Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovenský štát v spolupráci s fašistami chystal pre mestečko na rozhraní dolného Šariša a Zemplína krvavý projekt

17.04.2019 (14/2019) Nechýbalo veľa a Hanušovce nad Topľou mohli mať bez vlastného pričinenia vo svojej histórii aj temnú kapitolu napísanú tými najčernejšími písmenami.
Slovenský štát v spolupráci s fašistami chystal pre mestečko na rozhraní dolného Šariša a Zemplína krvavý projekt
11 fotografií v galérii
Hanušovce ležia na pomedzí dolného Šariša a dolného Zemplína.
Autor fotografie: Peter Ličák

Politická garnitúra vojnového Slovenského štátu v spolupráci s fašistickým Nemeckom chystala pre mestečko na rozhraní dolného Šariša a dolného Zemplína projekt, aký fašisti pri organizovaní holokaustu nakreslili krvou židovských obetí v Osvienčime, Treblinke, Terezíne a vo varšavskom gete.


Hanušovce nad Topľou

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Vranov nad Topľou

Prvá písomná zmienka: 1332

Počet obyvateľov: 3 768

Vývoj nezamestnanosti v okrese: 2012 - 23,93 %; 2013 - 23,30 %; 2014 - 19,83 %; 2015 - 17,80 %; 2016 - 17,71 %; 2017 - 17,59 %; 2018 - 12,21 %; 2019 - 13,11 %


Dedičstvo po Dessewffyovcoch

„Aj v našom meste poznačili život na konci 30. rokov minulého storočia udalosti spojené s nástupom fašizmu, rozbitím Československa, so zákazom niektorých politických strán a so vznikom Slovenského štátu. Z filozofie a politiky Slovenského štátu sa zrodila myšlienka zriaďovať pracovné tábory pre asociálne živly a Rómov, podoprená zákonom z mája 1940.

Jedným z miest vybraných na zriadenie pracovných útvarov sa stali pre výstavbu strategicky veľmi významnej železničnej trate Prešov – Vranov – Strážske aj Hanušovce nad Topľou. S výstavbou tejto trate sa začalo v júni 1939, pracovný útvar sídlil v meste v rokoch 1942 – 1943.

Jeho veliteľstvo, hospodárska správa, kuchyňa a sklad sídlili v miestnom barokovom kaštieli šľachtickej rodiny Dessewffyovcov,“ hovorí o smutnej kapitole z dejín Hanušoviec šéf kaštieľa, múzea a archeoparku Ing. Samuel Bruss (33).

Na čele pracovníkov hanušovského múzea stojí Ing. Samuel Bruss. 11 fotografií v galérii Na čele pracovníkov hanušovského múzea stojí Ing. Samuel Bruss. Zdroj: Peter Ličák

Keď sa po dokončení železničnej trate zatvorili brány za pracovným útvarom, hrozili mestečku pod výbežkami Slanských vrchov ešte tragickejšie dni.

Na prelome rokov 1943 a 1944 sa o Hanušovciach nad Topľou uvažovalo ako o meste vhodnom na zriadenie pracovného tábora pre Židov. Našťastie pre stovky, možno tisícky prenasledovaných židovských rodín tento obludný zámer ostal len na papieri a v hlavách potentátov Slovenského štátu.

Možno aj preto, že od roku 1944 pôsobila v lesoch nad mestom partizánska jednotka Čapajev. Partizáni v auguste 1944 poškodili pri diverznej akcii 40 metrov vysoký viadukt tiahnuci sa ponad mesto, pri ústupe ho nemecké vojská zničili spolu s ďalšími viaduktmi pri Pavlovciach a Bystrom nad Topľou.

Hoci sa počiatky mesta spájajú s pôsobením rádu johanitov, ktorí tu na sklonku 13. storočia žili v kláštore, s rádom krížovníkov, ktorí boli známi ako ochrancovia Svätého hrobu, i s rádom Svätého Ducha, podľa Samuela Brussa sa o rozvoj Hanušoviec nad Topľou najviac zaslúžili majitelia hanušovského panstva – šľachtický rod Dessewffyovcov.

Hanušovčania sa právom pýšia honosným barokovým kaštieľom, ktorý si táto rodina dala postaviť v meste v prvej polovici 18. storočia. Roky sa zdalo, že veci, ktoré patrili k dennému životu uhorských šľachticov, sú nenávratne stratené, pretože v kaštieli sa z pôvodného grófskeho vybavenia nezachovalo nič.

