Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Polnišová: Keď vidím tých mladých fašistov, najradšej by som ich poslala do vojenských kempov, nech si to zažijú

07.04.2019 (13/2019) Petra Polnišová (43) je na obrazovkách hotové tornádo zábavy. Keď však príde reč na veci verejného diania či rodinu, idú všetky žarty bokom.
Polnišová: Keď vidím tých mladých fašistov, najradšej by som ich poslala do vojenských kempov, nech si to zažijú
9 fotografií v galérii
Herečka Petra Polnišová
Autor fotografie: Archív

Do nabitého pracovného programu vám pribudla relácia Klamal by som ti? na TV Markíza. Čo vy a klamstvo alebo aspoň milosrdná lož?

Keď som bola malá, klamala som často. Myslím, že k detstvu to patrí. Hľadala som si skrátka kratšiu cestu, čo robia aj moje deti. Ja som však v tomto smere bola skutočný expert. Dnes sa snažím také veci nerobiť a byť vo vzťahoch úprimná.

Z pohľadu matky to zas beriem tak, že všetko sa dá vysvetliť a deti za klamstvo netrestám, pretože ani mňa moji rodičia netrestali. Človek časom sám pochopí, že pravda je najčistejšia a z dlhodobého hľadiska aj najlepšia možná voľba.

Ak predsa len niektorého zo synov nachytáte na hruškách, ako reagujete?

V tomto smere som sa radila s jednou odborníčkou, ktorá mi dala fantastický recept na moje deti. Keď sa niečo také prevalí, opýtam sa syna, ako sa po odhalení klamstva cíti. Reakcia je jednoznačná – necíti sa dobre. Práve cez prežívané emócie sa mu snažím vysvetliť, že keby neklamal, necítil by sa zle. Zároveň sa snažím vypátrať, aký bol dôvod, že tú pravdu pokrivil.

Je to taký „rýchlorecept“, ktorý je zároveň celkom funkčný. Nie som supermatka. Deťom sa však snažím vštepiť dôveru. Ak sa mi aj zdôveria s vecami, na ktoré možno nie sú hrdé, vzájomne si môžeme byť oporou. Ak mi však budú klamať, nebudem im veriť nič, čo by bolo škoda, pretože rodina by si mala dôverovať. Snažím sa... Nemám vysokú školu ani doktorát na rodičovstvo (smiech).

Aké osobnosti sú vaši synovia? Platia na nich rovnaké výchovné pravidlá alebo musíte na každého voliť inú metódu?

Temperamentom sú úplne iné povahy. Jeden je pokojnejší a skôr potajme robí chuligánstva a ten druhý veľmi otvorený. Je to taká malá väzba, veľmi priamy a potrebuje vždy po lopate vysvetliť, v čom je problém (smiech). Už odmalička vidno, že hoci sú vychovávaní rovnako, každá z ich osobností ide akoby iným smerom.

Je ťažké hovoriť o výchovných rozdieloch, lebo medzi obomi je vekový rozdiel dva roky. Skôr riešim rozdiely v tom, prečo niektorý už niečo má a ten druhý nemá, lebo je mladší. Jasné, že pri týchto roztržkách idú aj do seba, ale na druhej strane sa ľúbia. Je to taká jazda na tobogane, ale som veľmi rada, že ich mám, že sú obaja zdraví, a to ostatné už nejako zvládneme (smiech).

Manželstvo s Francúzom, s ktorým má dvoch synov, stroskotalo. 9 fotografií v galérii Manželstvo s Francúzom, s ktorým má dvoch synov, stroskotalo. Zdroj: Vlado Benko Jr.

Simon (8) a Félix (6) už chodia do školy. Radi sa učia?

Školu zvládajú dobre, hoci sa im občas nechce robiť úlohy. Obaja majú vyhranený vkus v tom, čo sa im na škole páči, nepáči, vedia byť ku škole kritickí, ale chodia tam radi, čo je podľa mňa naozaj dobré.

Aj sa s nimi učíte?

Simona sme celý prvý ročník nastavovali, že má nejaké povinnosti a on sa na nás díval v úžase, čo od neho vlastne chceme (smiech). Snažím sa neučiť s nimi. Nie som zástancom toho, že má rodič robiť domácu úlohu za dieťa. Deti sa musia naučiť, že toto je ich povinnosť.

