Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Štúrove tajomstvá: Plánoval premeniť Modru a krátko pred smrťou pracoval na budúcnosti Slovákov

10.04.2019 (13/2019) Ešte stále nevieme úplne všetko o živote a diele nášho najvýznamnejšieho jazykovedca a národovca Ľudovíta Štúra. Historička Beáta Mihalkovičová nám objasňuje niektoré biele miesta v jeho živote.
Štúrove tajomstvá: Plánoval premeniť Modru a krátko pred smrťou pracoval na budúcnosti Slovákov
6 fotografií v galérii
Exkurzie v múzeu sú oproti minulosti oveľa pútavejšie.
Autor fotografie: Martin Domok

Ľudovíta Štúra poznáme z učebníc iba ako národného buditeľa, veľmi málo sa vie o jeho súkromnom živote. Nie je to na škodu?

Asi je, lebo takto si ho nevieme celkom dobre predstaviť. A navyše si ho väčšina ľudí pamätá z povinného čítania z knihy Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej, hoci išlo o fikciu. Nie je v poriadku, keď nám ako prvá asociácia pri mene Štúr napadne Adela, hoci medzi nimi žiadna láska nebola. Ale vzťah súčasníkov k histórii sa pomaly mení, vidím to u nás v múzeu.

Na druhej strane, aj my v múzeu v Modre, ktoré je venované Ľudovítovi Štúrovi, sme museli zmeniť prístup, sme viac interaktívni a venujeme sa väčšmi Štúrovmu osobnému životu. Kedysi k nám chodievali iba školské výpravy, teraz sú to rodičia a starí rodičia s deťmi, mladí ľudia.

Vracajú sa k nám aj takí, ktorí tu boli ako deti, pretože v istom období mali školy návštevu v našom múzeu povinnú. Vtedy museli iba stáť a počúvať. Teraz si žiaci môžu sadnúť, diskutujú s nami, zapájajú sa, robíme im aj špeciálne vyučovacie hodiny.

Dá sa vôbec rozprávať o Štúrovi ako o človeku či mužovi na základe historických prameňov?

Dá sa, najmä podľa jeho korešpondencie, hoci ostalo aj veľa bielych miest. Chýba nám, napríklad, korešpondencia s bratom Karolom. Starší brat mu bol veľkou oporou, určite si intenzívne písali, najmä v čase, keď Ľudovít študoval v Nemecku.

Vraj to bol aj tvrdohlavý a mrzutý človek.

Do istej miery bol tvrdohlavý, ale túto vlastnosť by som nedávala na prvé miesto. Konal a správal sa tak, aby to bolo v súlade s jeho svedomím, to bolo pre neho najdôležitejšie. Bol to čestný človek. Vážny a hĺbavý, ale nie mrzutý. Smial sa a bavil, ak bol na to dôvod. Bol veľmi príťažlivý, charizmatický a vodcovský typ, mnohí spomínali, že na ľudí pôsobil až elektrizujúco.

Dušou a telom bol vždy učiteľ a z tejto roly nikdy nevypadol. Nebýval unáhlený, väčšinou si veci potreboval premyslieť, ak mal na to dosť času. Napríklad dlho váhal, či ísť do revolúcie, dobre vedel, že kde sa bojuje, budú aj mŕtvi. Lenže jeho žiaci boli horliví radikáli, romantici zapálení pre vec. Kým si to on premyslel, oni už boli zorganizovaní a tiahli do boja. Nemohol ich v tom nechať samých.

Historička Beáta Mihalkovičová je okrem iného autorkou knižného diela o živote Ľ. Štúra. 6 fotografií v galérii Historička Beáta Mihalkovičová je okrem iného autorkou knižného diela o živote Ľ. Štúra. Zdroj: Martin Domok

V politike sa angažoval už ako dvadsiatnik, je to veľmi skoro bez ohľadu na dobu.

Dostal mimoriadne kvalitné vzdelanie na jednej z najlepších univerzít v Európe, a to v Halle v Nemecku. Mal 25 rokov, keď sa vracal domov a už mal premyslené, čo treba urobiť, aby sa národné spoločenstvo nielen zachovalo, ale aj modernizovalo na úroveň iných európskych národov.

Mnohé jeho názory sú nanajvýš aktuálne dodnes – my sami sa musíme postarať o svoj život, dožadovať sa svojich práv, a keď treba, postaviť sa na odpor. Veľmi kritizoval našu národnú vlastnosť, „uťahúvavosť“, ako ju nazýval, to, že sa zatvárame do svojich príbytkov a o veci verejné sa nezaujímame.

