Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Základnú školu v tejto obci vyhľadávajú rodičia z celého Slovenska

20.03.2019 (10/2019) Hoci prvá písomná zmienka je až z roku 1487, kostol tu stál už v roku 1300. Ľudia ju osídlili omnoho skôr, archeologické nálezy dokumentujú ľudskú činnosťna území obce Jastrabá už v praveku.
Základnú školu v tejto obci vyhľadávajú rodičia z celého Slovenska
14 fotografií v galérii
Už v roku 1867, keď tu založili školu, sa Jastrabá staladôležitým centrom duchovnej,...
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Z historického hľadiska tu bolo významné osídlenie už v eneolite, obec sa radí k najstarším lokalitám severného Tekova. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1487 je písomne doložený názov Iztrebe, z roku 1570 Jeztreby, z roku 1773 Jastraby, z roku 1920 Jastrabie, až po dnešný názov Jastrabá platný od roku 1927.

Zdenko Matúška (39) je starostom obce prvé volebné obdobie. Predtým, ako ho zvolili, bol poslancom obecného zastupiteľstva, takže vedel, čo so sebou prináša úrad starostu. Vraví, že Jastrabá bude mať budúcnosť vtedy, ak sa tu podarí udržať základnú školu a vytvoriť podmienky pre mladé rodiny.

Rozvoj obce chce prehĺbiť zabezpečením stavebných pozemkov a ich vybavením inžinierskymi sieťami.

„V prvom rade chcem dokončiť rozbehnuté veci a projekty. Jedným z nich je výstavba vykrývača mobilného operátora v katastri obce, ďalšími dokončenie plynofikácie základnej školy, výstavba nájomných bytov v budove bývalej pošty či vytvorenie obecnej drevenej tržnice s rozmermi 7,5 krát 12 metrov. Ale rozbehli sme aj nové projekty ako FREE WIFI, zriadenie optickej siete v obci,“ hovorí starosta.

Jednou z priorít novozvoleného starostu je tiež riešenie situácie s vodou. Teda s jej kvalitou.


Jastrabá

Lokalizácia: okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický

Prvá písomná zmienka: 1487

Počet obyvateľov: 555 (288 mužov, 267 žien)

Najstarší obyvateľ: 96 rokov

Vývoj nezamestnanosti v okrese: 2013 - 14,61 %; 2014 - 13,34 %; 2015 - 10,86 %; 2016 - 8,6 %; 2017 - 5,66 %; 2018 - 4,24 %; 2019 (január) - 4,47 %


Starosta obce Zdenko Matúška (39) chce v prvom rade dokončiť už rozbehnuté veci a projekty. 14 fotografií v galérii Starosta obce Zdenko Matúška (39) chce v prvom rade dokončiť už rozbehnuté veci a projekty. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Neškodná, a predsa...

Je to problém, ktorý tunajších obyvateľov trápi asi 6 rokov. Namiesto čírej vody im z vodovodov tečie mútna. Napriek tomu, že rozbory ukázali, že nie je zdraviu škodlivá, málokto v obci si ňou trúfa hasiť smäd.

„Trvá to už dlho. My ju doma nepijeme, používame ju len pri vykonávaní osobnej hygieny či pri umývaní riadu. Zanáša spotrebiče, vodovodné batérie a sanitu,“ vraví Lenka Mališová (34).

Pitný režim si zaobstaráva zo susedných obcí a do domácnosti ju s manželom pravidelne dovážajú. Situáciu s vodou starosta Zdenko Matúška i jeho predchodca riešili aj so zástupcami spoločnosti Veolia, ktorá miestny vodovod prevádzkuje.

Riešením by malo byť napojenie Jastrabej i susednej Bartošovej Lehôtky na vetvu z vodárenskej nádrže Turček. Získali by tým obe obce. V susednej by sa vyriešil problém s nedostatočným tlakom a v tunajšej s kvalitou vody. Vzhľadom na to, že v obci funguje základná škola, robia pravidelné odbery pitnej vody na rozbor. Jej neškodnosť kontroluje Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom.

Alternatívna ponuka

Už v roku 1867 bola v obci založená škola. Aj jej zásluhou sa Jastrabá stala dôležitým centrom duchovnej, kultúrnej a školskej vzdelanosti celého okolia. Škola funguje dodnes a vyhľadávajú ju najmä tí rodičia, ktorí chcú svoje dieťa vzdelávať doma. V triedach školy sa vzdeláva 91 žiakov, ale spolu s tými, ktorí majú schválené individuálne vzdelávanie, má až 313 žiakov.

„Potreba rodičov takto vzdelávať svoje deti je v našej republike už vyše 10 rokov. V lete 2016 som sa zúčastnil na stretnutí rodičov, ktorí doma vzdelávajú svoje deti a sú zoskupení v občianskom združení Domáca škola. Domáce vzdelávanie je zaujímavá a pozoruhodná cesta, jedna z mnohých, a neodlučiteľne patrí k vyspelej demokratickej spoločnosti.

Deti, ktoré sa vzdelávajú doma, vedia čítať s porozumením, ovládajú anglický jazyk a mnohé vynikajú v matematike a v iných odboroch. Rodič, ktorý je s dieťaťom doma, mu venuje väčšinu svojho času. Myslím, že takto to bývalo v slovenských rodinách aj voľakedy dávno. Páči sa mi to a chcel som to podporiť,“ hovorí o tom, prečo dala škola zelenú domácemu vyučovaniu, jej riaditeľ Nikola Nižník (40).