Nie som však ani zástancom domácich úloh. Nemám pocit, že keď sú decká v škole do nejakej hodiny, po škole majú prísť domov a opäť sa venovať škole. Podľa mňa sú deti absolútne zbytočne preťažené. Myslím si, že tento čas je časom pre rodinu a deti si majú od školy oddýchnuť.

Keď nejaké úlohy sú, tak hľadáme spôsob, ako ich urobiť. Jeden z nich si ich chce spraviť hneď, druhý ich robí na etapy. Zároveň kvôli úlohám odmietam doma kričať. So svo­jimi synmi chcem stráviť pekný čas.

Takže nepatríte k hysterickým matkám, ktoré od detí veľa vyžadujú a veci riešia krikom.

Som temperamentný človek, ale snažím sa nevrieskať, nebyť hysterická matka. Či sa mi to darí? Neviem, či mám takú sebareflexiu, aby som jednoznačne povedala, ako to naozaj je. Občas sa mi stane, že kričím, lebo človek má len jedny nervy a moji chlapci už veľmi dobre vedia, čo na mňa funguje a ako ma vytočiť (smiech).

Ak sa taká situácia udeje, vždy sa deťom snažím vysvetliť, prečo som nahnevaná, prečo to takto vnímam. Robím, čo môžem, a či robím dobre, alebo zle, neviem, ukáže sa to neskôr. Som typ rodiča, ktorý chce byť skôr partnerom než autoritou.

Vnímajú synovia cez kamarátov v škole vašu profesiu?

Chodia do francúzskej školy, takže tam majú spolužiakov, ktorí v podstate ani netušia, čo robím. Sú tam tiež spolužiaci, ktorí o mne vedia a poznajú ma z televízie. Priznám sa, že moje deti Hornú Dolnú nevideli vôbec a Cuky Luky videli len film. Napríklad Simon to vníma tak, že keď sa so mnou chce niekto odfotiť na ulici, nechápe, prečo by sa toto malo diať v jeho prítomnosti a prečo by mal čakať, kým sa so mnou niekto fotí.

Samozrejme, obom vysvetľujem, že to je súčasť môjho povolania, ktoré nie je nijako výnimočné, ale má takéto špecifiká. Ak je niekto v televízii, tak ho potom ľudia poznajú, chcú sa s ním na ulici rozprávať, fotiť, ale nie je to lepšie povolanie ako ktorékoľvek iné. Ani Simon, ani Félix nie sú mimoriadne „rozčapení“ z toho, že ich mamička je v „telke“, hoci v televízii ma reálne vidieť nemôžu, lebo ju doma nemáme.

Čo sa môjho povolania týka, sú veľmi prísni. Keď som mala napríklad nočné točenie, vnímali to tak, že táto robota im berie mamu, na čo sú veľmi citliví. Zároveň nejavia záujem o umeleckú sféru ani ich to touto cestou vôbec neťahá. Na druhej strane majú radi divadlo, kino, filmy, výstavy. Majú v sebe francúzsku krv a Matthieu je typ rodiča, ktorý chce sprevádzať svoje deti, ukazovať im život, ktorý je pre neho ako jedna veľká exkurzia.

Ako cvičiteľka Edita Papeky bola výborná a mnohí pochybovali, že túto postavu môže počas kariéry ešte prekonať. Opak bol pravdou. Úlohu Cuky v Kredenci alebo Eriky Bednárikovej v seriáli Horná Dolná diváci milujú. 9 fotografií v galérii Ako cvičiteľka Edita Papeky bola výborná a mnohí pochybovali, že túto postavu môže počas kariéry ešte prekonať. Opak bol pravdou. Úlohu Cuky v Kredenci alebo Eriky Bednárikovej v seriáli Horná Dolná diváci milujú. Zdroj: TV Markíza

Koľko jazykov vaše deti ovládajú?

Okrem slovenčiny hovoria plynule po francúzsky a angličtinu majú v škole. Tým, že sme sa doma rozprávali po anglicky, tak to je pre nich známy jazyk. Simon do šiestich rokov neprejavoval ani náznak toho, že by sa angličtinou zaoberal, ale niekde sme spolu boli a zrazu som začula, ako sa rozpráva po anglicky s nejakou dievčinou. Ostala som poriadne zaskočená, že tento jazyk ovláda. Povedala som mu: „Tak ty si potajomky načúval?!“ Iba sa uškrnul a bolo (smiech).