Ako aktívny politik a človek zapálený pre národnú vec asi nemal veľa času na súkromný život.

Pravda je, že v Štúrovom prípade sa nedal pracovný a súkromný život celkom oddeliť. Ale doprial si voľný čas. Už z Uhrovca si odniesol zvyk často chodiť do prírody. Raz do týždňa išiel na dlhú prechádzku, a to dodržiaval všade, kde býval, či už v Bratislave, alebo tu v Modre. Chodieval do lesa a občas jazdil na koni. Vlastného koňa mal počas revolúcie, volal ho Tátoško.

Vynorili sa aj dohady, že bol homosexuál. Neoženil sa a kritizoval Hurbana, že vstupuje do manželského stavu.

Žiadne dôkazy o tom, že bol homosexuál, neexistujú. Spoločnosť v 19. storočí bola úplne inak organizovaná ako dnes, veľmi prísna bola napríklad deľba rolí. Muži mali vykonávať veľké veci a finančne zabezpečiť rodiny, ženy sa museli starať o domácnosť, hospodárstvo a výchovu detí.

Muži mohli študovať, dievčatá nie. V školách teda boli iba mladí muži, preto sa pohyboval prevažne v spoločnosti spolužiakov a neskôr žiakov, hoci to nemusí byť úplne pravda. Mužov, jeho spoločníkov, poznáme z pamätníkov, ženy sa tam neuvádzajú, pretože pre históriu neboli dôležité. Neznamená to však, že neexistovali. S mladými dámami sa určite stretávali a mali aj lásky, ale nepísali o nich, nepatrilo sa to. Ak nebol pár zasnúbený, nesmeli si dokonca ani písať.

Pokiaľ ide o samotného Štúra, zachoval sa napríklad záznam českej vlastenky Bohuslavy Rajskej zo spoločnej vychádzky na Devín, kde ho spomína ako muža, ktorý na ňu urobil obrovský dojem a dokonca jej aj niečo pošepkal do ucha, čo sa v tej dobe považovalo takmer za koketnosť.

A pokiaľ ide o Hurbanovu svadbu, Štúr poznal Hurbana veľmi dobre, vedel, že sa dokáže veľmi ľahko zapáliť pre jednu vec a na ostatné už nehľadí, a tak sa bál, že sa úplne oddá manželskému životu a na národné hnutie zabudne.

Viete, rozdiel je aj v tom, v akom veku človek zastáva nejaké názory. Jedna vec je, ak si mladí dvadsaťroční romantici vezmú do hlavy, že zmenia svet, a preto sa nikdy nesmú oženiť, druhá vec je, že len čo skončia školu, musia sa v tom svete nejako uplatniť, a potom prídu na to, že bez manželky a rodiny to pôjde len veľmi ťažko. Na to, že sa Ľudovít Štúr neoženil, existovali celkom praktické dobové dôvody, materiálne, ale nielen tie.

Mária Pospíšilová, na obidvoch portrétoch, bola skutočnou láskou Ľudovíta Štúra. 6 fotografií v galérii Mária Pospíšilová, na obidvoch portrétoch, bola skutočnou láskou Ľudovíta Štúra. Zdroj: Martin Domok

Vrátim sa k spomínanej deľbe rolí. Dnes sú síce ženy finančne sebestačné a nezávislé, ale po celé stáročia sa očakávalo, že muž okrem charakteru, zjavu a genetickej informácie prinesie do manželstva aj finančné zabezpečenie. V istých spoločenských kruhoch sa toto pravidlo striktne dodržiavalo.

Ako príklad môžem uviesť Hurbana, aj ten najprv získal faru, až potom sa obzeral po manželke. Rovnako to urobili všetci Štúrovi priatelia, ktorí sa oženili, i jeho bratia. Len krátky čas vo svojom živote mal Štúr prísľub trvalého miesta, profesora na bratislavskom lýceu, a to vtedy, keď sa v roku 1840 vracal z Nemecka. Vtedy si jediný raz dovolil zaľúbiť sa a asi sa aj zasnúbiť s Máriou Pospíšilovou, bola to verejná vec.