Div divúci, že kaštieľ vôbec prežil nežič­livé časy, že ho súdruhovia typu Vasiľa Biľaka, ktorý začiatkom 50. rokov riadil z prešovského sekretariátu komunistickej strany polovicu východného Slovenska, nepremenili na sklad zemiakov, umelých hnojív či v lepšom prípade na polepšovňu malých výtržníkov a záškolákov.

Odkliaty rod

Hanušovský kaštieľ, múzeum i mesto mali šťastie, že do deja vstúpil Samuel Bruss. V mestečku pod viaduktom o mladom inžinierovi, absolventovi Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, vravia, že odklial dlhé roky ignorovaný a zabudnutý rod Dessewffyovcov. Nie je to žiadna zdvorilostná fráza, ale faktmi potvrdená realita.

Ako konzervátor historického nábytku a neskôr vedúci hanušovského múzea našiel žijúcich potomkov šľachtického rodu, pre kaštieľ získal originálne predmety, historický nábytok, obrazy, vyše 1 300 historických kníh, ba dokonca aj posteľné obliečky, ktoré používali. A čo je najhlavnejšie, v kaštieli vytvoril expozíciu, hoci málokto veril, že raz uzrie svetlo sveta.

Pred troma rokmi obnovili aj kaštieľ rodiny Štefana Soósa z roku 1564. 11 fotografií v galérii Pred troma rokmi obnovili aj kaštieľ rodiny Štefana Soósa z roku 1564. Zdroj: Peter Ličák

„Som veľmi šťastný, že sa mi podarilo jednu časť kaštieľa premeniť na honosnú knižnicu so vzácnymi originálmi historických kníh. Na návštevníkov najsugestívnejšie pôsobia komnaty s rôznymi drobnôstkami, bielizňou, textíliami, obrazmi starých majstrov, rodinnými fotografiami a osobnými vecami Dessewffyovcov.

Ľudí doslova fascinuje orientálny salón, ktorý podáva výrečné svedectvo o vycibrenom vkuse členov šľachtickej rodiny a ich záľube v pekných veciach. Návštevníci kaštieľa nám vravia, že obdivujú aj sakrálne predmety, bytostne súvisiace s dessewffyovskou štedrosťou a ochotou podporovať cirkevné spoločenstvá.

Teší ma aj záujem turistov o spálňu posledného žijúceho predstaviteľa rodu, len nedávno zosnulého Jána Dessewffyho,“ vyznal sa Životu mladý autor historickej expozície hanušovského barokového kaštieľa.

Do múzea v kaštieli prišiel ako čerstvý absolvent drevárskej fakulty, techniku spracovania dreva mal v krvi ešte zo strednej školy, kde mu učitelia a majstri odborného výcviku odhalili všetky tajomstvá a finesy ručnej výroby nábytku. Keď nastúpil v kaštieli do práce ako reštaurátor historického nábytku, potešil sa, že ako prvá sa mu dostala do rúk komoda, ktorá patrila spomínanému rodu.

Ako chlapec bol s rodičmi na prehliadke kaštieľa, a hoci odvtedy uplynulo už štvrť storočia, dodnes si pamätá, ako mu vtedy z ničoho nič prebehli po celom tele zimomriavky. Akoby mu osud poslal znamenie, že šľachtický rod bude nerozlučne patriť k jeho životu. Poslední potomkovia rodiny, sestry Marta a Mária, ktoré žijú v Paňovciach na východnom Slovensku, považujú Samuela Brussa za nového člena rodiny.

Popri Dessewffyovcoch má ešte jednu vášeň. S manželkou Jankou chovajú na farme s poeticky znejúcim názvom Breziny na kopci nad dedinou Pavlovce 20 koní.

„Sú mojou láskou od detstva, chovám ich pre radosť, nie pre biznis. Koník, ktorý tu príde na svet, tu na ranči svoju púť aj skončí. Z času na čas sa vyberiem z ranča na koni aj do roboty, do kaštieľa je to len pár kilometrov. V taký deň, keď vymením auto za koňa, sa cítim ako gróf Dessewffy, ktorý si ide zrána pozrieť z konského chrbta svoje panstvo,“ teší sa Samuel Bruss zo svojho stáda na ranči pod Slanskými vrchmi.

