Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Neužívate lieky, ktoré by ste mali? Pri týchto ochoreniach vás to môže stáť život!

05.04.2019 (13/2019) Adherencia alebo ochota liečiť sa je veľkým problémom najmä pri ochoreniach, ktoré sú dlhodobé alebo celoživotné. Následky nesprávneho užívania liekov však môžu byť smrteľné.
Neužívate lieky, ktoré by ste mali? Pri týchto ochoreniach vás to môže stáť život!
2 fotografie v galérii
Lieky treba brať pravidelne a v predpísanom množstve.
Autor fotografie: Shutterstock

Ak človek potrebuje antibiotiká na zápal priedušiek alebo musí týždeň držať diétu pre črevnú virózu, zvyčajne predpísané dávkovanie liekov i úpravu režimu potrebných pár dní dodrží. Problém však nastáva, ak musí lieky užívať doživotne alebo niekoľko rokov. A tiež vtedy, ak treba upraviť celý životný štýl, väčšinou tiež dlhodobo.

To znamená začať užívať lieky, pravidelne sa hýbať, zdravšie jesť a nefajčiť. Miera adherencie, teda ochoty liečiť sa, pri dlhodobej liečbe zvyčajne chronických ochorení je iba asi 50-60 percent. Režimové opatrenia sa dodržiavajú iba v 20-30 percentách.

Práve nedostatočná či žiadna liečba pri ochoreniach, ako sú vysoký tlak, diabetes či vysoký cholesterol, však môžu človeka stáť život. Ako si teda udržať disciplínu a ochotu užívať lieky podľa predpisu lekára?

Kritický rok

Až 71 percent hypertonikov v I. štádiu choroby a 47 percent v II. štádiu sa vôbec nelieči. Až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje cieľové hodnoty tlaku krvi napriek liečbe. Lekári sa zhodujú, že ochota pacientov s vysokým krvným tlakom liečiť sa dramaticky klesá po prvom roku liečby. Vtedy s užívaním liekov z rôznych dôvodov skončí viac než polovica pacientov!

Ďalším alarmujúcim údajom je, že až 60 percent pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami neužíva lieky. To, žiaľ, zvyšuje riziko infarktu až štvornásobne (!) a počet hospitalizácií trojnásobne, preto adherencia zaujíma aj zdravotné poisťovne.

Keď sa robili anonymné prieskumy medzi pacientmi, ako užívajú lieky na hypertenziu, údaje boli pomerne zarážajúce. Až 65 percent pacientov užívalo lieky inak, ako im predpísal lekár. Teda užívali len niektoré alebo zabúdali na niektorú dávku.

Ešte kurióznejší bol údaj, že 8,3 percenta pacientov bralo iné antihypertenzíva, než im predpísal lekár. To znamená, že lieky si jednoducho vzali od niekoho iného.

Je zaujímavé, že rozhodujúcim faktorom u pacientov, ktorí lieky na vysoký tlak neužívali vôbec alebo ich užívali nesprávne, bol ich vek. Hypertonici mladší ako 30 rokov mali až 12-krát vyššiu pravdepodobnosť prerušenia liečby ako pacienti starší než 50 rokov. Horšiu adherenciu pri liečbe vykazovali tiež muži, ľudia s nižším vzdelaním a socioekonomickým statusom.

Nevedia, čo užívajú

Podobne sú na tom aj pacienti s diabetom. Je to ochorenie, pri ktorom až polovica úspechu liečby závisí od prístupu samotného pacienta. Bohužiaľ, podľa prieskumov iba 50 percent pacientov, ktorí sa liečia liekmi, sa lieči správne, o niečo lepšie sú na tom pacienti liečení inzulínom, ktorí zásady liečby dodržiavajú v 60 percentách.

Až 12 percent pacientov si lieky vôbec nevyberá z lekárne! Až 11 percent pacientov nevie povedať, aké lieky užívajú. Lepšie údaje nezaznamenali ani pri životnom štýle. Viac než polovica pacientov si nemeria glykémiu a vyše 80 percent pacientov necvičí. Po roku liečby bolo nonadherentných až 75 percent pacientov – neliečili sa teda už vôbec alebo sa liečili nesprávne.