Ako dlho nemáte televíziu?

Prišlo to prirodzene. Deti, samozrejme, televíziu milujú, ale nechcela som, aby do nej „čumeli“, keď boli malé. Televízor máme, ale nemáme kábel, takže si nemôžeme pozrieť žiadnu stanicu. Máme však internet a DVD, v prípade, že chcú deti vidieť rozprávku alebo nejaký film.

V tomto smere som prísna a túto aktivitu časovo limitujem. Ideme týmto smerom, pretože teraz je doba, keď sú všetci zahltení sociálnymi sieťami a obrazovkami. Či to v budúcnosti prinesie svoje ovocie? Netuším...

Majú už vaše deti mobilné telefóny?

Nie, som zástancom toho, aby deti nemali telefón. Na základnej škole by ho do 14 rokov nemali mať vôbec. Je to absolútny blud. Som radikálna, lebo vidím deti, ktoré do toho stále pozerajú a nahrádzajú reálny svet virtuálnym. Chcem, aby sa moje deti naučili, že existuje reálny život. Bola by som najradšej, keby vyšiel nejaký zákon, ktorý by povoľoval telefóny deťom až od určitého veku.

Ale na druhej strane, aj moje deti si mobilné telefóny pýtajú, chcú vedieť, prečo iné dieťa mobil má a ony nemajú. Neodsudzujem nikoho, lebo poznám rodičov, ktorí dali telefón deťom, aby ich mohli zastihnúť. Rozumiem tomu, keď dieťa chodí z jednej obce do druhej a je tam čas, keď je samo.

Mestské deti v princípe všade vozíme, tak prečo by mali mať telefón? Načo? Aby som im zavolala cez prestávku, či sa dobre najedli? Nepotrebujem ich každú chvíľu kontrolovať. Myslím, že aj učiteľkám to prekáža. Existuje kopa iných zaujímavých vecí na svete.

Prepáčte, teraz som sa naozaj trošku roz­ohnila, ale toto je vážna téma. Nemyslím si, že je dobré strčiť deťom do rúk tablet alebo telefón a tým ich odpojiť od sveta. Je to veľmi jednoduché, sama to poznám. Samozrejme, svoje deti som od toho úplne neodstrihla, dokonca majú povolené nejaké hry, ale aj tie sú striktne časovo limitované.

Všeobecne uznávam aj sociálne siete. Viem, že Facebook alebo Instagram prinášajú aj šíria veľa nových informácií, ale z osobného hľadiska som si uvedomila, že nechcem tráviť čas na Facebooku, keď ho môžem tráviť s normálnymi ľuďmi z mäsa a kostí.

Opakujem, nikoho za toto neodsudzujem, ale hovorím sama za seba a o sebe ako o Petre Polnišovej, že všetko by sa malo používať s mierou. To je síce heslo, ktoré ja nevyužívam v jedení, ale je to najväčšia pravda na svete (smiech).

V minisérii Mária Terézia ukázala, že vie zahrať aj iné ako výsostne komické postavy. Jej výkon počas nakrúcania si prišiel pozrieť aj bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. 9 fotografií v galérii V minisérii Mária Terézia ukázala, že vie zahrať aj iné ako výsostne komické postavy. Jej výkon počas nakrúcania si prišiel pozrieť aj bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Zdroj: Archív NMH

Zuzana Šebová sa priznala, že dôvod, prečo účinkuje v relácii Klamal by som ti?, ste práve vy.

Áno, so Zuzkou sme živo komunikovali, predsa len máme rodiny, premýšľali sme, ako to celé časovo skĺbiť, ale presvedčilo ma, že tam budem účinkovať spolu s ňou. Obe si veľmi vyberáme, čo budeme robiť.

Kým tú možnosť ešte mám, chcem si v mojom veku vyberať projekty, v ktorých sa cítim dobre, a robiť ich s ľuďmi, pri ktorých mi je príjemne. Na toto si dávam veľký pozor, čo, prirodzene, divák nemá ako vidieť. Zároveň som vďačná aj za Filipa Tůmu. Veľmi dobre si rozumieme.

