Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Marcel Forgáč: Keď si spomeniem, ako mi ponúkli prácu v rádiu, mám pocit, že hovorím Dobšinského rozprávku

24.03.2019 (11/2019) Napriek tomu, že v rámci svojej profesie patrí na Slovensku k špičke, pomyselnú „profesúru“ z moderovania zložil Marcel Forgáč (47) len prednedávnom.
Marcel Forgáč: Keď si spomeniem, ako mi ponúkli prácu v rádiu, mám pocit, že hovorím Dobšinského rozprávku
6 fotografií v galérii
Ide mu karta. V TV JOJ moderuje hneď niekoľko projektov.
Autor fotografie: TV Joj

Teba ako respondenta majú novinári veľmi radi. Čím to je?

Veľmi mi to lichotí, neviem, čím to je. Asi som si vedomý práce novinára, ktorú som tiež v minulosti robil, a dokonca si myslím, že ak by som nerobil to, čo robím teraz, bol by som zrejme novinár. V minulosti som pracoval v Prešovských novinách, kde som písal reportáže, rozhovory, glosy, fejtóny, stĺpčeky, čo ma veľmi bavilo.

Napokon ťa zlákalo rádio a televízia. Prečo?

Neviem, bolo to prostredie, ktoré ma vždy priťahovalo. Od detstva som chodil na recitačné súťaže, hrával som divadlo. Moja osobnosť vnútorne cítila, že chce pracovať pred divákmi. V začiatkoch kariéry som navyše pracoval aj v káblovej televízii v Prešove. Bolo to veľmi amatérske, ba až smiešne, ale v tom čase to bol nový počin.

Formovali sa nové televízne princípy. Zrazu sme mali možnosti, ktoré dovtedy neboli. V dvoch miestnostiach 3 krát 4 metre mohla zrazu fungovať televízia, čo bolo naozaj neuveriteľné.

Pracoval si aj v prešovskom Rádiu Flash, odkiaľ vzišlo mnoho skvelých moderátorov.

Tam sa na jednom mieste koncentroval obrovský talent. Naozaj! Odtiaľ však nie sú len moderátori, ale aj ľudia z produkcie, zo zákulisia. V tomto rádiu, samozrejme, vysielal Ľuboš Sarnovský, ktorý je teraz v Novinách na Jojke, Mišo Hudák, Milan Junior Zimnýkoval, vysielal som tam ja, ale okrem nás tam napríklad pôsobila moja kolegyňa Katarína Vargová alias Káva, ktorá je dnes šéfkou ranného vysielania vo Fun rádiu, aj Martin Fenčák, ktorý je dnes programovým riaditeľom v Rádiu Expres. Tých ľudí je naozaj mnoho.

A čím to možno je? Vysvetlím to takto: V rámci novej televíznej hry Rozum v hrsti (Golden Brain), ktorú moderujem s Juniorom a na obrazovkách Jojky ju diváci uvidia začiatkom apríla, sme mali štatistiku o tom, kde v rámci Slovenska žije najviac ľudí, ktorí hrajú na hudobnom nástroji. Odpoveď bola v Prešovskom kraji. V týchto zemepisných šírkach je naozaj „cool“ vedieť na niečom hrať.

Ak si vezmeme celý žánrový prierez od klasického popu, cez jemnejšie alternatívne žánre, ako hrajú napríklad Chiki Liky Tu-a, alebo metalové či okrajové žánre typu world music, ako je skupina Hrdza, tak vo všetkých týchto žánroch je v Prešove kapela, ktorá v rámci Slovenska dominuje. To je neuveriteľné!

O Marcelovi sa hovorí, že v živote neexistuje situácia, na ktorú by nepoznal vtip. 6 fotografií v galérii O Marcelovi sa hovorí, že v živote neexistuje situácia, na ktorú by nepoznal vtip. Zdroj: Profimedia.sk

Z pesničkárov je tam napríklad Edo Klena, o ktorom málokto vie, ale vo svojej komunite je považovaný za hotovú hviezdu. Nespomenuli sme džez a Petra Lipu, Petra Adamkoviča a jeho AMC trio. Toto je fenomén a myslím si, že podobným spôsobom, ako hudobná scéna, sa tam formujú aj ďalšie umelecké profesie.

