Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovensko nemá dôstojné bývanie pre hlavu štátu: Takéto sú možnosti pre novú prezidentku!

12.04.2019 (14/2019) Zuzana Čaputová chce ako prezidentka bývať v novej štvrti v rodnom Pezinku v radovej zástavbe.téma
Slovensko nemá dôstojné bývanie pre hlavu štátu: Takéto sú možnosti pre novú prezidentku!
5 fotografií v galérii
Vila na Slavíne chátra.
Autor fotografie: Kancelária prezidenta

Grasalkovičov palác sa stal v roku 1996 oficiálnym sídlom prezidenta, bývať sa v ňom však nedá. Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov majú prezidenti nárok na bezplatné užívanie primeraného bytu. Keďže pre nich nemáme oficiálne sídlo na bývanie, doteraz využívali svoje súkromné obydlia, ktoré museli prispôsobiť bezpečnostným požiadavkám, alebo iné štátne byty.

Varil na dvojplatničke

Náš prvý slovenský prezident Michal Kováč úradoval v provizórnych priestoroch na Bratislavskom hrade. Keď na neho spadol luster, presťahovali ho do Primaciálneho paláca. Býval však vo svojom dome v Bratislave.

Problém sa snažil vyriešiť až v poradí druhý prezident, cezpoľný Košičan Rudolf Šuster. Býval v podkroví Prezidentského paláca a do histórie sa zapísal úsmevnou historkou, ktorú šíril v médiách, ako varí na dvojplatničke.

V roku 2000 však predsa len kancelária prezidenta kúpila na Slavíne vilu za v prepočte viac ako 1,2 milióna eur. Ďalší prezident, Ivan Gašparovič, však v dome ani nebýval, nehnuteľnosť nepokladal za vhodnú ani z bezpečnostného hľadiska. Ostal vo svojom dome v Limbachu, zo štátneho rozpočtu mu uhrádzali náklady spojené s bývaním, ako napríklad energie či plat pre upratovačku.

Interiér je zničený, žiada si rekonštrukciu. 5 fotografií v galérii Interiér je zničený, žiada si rekonštrukciu. Zdroj: Kancelária prezidenta

Dnes si vila na Slavíne vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu a s plynúcim časom čoraz viac chátra. Svojho času sa súčasný prezident Andrej Kiska pre médiá vyjadril, že sídlo plánuje zrekonštruovať, aby dôstojne slúžilo na svoj účel. Nestalo sa to.

„Rezidencia na Slavíne je viac ako 15 rokov neobývaná. Sú tam vlhké steny, vydutá podlaha, deravá strecha, nefunkčné kúrenie. Rezidencia je tiež dispozične veľmi zle riešená, nie je tam žiaden priestor na prijímanie návštev.

Rekonštrukcia rezidencie do reprezentačnej podoby si vyžadovala vysokú sumu peňazí a prezident Andrej Kiska tým, že v Bratislave býval bez rodiny a nepotreboval väčší priestor, sa nakoniec rozhodol, že rezidencia sa počas jeho funkčného obdobia rekonštruovať nebude,“ vysvetlil prezidentov hovorca Roman Krpelan.


Protokolistka zhodnotila prezidentku Zuzanu Čaputovú: Nesprávny radca?

Prvýkrát v histórii si Slováci zvolili za prezidentku ženu. Zuzana Čaputová (45) bude v našej histórii precedensom napríklad v prípade obliekania či vystupovania. Protokol si musí poradiť aj s tým,...


Dôverujem ľuďom

Popradčan Andrej Kiska však tiež musel riešiť, kde sa počas svojej funkcie v hlavnom meste ubytuje. Výber padol na vilu v neďalekej Ivanke pri Dunaji. Ale po krátkom čase si prezident musel baliť kufre.

„Hlavným dôvodom bola každodenná dopravná situácia pri vstupe do Bratislavy,“ dodal Roman Krpelan.

Od roku 2014 obýva trojizbový byt s rozľahlou terasou v Čmelovci v centre Bratislavy. Patrí ministerstvu zahraničných vecí a mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 1 300 eur. Výhodou je jeho poloha – nachádza sa 3 minúty autom od Grasalkovičovho paláca, a hlavne, dom je strážený, pretože v ňom bývajú zamestnanci rôznych ambasád.

Vilu na Slavíne čaká nejasný osud. Ivan Gašparovič svojho času uvažoval o jej predaji s tým, že peniaze by sa investovali do rozpadávajúceho sa kaštieľa v Rusovciach. Plán mu však nevyšiel.