Pri nakrúcaní medzi nami vznikla akási chémia chuligánov zo škôlky, z čoho sa teším. Je to panelová šou, ale som rada, že to robím. Milujem sa zabávať takýmto spôsobom a tárať pri tom sprostosti. Dúfam, že sa to bude páčiť aj divákovi, čo je vždy veľký otáznik.

Angažujete sa aj do vecí verejného diania?

Nemyslím si, že sa angažujem nejako divoko, sú kolegovia, ktorí sa v tomto smere snažia oveľa viac.

Nemyslím divoko, skôr som chcela povedať, že vám nie sú niektoré veci ľahostajné a nebojíte sa o nich hovoriť.

Nechcem si teraz prihrievať polievočku a tváriť sa ako veľmi angažovaný občan, ale pre tragickú udalosť, ktorá sa stala minulý rok, mi pripadalo úplne prirodzené, že pôjdem na námestie povedať svoj názor. Dejú sa pozitívne zmeny, o ktorých sa nám kedysi nemohlo ani snívať. Spoločenské hnutie, ktoré sa tu vytvorilo, má veľkú silu, práve preto sa angažujem rada.

Stále verím v pomoc človeka a mám pocit, že niektoré veci by sme mali hovoriť nahlas. Čo sa však týka komentovania politickej situácie, stretla som sa s mnohými názormi ľudí, ktorí mi hovoria, že ako herečka ich mám len zabávať, ale nemám sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem.

V princípe nemám čo povedať na taký názor, lebo ja sa nevyjadrujem ako „pani z obrazovky“, ale ako Petra Polnišová – človek, ktorý dostal možnosť vyjadriť sa. Niekedy si svoj názor nechám pre seba, inokedy ho vyjadrím, ale dnes už cez Facebook a Instagram majú možnosť vyjadriť svoj názor všetci. Zároveň neviem, či má moja angažovanosť pozitívny, alebo negatívny vplyv.

Na druhej strane mám pocit, že naša spoločnosť sa trošku mení a som tomu rada. Začíname byť ostražití. Nie je nám jedno, čo sa tu deje, lebo v konečnom dôsledku na naše životy to veľmi vplýva. Demagogické reči dokáže hovoriť každý, ale naplnenie sľubov už ide ťažšie.

Sme politicky veľmi mladá krajina, mnohé veci sa vyvíjajú a zmeny sa nedajú urobiť zo dňa na deň. Oddelili sme sa však od Česka, hoci ja som bola za Československo, ale urobilo sa to miernou cestou, aj revolúcia prebehla mierne, preto stále verím v tento národ, verím v múdrosť, ktorú niekde v sebe máme.

Keď som žila vo Francúzsku alebo Anglicku, rozprávala som sa s ľuďmi, ktorí zažili vojnu. My si to dnes ani nevieme predstaviť. Preto keď vidím tých mladých fašistov, najradšej by som ich poslala do vojenských kempov, nech si to zažijú na vlastnej koži. Už len počúvať o osudoch ľudí, ktorí pred vojnou museli utekať, bolo strašné. V živote by som nechcela, aby moje deti museli niečo také zažiť a nielen moje deti, ale všetky deti na svete.

Sú známi ľudia, ktorí pre stratu popularity alebo strach z odsúdenia mlčia.

Občiansky postoj vyjadrujem, keď to tak cítim. Robím to prirodzene. Som si však vedomá toho, že verejnosť hercov vníma ako zabávačov a nie ako niekoho, kto by im mal ukázať, ako žiť. Prajem si, aby táto krajina napredovala, aby sa ľudia dokázali postarať sami o seba a aby mali tú možnosť... Nie sme v Afrike, kde ľudia bojujú o holé prežitie. My na Slovensku bojujeme o štandard, čo je lepší prípad a v tomto smere môžeme byť šťastní.

V relácii je najmä kvôli Zuzane Kubovčíkovej Šebovej, s ktorou si veľmi dobre rozumie. 9 fotografií v galérii V relácii je najmä kvôli Zuzane Kubovčíkovej Šebovej, s ktorou si veľmi dobre rozumie. Zdroj: TV Markíza

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×