K panoráme Hanušoviec nad Topľou patrí od roku 1942 železničný viadukt. 11 fotografií v galérii K panoráme Hanušoviec nad Topľou patrí od roku 1942 železničný viadukt. Zdroj: Peter Ličák

Psychológ na čele mesta

Ako potvrdili prezidentské voľby, frustrované Slovensko už nielen verbálne, ale aj činmi volá po zmene politiky a politickej kultúry. Rovnako silno zaznieva volanie po generačnej výmene, slušne povedané, obkukaných politikov. Na ich mieste chcú ľudia škandálmi a kauzami neinfikovanú mladú krv – vo vláde, na ministerstvách, v parlamente, v mestských a obecných samosprávach.

Štefan Straka mladší (39) si nikdy nemyslel, že raz prevezme primátorskú štafetu po otcovi: „Doma som roky videl, ako sa vraví, v priamom prenose, že primátorom musí byť človek 24 hodín denne, v nedeľu, vo sviatok, na Vianoce i na Veľkú noc.

Keď sa otec rozhodol, že po dvoch volebných obdobiach sa už u voličov o ďalšie pôsobenie na radnici uchádzať nebude, mnoho ľudí ma nabádalo, že by som mal po ňom prevziať štafetový kolík. Na mestskom úrade som síce nováčikom, ale ešte pred prevzatím primátorských insígnií som mal dosť dobré predstavy o tom, čo ma v tejto funkcii čaká a neminie,“ vraví nový muž na čele Hanušoviec nad Topľou.

Na Prešovskej univerzite vyštudoval psychológiu, ale po získaní diplomu mu učarovala arteterapia. Venoval sa jej viac rokov v zahraničí, tam využívaniu umenia, spevu, divadla a maľby v liečebnom procese veria viac ako na Slovensku.

Prvé kontakty a praktické skúsenosti s domácou politikou získal v čase, keď pracoval v implementačnej agentúre ministerstva práce a sociálnych vecí. Vraví, že to bola druhá vysoká škola.

Za štyri mesiace na radnici sa presvedčil, že skúsenosti, ktoré v agentúre získal, majú cenu zlata. Lebo jedna vec sú plány a odhodlanie niečo dokázať, iná vec, väčšinou diametrálne odlišná, sú reálne možnosti. Finančné, časové, ale aj ľudské limity. Tak ako hranice ľudských síl a možností ovplyvňujú výkony športovcov, tak ovplyvňujú aj výkon samosprávy. Človek zvládne len to, na čo mu stačia sily. Príroda skrátka nepustí.

Hanušovský viadukt postavili v rokoch vojnového Slovenského štátu. 11 fotografií v galérii Hanušovský viadukt postavili v rokoch vojnového Slovenského štátu. Zdroj: Peter Ličák

„Ak si na Hanušovčanoch niečo veľmi vážim, tak je to vysoká miera tolerantnosti. Ilustrujem to na svojom vlastnom príklade: ja som evanjelik, manželka je rímskokatolíckeho vierovyznania, moja sekretárka gréckokatolíčka. A nikomu to nekole oči. Presne taká atmosféra vládne v celom meste. Keď do krčmy zájde na krígeľ piva partia Rómov, nikto do nich nerýpe, nepodpichuje ich, nepresadne si k vedľajšiemu stolu.

Nikto nerieši, kto sa v nedeľu modlí či nemodlí, do ktorého kostola ide na bohoslužby, pre nás Hanušovčanov to nie je podstatné. Rozhodujúce je, či je človek slušný alebo má od toho ďaleko. Také kritériá sú pre nás primárne. Sme skrátka mesto veľkej tolerancie a sme na to aj hrdí,“ pochválil sa atmosférou v meste jeho primátor.

Koníčkom šéfa kaštieľa sú kone, Štefan Straka si čistí hlavu od starostí a problémov pri ekozáhradníčení. Pred trinástimi rokmi dokonca založil občianske združenie Svatobor, ktoré propaguje túto formu obhospodarovania pôdy a záhrad.

Na radnici považuje za svoju srdcovú záležitosť rekonštrukciu domu kultúry, rozšírenie kapacity materskej školy o 20 miest a vytvorenie voľnočasovej zóny v grófskom parku.

„Bude to stáť asi milión eur, ale za tie peniaze dokážeme vytvoriť v srdci mesta relaxačnú zónu s malým amfiteátrom, v lete sa tam budú premietať filmy, chceme tam vytvoriť priestor aj na shakespearovské slávnosti. Keď sa mi podarí zrealizovať tieto plány, o 4 roky si poviem, že som svoje dni na radnici nepremárnil,“ prezradil nám svoje zámery.