V byte sú tri izby vrátane kuchyne a pracovne. 5 fotografií v galérii V byte sú tri izby vrátane kuchyne a pracovne. Zdroj: Kancelária prezidenta

Dnes je otázne, či bude víťazka druhého kola prezidentských volieb Zuzana Čaputová vôbec riešiť, čo ďalej s vilou, ktorá sa nachádza na pozemku s rozlohou 4 300 štvorcových metrov. Pre Život totiž uviedla, že chce ostať bývať doma.

Približne pred rokom si kúpila, ako povedala, za výhodnú cenu dom v radovej zástavbe v Pezinku. Ku kúpe ju motivoval brat, ktorý býva oproti. Novú štvrť tvoria menšie domy so sivou fasádou nalepené na seba, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu. Ku každej nehnuteľnosti patrí maličký pozemok.

Na husto obývanej ulici vládne počas dňa čulý ruch, autá odchádzajú a prichádzajú, cez víkend sa pred domami hrávajú deti.

„Obidve dcéry aj ja preferujeme ostať bývať doma, len veríme, že to z bezpečnostného hľadiska nebude problém. Mám na zreteli aj to, že pred dom sa bude musieť umiestniť unimobunka pre ochranku, obetovali by sme na tento účel jedno parkovacie miesto,“ uviedla Zuzana Čaputová.

Slovenská prezidentka bude mať nárok aj na to, aby jej bývanie udržiavala v poriadku a čistote profesionálna upratovačka. Doteraz si však svoj dom vždy upratovala sama s dcérami, ak bola pracovne veľmi zaneprázdnená, pomohla jej kamarátka.

„Určite si viem predstaviť takúto formu pomoci. Ľudí mám rada a dôverujem im, keď bude pretlak pracovných povinností, pomoc mi padne vhod,“ povedala na margo upratovacej služby.

Pohľad na bytový dom, v ktorom býva Andrej Kiska. 5 fotografií v galérii Pohľad na bytový dom, v ktorom býva Andrej Kiska. Zdroj: Archív NMH

Podobné plány ako Zuzana Čaputová mal aj Maroš Šefčovič. Ešte počas predvolebnej kampane sme sa ho pýtali na prezidentské bývanie. Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu býva približne rok v rodinnom dome v Senci. Postavili si ho na pozemku, ktorý rodina získala v rámci reštitúcie, a Senec si vybrali za domov aj pre príjemné spomienky.

Maroš Šefčovič tu počas detstva trávil voľné dni a prázdniny u starých rodičov. „Rozmýšľali sme, že keby nás ľudia zvolili, asi by sme ostali tu.“

Ušiel ochranke

Pohľad na husto zastavanú štvrť, kde bude bývať slovenská prezidentka, dáva tušiť, že ochrankári tu nebudú mať ľahkú prácu. Či takýto druh bývania spôsobí bolenie hlavy úradu pre ochranu ústavných činiteľov, nie je jasné. Táto inštitúcia prísne chráni svoj štýl práce a pravidlá.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný nám pripomenul, že veľa ústavných činiteľov vo svete na svojej ochrane až tak nelipne. Príkladom bol Václav Havel.

„Potom ako sa stal prezidentom po roku 1989, nedôveroval komunistickej ochranke, ktorá patrila pod zložku Štátnej bezpečnosti. Chránili ho jeho kamaráti spred revolúcie, boli to karatisti, zápasníci, chlapi, ktorí robili silové športy. Trvalo to pomerne dlhý čas. Keď do Prahy prišla ochranka amerického prezidenta realizovať pred jeho príletom bezpečnostné opatrenia, boli zaskočení, s kým vlastne rokujú. Zistili, že u nás majú za partnerov úplných amatérov.

Neskôr Václav Havel s veľkou chuťou už profesionálnej ochranke utekal. Na Žofíne sa konala redakčná oslava týždenníka Respekt. Havel prišiel tiež a s radosťou oznámil, že ušiel svojej ochranke. Dorazili asi po 15 minútach: „Pán prezident, toto nám nerobte!“

Jeho to však vôbec netrápilo. Vôbec nebral do úvahy, že by sa mu mohlo niečo stať.

V tejto štvrti býva Zuzana Čaputová. 5 fotografií v galérii V tejto štvrti býva Zuzana Čaputová. Zdroj: Michal Smrčok

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×