Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Primátori Martina a Rožňavy rozdávajú svoje platy, na samospráve vraj nechcú zarábať

20.03.2019 (10/2019) Primátori miest Martin a Rožňava pracujú zadarmo.
Primátori Martina a Rožňavy rozdávajú svoje platy, na samospráve vraj nechcú zarábať
6 fotografií v galérii
Martinského primátora Jána Danka pozná odborná verejnosť ako vedca, lekára a pedagóga.
Autor fotografie: Matej Kalina

Frustrovaní a znechutení voliči dávajú slovenskej politike prívlastok špinavá. S takýmto obrazom sa boríme dlhý čas, preto skutočnosť, že na Slovensku sa nájdu aj primátori, ktorí svoj plat rozdávajú, znie viac ako prekvapivo. Vybrali sme sa do dvoch slovenských miest, kde na magistrátoch po vlaňajších novembrových komunálnych voľbách pracujú práve takíto prví muži mesta.

Nútená správa

Kým iné mestá a dediny využívali dotácie z eurofondov, aby zrenovovali verejné priestory, opravovali chodníky, cesty a námestia, mesto Martin o takúto možnosť do istej miery prišlo. Viac ako rok a pol boli pre nevyplatené záväzky v nútenej správe, v praxi to znamenalo, že s mestskými prostriedkami disponovala správkyňa, ktorú určilo ministerstvo financií.

Peniaze plynuli iba na nevyhnutné výdavky. Mesto sa do ekonomických problémov dostalo ešte v 90. rokoch, keď mali v pláne vybudovať lyžiarske stredisko na Martinských holiach. Nečudo, že nový primátor Ján Danko (68) na našom stretnutí hovorí nadšene o plánoch, ako dobehnúť v Martine zameškané.

„Naše športovo nadané deti trénujú v susedných dedinách, musia preto ráno vstávať o štvrtej hodine. Zmeníme to a vytvoríme im podmienky doma. Chceme stavať nájomné byty pre mladé rodiny, aby neodchádzali z nášho mesta. Potrebujeme rekonštruovať cesty, chodníky, verejné osvetlenie, parkoviská.“

Prvý muž mesta prišiel na magistrát z úplne iného prostredia. Nielen na Slovensku, ale aj vo svete ho poznajú ako významného lekára, vedca a pedagóga.

V Martine pôsobil ako dekan Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Za jeho éry uviedli do praxe mnoho úspešných projektov, napríklad Martinské centrum pre biomedicínu. Ide o špičkové pracovisko v strednej Európe v oblasti molekulovej medicíny, onkológie, respirológie a neurovied.

Mesto Martin bolo v nútenej správe, dnes majú preto v rámci rozvoja čo doháňať. 6 fotografií v galérii Mesto Martin bolo v nútenej správe, dnes majú preto v rámci rozvoja čo doháňať. Zdroj: Matej Kalina

Okrem iného bol dlhé roky prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Do Martina sme cestovali s miernymi obavami, že sa budeme rozprávať s vedcom, ktorý má strohý slovník a spôsoby suchára.

Ján Danko je však usmievavý človek s iskrivým a veselým pohľadom, pričom jeho hlavnou devízou je závideniahodný životný optimizmus a nadhľad.

„Peniaze ma nikdy nezaujímali. Vyznávam úplne iné hodnoty. Priznám sa, neviem nič o našich rodinných účtoch. Keby ma opustila moja zlatá manželka, neviem, kde mám peniaze,“ hovorí so smiechom.

Vzápätí však úplne vážne rozpráva o svojej životnej filozofii: „Pôsobil som okrem iného aj na univerzite v Zürichu. Vo Švajčiarsku mi veľmi imponoval zmysel pre poriadok a serióznosť. Miestni sa o peniazoch nerozprávajú, nezisťujú, koľko zarába kolega či sused, automaticky očakávajú, že ten, kto odvádza kvalitnú prácu, za ňu dostáva aj slušne zaplatené. Osvojil som si ich model správania a to, že v slušnej spoločnosti sa o peniazoch nerozpráva.“

Skúšame ho, či má prehľad, koľko stojí letná dovolenka či pánsky oblek alebo iné veci dennej spotreby. Úprimne priznáva, že takéto záležitosti nie sú jeho doménou, veľmi pozorne však stráži verejné financie.

Na mestskom úrade zaviedol model – tri cenové ponuky. Čokoľvek sa na magistráte kupuje, aj obyčajné bloky na písanie, musia osloviť troch predajcov. Hoci to znamená viac práce pre zamestnancov, nový primátor si sľubuje úsporu, ktorá sa preukáže asi po roku takéhoto hospodárenia.