V Prešove fungujú dve profesionálne divadlá – Divadlo Andreja Duchnovička a Divadlo Jonáša Záborského. Podľa môjho názoru práve toto umelecké podhubie a tiež spôsob, akým mesto Prešov funguje, spôsobilo, že sa tam na malom priestore skoncentroval naozaj veľký talent.

Pochádzaš síce z Popradu, no v Prešove si žil 10 rokov. Prečo si sa napokon rozhodol presťahovať do Bratislavy?

Prežil som rozprávkový príbeh moderátora. Každý človek v lokálnom rádiu túži pracovať vo veľkom celoplošnom rádiu, v ktorom vysielajú jeho pomyselné moderátorské vzory. Keď som sem nastupoval ja, pracovali tu ľudia, ktorých som považoval za ikony. Vtedy to bol napríklad Vlado Voštinár, Patrik Zimman, Rasťo Dutka, mnoho ďalších ľudí, ktorí dnes tomuto rádiu šéfujú.

Odjakživa som mal v sebe túžbu, a to ti potvrdia všetci ľudia z môjho okolia, robiť nielen v spomínanom veľkom rádiu, ale mojím snom bolo pracovať najmä vo Fun rádiu. Vedel som, že práve na tomto konkrétnom mieste sa koncentruje ten najväčší talent a pracujú v ňom ľudia, od ktorých sa môžem niečo naučiť. A takto je to dodnes. Istým spôsobom pracujeme inak ako ostatní.

Jedno ráno na Svätoplukovej ulici v Bratislave, ako sú pirôžky, kedysi sídlilo Fun rádio. Tam ma čakali dvaja ľudia, ktorí mi ponúkli túto vysnívanú prácu. Chavalabohu, sedel som, no mal som podlomené kolená. Keď si na to s odstupom času spomeniem, pripadá mi to neuveriteľné. Teraz mám pocit, že hovorím Dobšinského rozprávku.

Aspoň z môjho pohľadu to tak je. Ešte mám aj zježené chlpy na ruke (úsmev), ale naozaj sa to takto odohralo. Odvtedy ubehlo 20 rokov, presnejšie v novembri to bude 20 rokov, čo pracujem vo Fun rádiu. Je to šialený údaj, ktorý svedčí o tom, že som už dosť starý a zároveň mám z pracovnej stránky za sebou celkom slušnú „štreku“.

Mal si však aj trojročný odskok do Rádia FM.

Áno, bolo to v roku 2004 a myslím si, že to bola osviežujúca pauza. To je ako v manželstve po rokoch, keď je akékoľvek osvieženie fajn. I keď by sa dalo povedať, že v tomto prípade išlo skôr o pracovnú neveru a toto osvieženie som v rámci manželstva nemal na mysli (smiech). V rámci môjho odskoku sa však podarila významná vec a som šťastný, že som súčasťou a otcom jedného veľkého míľnika v rámci slovenských rádií.

V marci 2004 som dostal ponuku nastúpiť na miesto riaditeľa slávneho rádia Rock FM a v podstate sa dá povedať, že som zabil slávnu značku. To mi je na jednej strane ľúto, ale na druhej strane požiadavka bola, aby som toto rádio prerobil. Mal som voľnú ruku, mohol som s ním urobiť, čo som chcel. Keby som z neho chcel urobiť komerčné rádio na úrovni Expresu alebo Fun rádia, mohol som, ale ja som sa rozhodol, že to bude alternatívne rádio.

Po boku Barbory Krajčírovej odštartoval Lucky Room, kde môžu súťažiaci vyhrať veľkolepé sumy. 6 fotografií v galérii Po boku Barbory Krajčírovej odštartoval Lucky Room, kde môžu súťažiaci vyhrať veľkolepé sumy. Zdroj: TV Joj

V novembri 2004 po boji, ale zároveň aj po spolupráci s Rozhlasovou radou a ďalšími zložkami sa značku Rock FM podarilo „rebrandovať’“ na Rádio FM. Dosť dlho sme bojovali, aby sa to mohlo takto volať, pretože v rámci svetovej terminológie je názov Rádio FM nezmysel, keďže FM je označenie spôsobu vysielania. Ale pod túto jednu značku sme mohli zlúčiť všetky žánre, ktoré malo toto rádio vysielať.