Kroj je lahôdka

Pokojnú, tolerantnú atmosféru, v akej plynie život v Hanušovciach nad Topľou, oceňuje aj Anna Hrehová (57). Pred 18 rokmi si otvorila v centre mesta krajčírstvo. Skúseností na taký krok mala neúrekom: dve desaťročia si odkrútila ako pánska krajčírka vo veľkej odevnej fabrike v Prešove.

„Pracovala som na oddelení nohavíc. Celú zmenu som robila jednu pracovnú operáciu, dookola stále to isté, celé roky, bolo to na zbláznenie...“

V Hanušovciach ju pozná celé mesto, stále niekto potrebuje nové šaty, sukňu, tu sa pokazí zips na vetrovke, tam treba tínedžerovi predĺžiť nohavice.

„Keby sme nemali pani Hrehovú, museli by sme s takými opravami chodiť až do Prešova alebo Vranova,“ povedala nám v krajčírstve pani učiteľka Danka Balogová.

„Vždy sa veľmi radujem, keď za mnou prídu folkloristi zo súboru Vargovčan, v ktorom tancovala aj moja dcéra, aby som im ušila takú či onakú časť kroja. Viete, na parádne kroje mám slabosť, šila by som ich od rána do večera, je to pre mňa lahôdka, taká fajnová prácička pre radosť duše,“ vyznala sa.

Pri jarných prácach v záhrade rada pomáha primátorovi mesta Štefanovi Strakovi dcéra Dianka. 11 fotografií v galérii Pri jarných prácach v záhrade rada pomáha primátorovi mesta Štefanovi Strakovi dcéra Dianka. Zdroj: Peter Ličák

Majster sveta

Malé mesto síce nemá ani 4 000 obyvateľov, ale môže sa pochváliť, že v ňom žije majster sveta.

Dominik Glod (25) je majster sveta v arm­wrestlingu. Zrozumiteľnejšie – titul získal v pretláčaní rukou na 36. majstrovstvách sveta vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy. Zlatú medailu si vybojoval vo váhovej kategórii do 70 kilogramov v pretláčaní ľavou rukou. Na druhý deň po senzačnom víťazstve ukázal, že aj jeho pravá ruka má medailovú hodnotu, až vo finálovom súboji pretlačil Dominikovu pravú ruku ruský silák Artur Makarov.

„Som síce ako väčšina ľudí pravák, ale pretláčanie mi ide lepšie ľavou rukou. Mnoho ľudí sa ma aj doma často pýta, ako sa stravujem, z akých jedál naberám silu. Odpoveď je jednoduchá: nie som prieberčivý ani mi doma nevaria špeciálne jedlá, len si dávam veľký pozor, aby som neprekročil váhu 70 kilogramov. V tejto kategórii som doma, tam sa mi na domácich aj medzinárodných súťažiach najlepšie darí. Tak načo by som riskoval v inej kategórii?“ zdôveril sa nám v prešovskom armwrestlingovom klube AWK jeho najúspešnejší člen.

„Ale musím sa priznať, že pečenej krkovičke, kapuste a knedli neviem nikdy odolať a dobre prerastanú slaninu môžem jesť aj každý deň...“

Nad Dominikovou účasťou na tohtoročných majstrovstvách sveta visí veľký otáznik.

„V regrutačnom stredisku som sa prihlásil do armády, vyzerá to tak, že v čase majstrovstiev sveta budem akurát na trojmesačnom výcviku. Ale beriem to pozitívne, neuškodí mi to, len to bude iná forma tréningu,“ hovorí mladý majster sveta.

Dominik Glod (vpravo) je majster sveta v pretláčaní rukou. 11 fotografií v galérii Dominik Glod (vpravo) je majster sveta v pretláčaní rukou. Zdroj: Peter Ličák


Anketa

Danka Balogová (55)

Mám rada toto mesto, dobre sa tu nakupuje, ale privítala by som, keby sa sieť obchodov a služieb rozšírila. Nemuseli by sme cestovať za niektorými tovarmi do Prešova či Vranova nad Topľou.

Vojtech Harčár (82)

Ako bývalý stavbár som bol za mlada málo doma, teraz si to doma užívam. A som pyšný na to, že som staval paneláky v našom meste. Keď slúži zdravie, niet sa na čo sťažovať.

Anna Štofová (49)

Pracujem vo Vranove, ale tu sa mi lepšie nakupuje, všetky obchody máme v centre, na jednej ulici. Hoci bývam v neďalekých Pavlovciach, rady chodíme s dcérami do Hanušoviec, dáme si dobrý zákusok a poprechádzame sa v archeoparku pri kaštieli.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×