Čím viac liekov užívali a čím častejšie ich museli brať, tým pravdepodobnejšie bolo, že v liečbe nevytrvajú. Bohužiaľ, aj pri cukrovke je to tak, že ak pacient nie je adherentný, úmrtnosť na komplikácie stúpa až dvojnásobne.

Ochota pacientov liečiť sa s vysokým krvným tlakom dramaticky klesá po prvom roku liečby. 2 fotografie v galérii Ochota pacientov liečiť sa s vysokým krvným tlakom dramaticky klesá po prvom roku liečby. Zdroj: Shutterstock

Podporovať, nie obviňovať

Základom zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom. Bohužiaľ, ukazuje sa, že až 50 percent pacientov s chronickým ochorením opúšťa ordináciu lekára bez toho, aby porozumeli tomu, čo im lekár povedal. Pacienti majú rôznu mieru vedomostí o svojej chorobe, na druhej strane sú lekári často vystavení časovému tlaku a majú rôzne komunikačné schopnosti.

Každý lekár za svoj profesionálny život absolvuje približne 200 000 vyšetrení pacientov. Je známe, že ak sa človek aktívne zapojí do liečby svojho ochorenia,významne zvyšuje jej účinnosť.

Preto by mal byť pacient riadne poučený o svojej chorobe, prognóze a význame liečby. Mal by byť informovaný o všetkých možnostiach liečby, ich prínosoch a rizikách aj o pravdepodobnosti dosiahnutia dobrých výsledkov. Lekár by mal použiť vhodné pomôcky, ako sú informačné letáky či komunikačné techniky, ktoré uľahčujú pochopenie informácií.

Počas liečby by mal lekár informovať pacienta o dosiahnutých výsledkoch, ak je to možné, aj v číslach. Pri chronickom ochorení treba liečbu hodnotiť ustavične, pretože sa vyvíja aj ochota liečiť sa. V prípade nonadherencie by však lekár mal pacienta podporovať, nie obviňovať.

Lekári by mali počítať s tým, že pribúdajú pacienti, ktorí žiadajú takzvaný „second opinion“– názor ďalšieho lekára. Za ukazovateľ kvality zdravotnej starostlivosti treba považovať aj spokojnosť pacienta.


Ako môže lekár prispieť k zvýšeni adherencie pacienta?

•Poučiť pacienta o charaktere ochorenia a význame liečby.

•Informovať pacienta o možnostiach liečby a nežiaducich účinkoch.

•Vysvetliť reálne ciele liečby.

•Zapojiť pacienta do terapeutického procesu.

•Zvoliť vhodnú frekvenciu dávkovania.

•Zapojiť do liečby rodinných príslušníkov pacienta.

•Informovať pacienta o výsledkoch liečby.

•Sledovať bezpečnosť a znášanlivosť liečby.

•Sledovať vývoj preferencií pacienta a samotnú adherenciu.

 

Čo znižuje ochotu liečiť sa?

Z hľadiska pacienta

•Mladý vek.

•Sociálna izolácia.

•Odmietanie ochorenia.

•Psychiatrické ochorenie.

•Mužské pohlavie.

•Nízka úroveň vzdelania.

•Nedostatočná informovanosť o ochorení.

•Nedochádzanie na plánované vyšetrenia.

•Nedostatočné zapojenie do liečby.

 

Z hľadiska ochorenia

•Chronické ochorenie.

•Ak nemá vážne prejavy.

•Ak naň bezprostredne nevplýva neužívanie liekov.

 

Z hľadiska vzájomného kontaktu lekára a pacienta

•Nedostatočná komunikácia: lekár – pacient – lekárnik.

•Nedostatok informácií.

•Nedostatok času.

•Dlhá čakacia lehota.

 

Z hľadiska užívania liekov

•Príliš veľa liekov a zložité dávkovanie.

•Dlhodobosť liečby.

•Prehliadanie a neriešenie vedľajších účinkov.

•Cena terapie.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×