Rock FM, Electro FM, Hip Hop FM, Fusion FM, World music FM sa rovná, resp. spadá pod Rádio FM. Potom som tomuto formátu ešte 2 roky šéfoval. Postupne sme priťahovali pomyselný ventil a až keď som odtiaľ odchádzal, z tejto značky sa stalo plnoformátové alternatívne rádio tak, ako ho poznáme dnes.

Si spokojný, keď si naladíš Rádio FM?

Nie. Fandím tomuto rádiu, ale nie som spokojný. Tak to býva. Vždy, keď človek niečo stvorí, má istú predstavu o tom, ako by to celé malo vyzerať a ako by to malo fungovať. Je mi veľmi ľúto, že toto rádio nedokáže v počúvanosti preskočiť napríklad rádio Lumen.

Myslím si, že sa u nás dá robiť alternatívne rádio, dokonca sa dá robiť aj lepšie. Možno keby som to robil ja, rádio by malo viac poslucháčov, ale tým terajším by sa vysielanie vôbec nepáčilo. Vždy je to len o uhle pohľadu. Napriek všetkému som šťastný, že také rádio máme, a je mi veľkou cťou, že som jeho otcom.

A čo sa týka tvojej otázky, počúvam ho dosť často, no zároveň počúvam aj iné rádiá. To, že pracujem vo Fun rádiu, neznamená, že mám naladené len toto jedno. Doba je dnes iná, diaľkový ovládač už máme všetci na volante v aute, takže je to ako s televíziou, môžem prepnúť na to, čo sa mi zachce. Okrem toho z rádia sa dnes stáva nový fenomén, a síce fenomén auta. Aj my s Juniorom v podstate vysielame Rannú šou pre zápchy.

Práve moderátori ranných šou, či už Adela a Sajfa v minulosti, ty a Junior v súčasnosti, alebo Leoš Mareš v Českej republike ste tí, ktorí v rámci televízie dostávate najvýraznejší priestor.

Ale evidentne nie všetci moderátori ranných šou v rámci Slovenska. Aktuálne sme to len ja a Junior. Obaja sme si prešli dlhú cestu a nič z toho, čo dnes máme, nebolo zadarmo. Učili sme sa od tých najlepších, no v živote zrazu príde moment, keď si človek uvedomí, že nie je horší ako ľudia, ktorých dlhé roky obdivoval, a to je veľmi príjemné.

Zábavnú šou Inkognito, v ktorej účinkuje, milujú aj jeho synovia Adam a Marek. 6 fotografií v galérii Zábavnú šou Inkognito, v ktorej účinkuje, milujú aj jeho synovia Adam a Marek. Zdroj: TV Joj

Kedy prišiel tento moment u teba, lebo v začiatkoch človek o sebe určite pochybuje, možno sa porovnáva.

Jasné, určite to tak je a aj u mňa to prichádzalo postupne. Pri mojej práci ma veľmi ovplyvnil jednak programový riaditeľ, nebohý Milan Králik, a ďalší nebohý šéf moderátorov Tibor Hlísta, ktorí mi pred rokmi dali šancu. Postupne som sa ľudsky zrástol s kolektívom a išlo to. Nemôžem však povedať, že ten moment prišiel vo štvrtok 11. novembra (smiech). V každom prípade to bolo skvelý pocit.

V rozhovoroch si už viackrát povedal, že je omnoho jednoduchšie naučiť rozhlasového moderátorka pracovať s kamerou, ako človeka na kamere naučiť moderovať.

Je to tak. Toto povedia kameramani, režiséri, produkční, že s ľuďmi z rádia sa takáto práca robí najlepšie. Je to náš každodenný chlebík. Pri všetkej úcte, nikto okrem ľudí z rádia nemá každodenný tréning formulovania viet do súvislostí a nejakého popisovania stavu skutočnosti.

Mne osobne napríklad veľmi pomohlo aj to, že som kedysi hral divadlo, hýbal sa v priestore, hľadal si svetlo. To sú veci, ktoré človeku, keď vymení rádiový mikrofón za moderovanie pred kamerou, veľmi pomôžu. Aj divadlo rozhodovalo o mojom ďalšom smerovaní.

