Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Niekto v nej spal, iný si tam vodil milenky: Pikantná história najznámejšej prezidentskej kancelárie!

13.04.2019 (14/2019) Richard Nixon v nej ohlásil svoju rezignáciu, prezident Clinton ju „preslávil“ aférou so stážistkou, mocní v nej rozhodovali o jadrovej vojne a rovnako z nej vydali pokyn na inváziu do Iraku. Reč je o Oválnej pracovni v Bielom dome.
Niekto v nej spal, iný si tam vodil milenky: Pikantná história najznámejšej prezidentskej kancelárie!
7 fotografií v galérii
John Kennedy usporadúval v známej pracovni i tlačové konferencie.
Autor fotografie: Getty Images

Najznámejšia pracovňa na svete bola vybudovaná v roku 1909 počas funkčného obdobia prezidenta Williama Tafta. Dovtedy prezidenti úradovali v miestnostiach, kde aj žili. Pracovne sa v tom-ktorom období nazývali Lincolnova spálňa či Rooseveltova izba.

V roku 1902 začalo byť v Bielom dome tesno, a tak sa Theodore Roosevelt rozhodol rozšíriť Biely dom o západné krídlo, v ktorom vznikol komplex kancelárií. A tam aj on preniesol svoje úradovanie. Do miestnosti, tzv. Rooseveltovej izby, ktorá mala tvar štvorca. Pôvodne to bola práčovňa bez okien.

Jeho nástupca William Taft si dal vybudovať novú pracovňu. On navrhol oválnu verziu, pretože kancelária, z ktorej vznikla, mala kruhový tvar. Stavitelia z kruhu spravili ovál a podľa neho dostala meno Oválna pracovňa.

I keď oválny tvar miestnosti je inšpiráciou od prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona. Nesedel v Bielom dome, ale pracoval a delegácie a hostí prijímal buď v New Yorku, alebo vo Filadelfii. A práve vo Filadelfii na takzvaných ranných audienciách sa s návštevami stretával v oválnej miestnosti. Nikto sa tak nemohol „zašiť“ do kúta, hostia stáli v polkruhu a ľahšie medzi sebou nadväzovali komunikáciu.

Biely dom bol postavený v rokoch 1792 – 1800. 7 fotografií v galérii Biely dom bol postavený v rokoch 1792 – 1800. Zdroj: Getty Images

Zvyky, úchylky a iné abnormality

Keby steny Oválnej pracovne prehovorili, určite by nevynechali zvláštnosti prezidentov, pretože viacerí z nich mali čudné zvyky.

Začneme hneď prvým – generálom Georgeom Washing­tonom. V Bielom dome trávil roky 1789 – 1797. Bol to veru zaujímavý pán. Vyštudoval zememeračstvo, čomu sa nevenoval, pretože po celej Virgínii vlastnil plantáže a pálenice. Takže počas jeho dvoch funkčných období neprichádzala do úvahy prohibícia.

Pokiaľ ide o politiku, vytvoril pravidlá, ktoré sa na americkej politickej scéne uplatňujú dodnes. Bol tiež uznávaný veliteľ vojska. No ako človek prekonal hádam všetky choroby toho obdobia – kiahne, dyzentériu, záškrt, maláriu, tuberkulózu. Niektorá z týchto diagnóz zapríčinila i jeho neplodnosť.

No čo ho najviac sužovalo, bol jeho chrup. Veľmi skoro mu vypadali zuby a musel nosiť protézu. Tú mu lekári vytvorili z vytrhnutých zubov otrokov na jeho plantážach alebo zo zubov zvierat.

A to bol kameň úrazu – nesedela mu, mal s ňou neustále problémy, preto sa po druhom zvolení za prezidenta rozhodol čo najmenej rozprávať na verejnosti. O to viac začal písať. Oválna pracovňa sa stala jeho „pisárňou“, odhaduje sa, že napísal asi 20 000 listov. Na tie časy to bolo nepredstaviteľné množstvo korešpondencie.

Nemenej zaujímavým bol prezident Andrew Jackson z rokov 1829 – 1837. Bol prvým prezidentom, na ktorého bol spáchaný atentát. Útočník sa pokúsil vystreliť z dvoch zbraní, no obe zlyhali. A to mieril na prezidenta z 30-centimetrovej vzdialenosti.

Andrewa Jacksona tento útok tak rozčúlil, že atentátnika pred davom občanov zbil vychádzkovou palicou. Bol veľmi rázny – mal južanskú výchovu a írsku krv. Vražedná kombinácia. Keď sa mu zdalo, že sa niekto dotkol jeho cti, vyzval protivníka na súboj. Hoci boli zakázané, absolvoval ich asi 100. Minimálne 1 muž pri nich prišiel o život. A veľmi rád uzatváral stávky. Buď na kohútích zápasoch, alebo pri kartách.