Z dobrého miesta však zišlo, finančné zabezpečenie sa nekonalo, a tak zásnuby zrušil. Treba pripomenúť i to, že väčšinou sa živil ako súkromný učiteľ a podľa dobovej praxe sa súkromní učitelia nemohli ženiť. Nechcem celkom poprieť všeobecne zaužívané klišé, že „svoj život obetoval na oltár vlasti“, ako sa vzletne hovorí, lebo práve v tom okamihu, keď zistil, že miesto profesora nedostane, sa ešte mohol rozhodnúť inak.

Bol „vysokoučený“ muž, mal najvyššie vzdelanie, aké sa vtedy dalo dosiahnuť, keby bol dal prednosť Márii Pospíšilovej, mohol sa uplatniť za hranicami Uhorska. Pochopil však, že musí zostať doma a prebudiť svojich rodákov. Takže áno, bolo to jeho osobné rozhodnutie a môže znieť pateticky, ale to ešte neznamená, že to tak muselo zostať navždy.

Je to obeta, aká sa u súčasníkov nevyskytuje.

Nie celkom, hoci možno nie v takom rozsahu. V kritických chvíľach sa akosi dokážeme zaktivizovať aj dnes. V poslednom roku sa ukázalo, že je veľa schopných ľudí, ktorí vedia okolo seba zorganizovať tím, podobne ako Štúrova družina, a bojovať za dobrú vec. Najprv to dlho vyzerá, že sa nevieme vzoprieť a len si na sebe necháme drevo rúbať. Príde však kritický okamih a zrazu sa vieme postaviť.

Dôležité je pre mňa aj to, že to ide bez násilia. A taký bol aj Štúr. Vedel sa postaviť na odpor, zmobilizovať sily, mladých i starších, ale všetko v rámci zákona, bez násilností a vulgarizmov. Možno práve on bol prvým vyjadrením týchto našich vlastností, preto boj za slušnosť a spravodlivosť môžeme spojiť aj so Štúrovým odkazom.

Čiže si zaslúži titul Najväčší Slovák v rámci projektu, ktorý uvádza verejnoprávna televízia?

O rozvoj nášho národa sa pričinilo veľa osobností a neboli to len Slováci. Boli to aj Mária Terézia či jej syn Jozef II., boli to aj Cyril a Metod, ktorí k nám prišli z Grécka, ale aj mnohí ďalší, ktorí sa v programe ani nespomínajú. Ale áno, som presvedčená, že Ľudovít Štúr si ten titul zaslúži.

Zachovala sa len jediná portrétová fotografia nášho národovca. 6 fotografií v galérii Zachovala sa len jediná portrétová fotografia nášho národovca. Zdroj: Martin Domok

Zachovala sa iba jediná podobizeň Štúra, na ktorej je vyobrazený s bradou a fúzmi. Je to vôbec jeho identická podoba?

Je to jeho podoba, lebo je to fotografia. Máme iba dve jeho fotografie, keďže fotografia v posledných rokoch Štúrovho života len vznikala, ale len na tejto ho vidíme zreteľne. Snímka vznikla pravdepodobne v ateliéri vo Viedni. Bradu a fúzy v mladších rokoch asi nenosil, až neskôr, bola taká móda...

V posledných rokoch sa vynorila informácia, že mal kritický vzťah k Židom, dokonca že bol antisemita.

Toto je veľmi citlivá téma, mnohí odborníci sa k tomu dokonca zdráhajú vyjadriť, aby tiež neboli označení za netolerantných. Štúrove diela sú publikované, a teda verejne dostupné, každý si ich môže prečítať a vytvoriť si názor. Rasovú, náboženskú alebo národnostnú neznášanlivosť a nenávisť voči Židom však u Štúra nenájdeme.

Vyjadroval sa k dobovým sociálnym problémom, pričom sa zastával ukrivdených na oboch stranách. Podľa mňa je nekorektné obviňovať Štúra z antisemitizmu v situácii, keď drvivá väčšina verejnosti vôbec nepozná kontext.

Všeobecne sa vie len to, že židovskí krčmári dávali Slovákom piť „na veru“ dovtedy, kým neprepili celý svoj majetok. Problém bol veľmi vážny, musela sa ním zaoberať vláda i snem.

Nedá sa poprieť, že Štúr sa k nemu vyjadroval veľmi kriticky, ale zároveň treba pripomenúť, že sa aktívne pokúšal riešiť ho z druhej strany. Bol jedným z najhorlivejších odporcov alkoholizmu a podľa amerického vzoru presadzoval zakladanie spolkov miernosti, z ktorých sa v priebehu pár rokov stalo masové hnutie, aké na našom území nikdy predtým nevzniklo.