V čase, keď sme ho navštívili, zavádzal do praxe ďalšiu novinku. Jeden deň v mesiaci ho môžu navštíviť počas dvoch hodín obyvatelia mesta s akýmikoľvek otázkami. V Martine okrem toho vytvoril komisie z ľudí, ktorí chcú byť nápomocní pri rozvoji mesta.

„Pred voľbami mi mnohí núkali pomoc, oslovil som ich, prihlásilo sa 200 dobrovoľníkov. Sú medzi nimi napríklad experti na informačné technológie či životné prostredie. Kontaktoval ma aj bývalý dekan lesníckej univerzity v Nemecku.“

Pomník už mám

Skutočnosť, že bude pracovať zadarmo, nevyužil ani v rámci volebnej kampane.

„Nie je to žiadny marketingový ťah. Chcem pomôcť mestu a myslím to úprimne. Mojím cieľom nie je v samospráve zarábať. A nerobím to ani pre slávu. Jeden slušný pomník už mám vďaka lekárskej a vedeckej práci, ďalšie už nepotrebujem.

Keď mi pred voľbami niekto vyčítal, že kandidujem pre peniaze, vysvetlil som mu, že nebudem chcieť za svoju prácu žiadnu odmenu. Som solventný človek, primátorský plat nie je pre mňa lukratívna záležitosť, živí ma práca vysokoškolského učiteľa. Ani moja samotná kampaň nebola masívna, čo mi moji priaznivci vytýkali,“ spomína.

Dlhé roky pôsobil ako prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. 6 fotografií v galérii Dlhé roky pôsobil ako prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Zdroj: Archív J. D.

Mesačne zarába 5 067 eur brutto, peniaze rozdáva, zaujímavé však je, že Ján Danko nemá vymyslenú žiadnu stratégiu či plán, koho presne obdaruje. Doteraz venoval peniaze Turčianskemu futbalovému zväzu, Domu charity sv. Krištofa a dôchodcom združeným v Dennom centre mesta Martin.

„Pozvali ma na vianočné posedenie, zbierali sa na pohostenie po jednom eure. Dôchodky, ako je známe, sú veľmi nízke, tak som im po Vianociach prispel.“

Okrem toho primátorské peniaze plynuli na vybudovanie lyžiarskych bežeckých tratí. Dvaja študenti z miestnej strednej školy, ktorí pochádzajú zo sociálne slabých rodín, zase dostali od Jána Danka celoročné štipendium. Ďalšieho študenta podporil sumou 1 000 eur, aby sa mohol zúčastniť na svetovom stretnutí kresťanskej mládeže v Paname.

Pomoc nadaným žiakom sa mu natoľko pozdáva, že je ochotný prispieť ďalším martinským stredoškolákom. „Nechávam tomu voľný priebeh, jednoducho vyhodnotím písomné či ústne žiadosti,“ vysvetľuje.

Žiadny luxus

V Rožňave, na východe Slovenka, v regióne, ktorý má prívlastok hladový, je miestny primátor Michal Domik (43) podobného zmýšľania ako jeho kolega v Martine.

Altruista s dobráckym výrazom tváre oduševnene tvrdí, že nemá rád chamtivých ľudí. Predtým, ako začal pôsobiť na tejto pozícii, 20 rokov podnikal. Rodina vlastní niekoľko predajní potravín, predmetom podnikania je aj veľkoobchod s konzumnými vajcami.

„Tretinu zisku som dával školám, škôlkam, postihnutým deťom, ľuďom bez domova. Alebo som len tak jednoducho zobral hráčov aj s trénerom za odmenu do Barcelony na zápas. Naša rodina, máme tri deti, žije štandardne, nie sme zaťažení na luxus, inak by sme sa nemohli deliť s tými, ku ktorým nebol osud žičlivý.

Pre nás sú najdôležitejšie medziľudské vzťahy. Nerozumiem tomu, keď sa príbuzní súdia pre niekoľko štvorcových metrov pôdy. Mám ešte štyroch súrodencov, zrekonštruovali sme spolu rodičovský dom a každý víkend sa stretávame u našej mamy, toto miesto je pre nás príjemné útočisko,“ vysvetľuje.

Dnes rodinný podnik riadi jeho manželka, on sa venuje vedeniu mesta. Aktuálne sa teší z prvého väčšieho úspechu, v meste sa podarilo znížiť náklady na odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu o 10 000 eur mesačne.