Bol to William Taft, kto dal vybudovať z práčovne Oválnu pracovňu. 7 fotografií v galérii Bol to William Taft, kto dal vybudovať z práčovne Oválnu pracovňu. Zdroj: Getty Images

Počas jeho prezidentovania zažila Oválna pracovňa 2 krízy – pustil sa do boja s centrálnou bankou, ktorá podľa neho zvyšovala bohatstvo elity na úkor farmárov, a pokladal ju za zbytočnú. Podarilo sa mu ju síce zrušiť, no jej funkciu prevzali štátne a miestne banky.

Ďalšou bola takzvaná Cesta sĺz. Po objavení zlata na pôvodnom indiánskom území roku 1829 Kongres odsúhlasil vysťahovanie Indiánov z ich pôdy. Prezident Jackson toto rozhodnutie podpísal. Indiá­ni z kmeňa Čerokíov sa v roku 1830 odvolali na Najvyššom súde a boli úspešní.

Prezident Jackson však žiadal prehodnotiť rozsudok a proti domorodým obyvateľom poslal vojsko. Indiáni museli opustiť svoje územie a presídliť sa do Oklahomy. Počas tejto Cesty sĺz ich zahynulo asi 4 000, čo bola štvrtina ich populácie.

Najväčším bojkom, ktorý sa posadil do Oválnej pracovne, bol Benjamin Harrison. Strávil v nej obdobie rokov 1889 – 1893.

Tento 23. prezident Spojených štátov sa nesmierne bál elektriny. Elektrické svetlo rozžiarilo Biely dom v roku 1891, no on by bol najradšej naďalej sedel pri petrolejke. Mal až taký strach, že spal pri zapálenom svetle, len aby sa nemusel dotknúť vypínača. Bol však vyhlásený za najlepšieho rečníka, pretože počas prvých 30 dní v úrade predniesol až 140 prejavov na rôzne témy.

Najväčším spachtošom v Oválnej pracovni bol prezident Calvin Coolidge, výstižne prezývaný Silent Cal. Prežil alebo lepšie povedané prespal v nej roky 1923 – 1929. Večne ospalý doviedol ničnerobenie k dokonalosti. Jeho heslom na poste prezidenta bolo, že svetové problémy sa vyriešia bez USA, tak načo im venovať pozornosť.

V Oválnej pracovni väčšinou spal, najmä po obede si dával poriadne dlhého „šlofíka“. A vďaka voličom prespal v Bielom dome hneď dve volebné obdobia.

Prezidenti si môžu interiér pracovne zariadiť podľa svojho vkusu. 7 fotografií v galérii Prezidenti si môžu interiér pracovne zariadiť podľa svojho vkusu. Zdroj: Getty Images

Pracant, záletník a hulvát

Franklin Delano Roosevelt sa do Oválnej pracovne posadil v čase najväčšej hospodárskej krízy v roku 1933 a zostal v nej hneď tri volebné obdobia až do roku  1945. Na jeho pracovitosti mu neubrala ani zákerná obrna, po ktorej mu ochrnula polovica tela a používal invalidný vozík.

Jeho vášnivým hobby bolo zbieranie známok. Mal najväčšiu zbierku v Bielom dome, asi 1 000 vzácnych kusov, a počas svojich troch mandátov nechal vydať vyše 200 nových poštových cenín.

Vyhlásený záletník v úrade prezidenta bol John Kennedy. Oválnu pracovňu si „užil“ len 2 roky (1961 – 1963), no jej steny sa pri spomienke naňho určite dodnes červenajú. Bol najmladším prezidentom, mal 44 rokov, a prvým katolíkom.

Bohužiaľ, obhájil aj ďalšie prvenstvo. Počas jeho politickej kariéry sa v Oválnej pracovni pre jeho potechu vystriedalo množstvo žien – študentky, stážistky, sekretárky, ženy iných politikov i platené spoločníčky. Rovnako v nej chvíle s ním trávila Marylin Monroe.

Jeho zálety boli priam legendárne. Nezabránil mu v nich ani špeciálny korzet, ktorý musel od mladosti nosiť pre veľké problémy s chrbticou. Údajne sa ženami potreboval rozptýliť pred tlačovými konferenciami alebo pred verejnými vystúpeniami, pretože vraj trpel obrovskou trémou.

Neraz sa stalo, že jeho manželka Jacqueline vchádzala hlavným vchodom do Bieleho domu a zadným odchádzala platená „dáma“.

Najväčší hulvát, akého Oválna pracovňa zažila, bol zrejme Lyndon Johnson počas rokov 1963 – 1969. Chlapec z texaskej púšte sa životom pretĺkal vlastnou usilovnosťou. Možno aj preto bolo jeho správanie, jemne povedané, neortodoxné.

Často v komunikácii uplatňoval tak­zvaný treatment. To znamenalo, že svojho protivníka držal za chlopne saka, triasol ním a zo vzdialenosti asi 30 centimetrov mu kričal do tváre.

Takto si ju zariadil Ronald Reagan. 7 fotografií v galérii Takto si ju zariadil Ronald Reagan. Zdroj: Getty Images

Azda pre tento brutálny spôsob dialógu pretlačil v zákonodarnom zbore všetko, čo si zaumienil. Meral dva metre, primerane k výške mal i veľké číslo topánok a ešte čosi veľké – prirodzenie.