Proti alkoholizmu zápalisto bojoval aj na stránkach svojich novín. Okrem toho máme aj doklady o tom, že keď sa počas revolúcie na viacerých miestach ocitli židovskí obyvatelia v nebezpečenstve, národná rada ich dekrétmi vzala pod svoju ochranu.

Veľmi málo vieme o Štúrovom živote po neúspešnej revolúcii až po jeho predčasnú smrť.

Modranské obdobie jeho života je málo preskúmané, iba sa stručne konštatuje, že sa utiahol do súkromia a trpel depresiami. Bolo mu ťažko, ale nešlo o depresie, hoci smútok tam po smrti brata a rodičov nepochybne bol. Zdá sa, že sa naďalej pokúšal rozpracovať otázku štátoprávneho postavenia Slovenska a stále sa nevzdával nádeje na nejaký druh samostatnosti. Otázka bola, akú bude mať podobu.

Cisár počas revolúcie sľúbil, že nám udelí určitú formu autonómie v rámci monarchie, čo potom nesplnil. Bolo to však treba rozpracovať pre prípad, že sa to niekedy v budúcnosti stane. V tých časoch by to mohla byť len nejaká forma monarchie, vojvodstvo alebo kniežatstvo, a vedúcu úlohu by bezpochyby prebrala šľachta.

Štúr udržiaval vzťahy s niektorými príslušníkmi šľachty, napríklad s Ostrolúckymi. Dnes už nemôžeme vedieť, ako by to pokračovalo, keby Štúr ďalej žil. To, ako sa situácia vyvinula, je už historicky rozhodnuté, takže podobné hypotézy by mohli byť zaujímavé iba z pohľadu Štúrovho života. Do zranenia však pracoval na budúcnosti Slovákov a pokúšal sa vyriešiť aj svoju vlastnú.

Adela Ostrolúcka nebola až taká veľká krásavica, jej reálna podoba je na stene na menšom obrázku. 6 fotografií v galérii Adela Ostrolúcka nebola až taká veľká krásavica, jej reálna podoba je na stene na menšom obrázku. Zdroj: Martin Domok

Vlastnú budúcnosť? Čo konkrétne mohol plánovať?

Nedávno som počula, že sa sám staral o siroty po bratovi Karolovi. Nebolo to celkom tak, najmladšia Oľga mala iba rok, ťažko si predstaviť, že by ju, napríklad, prebaľoval. A žila predsa ešte ich matka a jej rodičia. On sa staral o ich vzdelávanie, trávil s nimi voľný čas a brával ich na prechádzky.

Už po Karolovej smrti sa cítil osamelý, chýbala mu opora. A potom, keď postupne zomreli aj rodičia, bolo to ešte horšie. Spoločne s Jánom Kalinčiakom, ktorý bol v tom čase rektorom gymnázia v Modre, pracovali na premene gymnázia na čisto slovenskú vyššiu školu. Ale ten plán bol oveľa širší.

Slováci mali v tom čase ešte nevýhodu, že nemali svoje mesto, ktoré by mohlo slúžiť ako centrum národného života. Takýmto centrom sa mohla stať Modra, lebo vyššia škola by na seba prirodzene nabaľovala aj ďalšie národné inštitúcie a spoločenský život. Štúr však mohol počítať napríklad aj s tým, že by na tej škole učil, čím by si konečne vyriešil existenčnú otázku. Potom sa mohol oženiť a založiť si vlastnú rodinu, veď bol ešte mladý.

Existujú aj konkrétne náznaky, že to nevylučoval. Keď mu zomrela matka, svoj dedičský podiel po nej daroval sestre Karolíne a v darovacom liste u notára napísal, že „z tohto (práva na dedičstvo) vytieram aj všetky svoje dosiaľ nenarodené deti“. Nepočítal s tým, že umrie taký mladý.

Ktoré zdroje by nám dali presné odpovede, čo by bolo so Slovenskom, keby sa Štúr smrteľne nezranil na poľovačke?

História by sa pravdepodobne odvíjala tak, ako to prebehlo. Ale niektoré zdroje by nám mohli ešte väčšmi osvetliť Štúrove osobné postoje a konanie. Bolo by treba preštudovať viacero rodinných archívov, napríklad Ostrolúckych, ďalšie pramene by sa našli aj v archívoch v Budapešti a vo Viedni, veď rakúske archívy nám boli po dlhé desaťročia neprístupné. Je to teda výzva napríklad pre mladých historikov.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×