinnosť podať žiadosť o schválenie zariadenia. Za neschválené zariadenie môžu udeliť pokutu až do výšky 3 500 eur. V roku 2018 zistili pri kontrolách 10 nedostatkov, väčšinou boli spojené najmä s legálnosťou chovu. Na Slovensku je jedno z dvoch záchranných zariadení určené aj pre nebezpečné živočíchy. Týrané zviera môžu okrem zoo v Bojniciach umiestniť do náhradnej starostlivosti do schváleného zariadenia.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×