S jeho osobou sú nerozlučne späté záchodové story. Pri pisoároch sa nesnažil svoje pohlavie pred ostatnými ukryť, naopak, rád ho ukazoval kolegom. Neraz močil do umývadla alebo sediac na záchodovej mise cez zatvorené dvere dával novinárom a novinárkam zásadné vyhlásenia. A tie dvere, tie neboli vždy zatvorené.

Ronald Reagan, nie príliš úspešný herec 40. a 50. rokov 20.  storočia, otvoril dvere Oválnej pracovne v roku 1981 a zotrval v nej do roku 1989. Bol zarytý antikomunista, počas jeho mandátu sa skončila takzvaná studená vojna. Často sa ako herec objavoval v reklamách na cigarety, sám bol náruživý fajčiar.

Keď sa však uchádzal o post guvernéra Kalifornie, začal s týmto zlozvykom bojovať. Cigarety nahrádzal cukríkmi zo sladkého drievka. Jedol ich v obrovskom množstve a tento zvyk si priniesol aj do Bieleho domu. V Oválnej pracovni stála na jeho stole dóza plná týchto sladkostí.

Američania ho pokladali za veľkorysého prezidenta. Často posielal ľuďom, ktorí sa ocitli vo finančnej tiesni a obrátili sa na neho, z osobného účtu tisíce dolárov. Alebo na jeho príkaz stíhačky amerického vojenského letectva prevážali medzi nemocnicami orgány na transplantáciu pre detských pacientov. Američania ho dokonca vyhlásili za najobľúbenejšieho prezidenta, ktorý kedy vkročil do Oválnej pracovne.

Barack Obama skombinoval tradičné a moderné umenie a uprednostnil neutrálne farby. 7 fotografií v galérii Barack Obama skombinoval tradičné a moderné umenie a uprednostnil neutrálne farby. Zdroj: Getty Images

A práve v nej sa niekoľkokrát zjavil aj duch prezidenta Abrahama Lincolna. V roku 1920 ho v nej videla manželka „ospalého“ prezidenta Calvina Coolidgea Grace.

Holandská kráľovná Wilhelmina počula počas návštevy Bieleho domu klopanie na dvere a keď ich otvorila, stál pred ňou Abraham Lincoln. Ten vraj navštívil v kúpeľni aj Winstona Churchilla sediaceho vo vani. Ani nahota britského premiéra ho nevyplašila a v sídle amerických prezidentov sa zjavil ešte niekoľkokrát.

Čo si kto priniesol

Oválna pracovňa má dĺžku 10,5 metra, šírku 7,5 a výšku 5,5 metra. Každý prezident si ju môže zariadiť podľa svojho vkusu. Financie na nové zariadenie odsúhlasuje Kongres, no prezidenti môžu použiť aj vlastné finančné prostriedky. Väčšina z nich vymení závesy, koberec a tapety.

Noblesu jej vdýchla Jacqueline Kennedyová, ktorá nakúpila historické kúsky nábytku, skombinovala ich s moderným bytovým zariadením, čím podčiarkla nielen reprezentatívnosť pracovne prezidenta, ale aj celého Bieleho domu. Jeden z mála, ktorý nemenil interiér pracovne, bol Jimmy Carter. Bol veľmi šetrný a nevidel dôvod na plytvanie peniazmi.

John Kennedy si na stenu zavesil obrazy s témou oceánu a námorníctva, Bill Clinton za pracovný stôl postavil busty svojich dvoch obľúbených prezidentov – Frank­lina Roosevelta a Abrahama Lincolna, George W. Bush pracovňu vyzdobil obrazmi Texasu. Barack Obama mal na viditeľnom mieste bustu Martina Luthera Kinga. Tú nahradil Donald Trump bustou Winstona Churchilla.

Oproti stolu prezidenta je kozub s dvoma stoličkami, kam usádza prezident zahraničné návštevy. Vedľa Oválnej pracovne je prezidentova študovňa, jedáleň a v jej blízkosti sú i pracovne viceprezidenta a personálneho šéfa Bieleho domu.

Počas celej existencie Oválnej pracovne sa v nej nehýbalo s prezidentskou zástavou, vlajkou Spojených štátov a s prezidentovým pracovným stolom. Pevná doska na ňom je z dreva britskej fregaty Resolute, ktorá uviazla v roku 1854 počas polárnej výpravy v ľadových kryhách, a je to dar od kráľovnej Viktórie.

Kreslo tam síce nie je od začiatku, ale od éry prezidenta Kennedyho. Navrhli ho špeciálne pre neho pre jeho chronické bolesti chrbtice. Musí byť skutočne kvalitné, pretože ho po ňom používalo ďalších 10 prezidentov. Stále čestné miesto v pracovni má i portrét prvého prezidenta Georgea Washingtona.

Aj prezident Reagan usadil svojich hostí, Benjamina Hooksa a Margaret Wilsonovú, predstaviteľov NACP, vedľa kozuba. 7 fotografií v galérii Aj prezident Reagan usadil svojich hostí, Benjamina Hooksa a Margaret Wilsonovú, predstaviteľov NACP, vedľa kozuba. Zdroj: Getty Images

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×