Súčasný rožňavský primátor Michal Domik na skutočnosť, že bude pracovať zadarmo, upozornil aj vo volebnej kampani. 6 fotografií v galérii Súčasný rožňavský primátor Michal Domik na skutočnosť, že bude pracovať zadarmo, upozornil aj vo volebnej kampani. Zdroj: TASR

Pohreb dieťaťa

Primátorský plat Michala Domika vo výške 2 681 eur putuje na transparentný účet.

„Oslovil ma manželský pár z miestnej rómskej osady. Zomrel im novorodenec, chceli ho dôstojne pochovať, aby mal truhlu, svoj hrob s krížom, tak som im prispel. Pomohol som aj rodine, ktorej vyhorel dom. Miestnej matke so siedmimi deťmi zomrel manžel, časť môjho platu putovala aj do tejto rodiny. Deťom zo sociálne slabých rodín som nakúpil zimné vetrovky. Podporil som aj rožňavský mládežnícky parlament, pracujú z nezištných dôvodov, chcel som motivovať ľudí, že sa oplatí pracovať pre mesto aj zadarmo.“

Na rozdiel od svojho martinského kolegu však svoj zámer pracovať zadarmo využil vo volebnej kampani.

„Najprv som to odmietal, aby to nevyzeralo, že si chcem kúpiť voličov. V polovici volebnej kampane ma však moji spolupracovníci presvedčili. Nechceli sme, aby vyhrala opozícia, ktorá mala v rukách veľmi silné špagáty na firmy napojené na mesto. Nemohli sme dopustiť, aby opäť niekto parazitoval na predražených mestských zákazkách.“

Politická kultúra

Predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska Peter Uhlár nepovažuje darovanie platu za vhodný politický nástroj.

„V mnohých z nás je stále hlboko zakorenený pocit vďaky voči štedrým vládcom. Úlohou starostu či primátora je určovať smerovanie obce a zabezpečiť udržateľný a kvalitatívne čo najlepší rozvoj komunity a prostredia.“

Peter Uhlár spomína, že svoje platy už darovali niekoľkí politici, dajú sa však zrátať na prstoch jednej ruky.

„Omnoho viac peňazí však ročne darujú obyčajní ľudia a ich počet a darovaná suma z roka na rok narastá.“

S odborníkom na komunálnu politiku Danielom Klimovským sa rozprávame aj o tom, či by primátori rozdávajúci svoj plat mohli byť signálom začiatku novej politickej kultúry. Predsa len, primátorské platy sú veľmi atraktívne a veľmi často sú hlavným motívom v prípade kandidatúry.

Rožňava je centrom regiónu, ktorý má prívlastok hladový. 6 fotografií v galérii Rožňava je centrom regiónu, ktorý má prívlastok hladový. Zdroj: Wikipedia

„V slobodnej a otvorenej spoločnosti je takéto správanie, keď pomáhate iným, vítané a oceňované. Ak sa však takto správajú volení funkcionári, akosi automaticky je ich správanie vnímané ako podozrivé. Odmietol by som apriórne podozrievanie takýchto osôb z toho, že nekonajú s dobrým úmyslom.

Skôr by som apeloval na prijatie pravidiel a nastavenie systému, ktorý bude transparentný a otvorený a ktorý bude chrániť darcu i obdarovaných. Ako problematickú časť tohto fenoménu totiž vidím predovšetkým nesystematickosť takéhoto správania. Môže sa to obrátiť proti primátorovi, absencia jasných kritérií výberu obdarovaných je živnou pôdou pre špekulácie.

Takéto správanie sa nemôže stať novou politickou kultúrou. Ak by sme požadovali od volených funkcionárov, aby rozdávali platy, museli by sme si voliť iba jednotlivcov, ktorí sú materiálne zabezpečení.

Sledujúc situáciu v Rožňave a v Martine by som rád uviedol, že oceňujem filantropiu oboch primátorov. Vzhľadom na ich doterajšie aktivity sa ukazuje, že to nie je hraná vlastnosť. Mali by sa však snažiť o čo najväčšiu transparentnosť, otvorenosť a predovšetkým systematickosť pri využívaní tohto nástroja. Minimalizujú tým možné útoky proti sebe, pretože sú volenými funkcionármi a ich správanie je sledované nielen jednotlivcami, ktorí im prajú, ale aj ich oponentmi a neprajníkmi.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×