Hral som síce len menšie roly, ale v tom momente na človeka sadne trošku toho pomyselného „stardustu“, hviezdneho prachu, zrazu vnútri cíti a vie, že chce robiť túto prácu. A keď následne dostane potlesk, to je úžasné. Ja som skrátka Lev, mám rád obdiv. Nech slnko na mňa svieti, tlieskajte, mám to rád (smiech).

Ľudia, ktorí sa živia rovnakou profesiou ako ja, potvrdia, že nášmu egu robia takéto veci dobre. Prináša nám potešenie, ak vieme ľudí rozosmiať. Všetci moderátori, ktorí moderovali pre viac ako 5 000 ľudí, zároveň potvrdia, že úžasný pocit je tiež moc. Keď si to obrovské publikum človek získa na svoju stranu, tak ono naozaj urobí, čo len bude chcieť…

V tomto smere sa ti určite splnil sen, keďže si mal možnosť moderovať príchod našich zlatých chlapcov. Koľko tam vtedy bolo ľudí?

Hovorí sa, že viac ako 35 000. Bolo to naozaj úžasné a väčšiu „pecku“ už nikdy v živote nebudem moderovať.

Presne kvôli tomuto si v minulosti povedal, že si si v rámci svojej práce splnil všetko, čo sa dalo. Stále to tak vnímaš?

Myslím si, že už nie, pretože prichádzajú nové programy, ako je napríklad Veľký balík, ktorý síce nebol diváckou bombou a pocitovo určite nijakým everestom slovenskej televíznej tvorby, ale vďaka tomuto programu som si naozaj urobil pomyselnú „profesúru“ z moderovania. Naozaj tam účinkujú ľudia, ktorých nepoznám, nie sú „nakastingovaní“, nie všetci sú extroverti a vedia komunikovať pred kamerou.

Sú to obyčajní ľudia, ktorí sú vyžrebovaní, majú rôzne charaktery a občas človeka stojí veľmi veľa energie vedieť sa s nimi porozprávať, pracovať s nimi v tom danom momente. Toto bola pre mňa veľká škola. Dnes však veci vnímam s veľkou vďačnosťou za to, že sa môžem stále niečo nové učiť.

S manželkou Adrianou sú nerozlučná dvojica. Len pred pár dňami sa vrátili z dovolenky v Thajsku. 6 fotografií v galérii S manželkou Adrianou sú nerozlučná dvojica. Len pred pár dňami sa vrátili z dovolenky v Thajsku. Zdroj: Profimedia.sk

Aktuálne sa objavuješ spolu s Barborou Krajčírovou v súťažnej hre Lucky Room. Aj tu v podstate pracuješ s ľuďmi z ulice, ktorí sa do programu prihlásili.

V úvodných častiach, nebudeme si klamať, účinkujú ľudia z kastingu, ale to len preto, aby sme divákovi ukázali, ako relácia funguje, o čo v nej ide. Tak­že ľudia nemusia mať strach prihlásiť sa, pretože z nich nikto nebude robiť blbca, a navyše si môžu zarobiť šialené peniaze. Konečné výhry sú naozaj veľmi vysoké.

A čo synovia Adam a Marek? Sledujú ešte televíziu alebo sú už iba na YouTube?

Ale áno, sledujú. Majú veľmi radi Inkognito. Boli smutní, že sme s Juniorom neboli v Talente, ale vysvetlil som im to, takže majú pocit, že sú akoby v centre diania (smiech). Je to fajn.

Svojich chlapcov vedieš k tak­zvanému chlapskému trojboju. O čo ide?

Som chlapec z Popradu. Všetci, ktorí pochádzajú spod Tatier, vedia, že správny chlap musí vedieť dobre lyžovať, dobre plávať a dobre korčuľovať. Nehovorím, že to je plošne, ale v Poprade je veľa ľudí, ktorí vedia robiť tieto športy a rovnako dobre ich ovládajú aj moji chalani. Všetok čas, ktorý mám k dispozícii, sa im snažím venovať. Myslím si, že medzi sebou máme veľmi pekné vzťahy.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×