„Niektorí rodičia hľadajú alternatívu a u nás nájdu podporu,“ hovorí riaditeľ základnej školy v Jastrabej Nikola Nižník (40). 14 fotografií v galérii „Niektorí rodičia hľadajú alternatívu a u nás nájdu podporu,“ hovorí riaditeľ základnej školy v Jastrabej Nikola Nižník (40). Zdroj: Jaroslav Slašťan

Záujem oň majú podľa neho rodičia z celého Slovenska.

„Domáce vzdelávanie je jednou z foriem individuálneho vzdelávania. Prebieha tak, že dieťa sa pripravuje a učí doma pod vedením kvalifikovaného učiteľa. V polroku a na konci školského roka vykoná dieťa u nás komisionálne skúšky z daného ročníka.“

To, že v triedach sedí menej žiakov, považuje riaditeľ školy za výhodu.

„V triedach s menším počtom žiakov má učiteľ omnoho viac času venovať sa každému. Niekedy až skoro individuálne. Predstavte si, že máte v jednej triede do 10 detí a v druhej 25 detí a viac. Viem o školách, kde ich sedí v triede aj 40. Fíni na to prišli už v 60. rokoch a rozhodli sa do školstva dávať skoro raz toľko z HDP, ako dávame my. U nás sú školy s malým počtom žiakov v triedach na odstrel,“ hovorí riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Jastrabej Nikola Nižník.

Vyhľadávaná pre život

Kúpiť v obci staršiu nehnuteľnosť alebo stavebný pozemok je snom mnohých mladých rodín z blízkeho i zo vzdialenejšieho okolia. Dopyt je však mnohonásobne väčší ako ponuka, miestni obyvatelia mi potvrdzujú, že v súčasnosti tu nie je na predaj žiadna nehnuteľnosť.

Mališovci sú jednou z rodín, ktoré sa rozhodli v Jastrabej usadiť. Pred jedenástimi rokmi kúpili starší dom, ktorý si svojpomocne opravovali. Ľudmila Mališová (34) má kadernícky salón v okresnom meste, kde ako hasič záchranár slúži jej manžel Adrián Mališ (35).

Mnoho mladých ľudí má dnes názor, že život v meste je lepší ako na vidieku. Zaujíma ma preto ich názor, prečo sa rozhodli pre dedinský život a s ním spojené každodenné dochádzanie za prácou.

„Dali sme prednosť čistému vzduchu, krásnemu prostrediu prírody a bližším vzťahom medzi ľuďmi oproti mestu. Navyše v rodinnom dome máme viac priestoru ako v byte,“ hovorí Ľudmila.

„Mám rád prácu okolo domu a v záhrade, pri nej si oddýchnem a zrelaxujem. Vzťahy v dedinách sú otvorenejšie, pozitívom je vysoká miera dôvery medzi ľuďmi a takmer nulová kriminalita. Na spokojný život nepotrebujeme kaviarne a nákupné centrá, uprednostnili sme vyššiu bezpečnosť pre syna Matúša a dcéru, ktorú očakávame,“ hovorí hrdo pán domu, vytrvalostný bežec, ktorý má od roku 2014 na svojom konte 3 odbehnuté maratóny, do 20 polmaratónov a niekoľko kratších behov.

V hornej časti obce sa nachádza prícestný stĺp. 14 fotografií v galérii V hornej časti obce sa nachádza prícestný stĺp. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Zvučné mená

Dominantou obcou je rímskokatolícky Kostol svätého Michala archanjela, jednoloďová ranogotická stavba z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa na vyvýšenom svahu uprostred obce, v 17. storočí bol ohradený obranným múrom.

Jastrabá bola kedysi počtom obyvateľov jednou z najväčších dedín svätokrížskeho panstva Ostrihomského arcibiskupstva a dôležitým centrom duchovnej, kultúrnej a školskej vzdelanosti. Farár Ondrej Spišiak (53) tu pôsobí už deviaty rok.

„O význame obce hovorí aj história kostola a farskej budovy. Kedysi ju obýval farár, ktorý mal aj svojho kaplána a spolu mali na starosti niekoľko okolitých obcí ako filiálky farnosti.“

Medzi kňazmi, ktorí v obci pôsobili, nájdeme mnohé významné mená, ako bol Peter Tomkuliak, publicista, národnokultúrny pracovník, zberateľ ľudových piesní. Nastúpil sem ako kaplán v roku 1863 a už o 6 rokov sa stal profesorom kanonického práva a cirkevných dejín v seminári v Banskej Bystrici.

Ďalšou významnou osobnosťou bol etnograf, historik, cirkevný hodnostár a signatár Martinskej deklarácie Karol Anton Medvecký, ktorý pochádzal zo starého šľachtického rodu a v Jastrabej pôsobil tiež ako kaplán.

Jastrabská fara mala aj bohatú knižnicu, nachádzal sa v nej napríklad rímsky misál vydaný v belgických Antverpách, ktorý bol darom kardinála Petra Pázmánya.

Ostrý spor o Ostrú horu

V katastrálnom území obce, v lokalite Ostrá hora, chcela v roku 2010 súkromná spoločnosť zriadiť kameňolom. Plán investora ťažiť 500 000 ton andezitu ročne narazil na vlnu odporu domácich obyvateľov, miestni aktivisti dokonca založili občianske združenie Ostrohorský jastrab.

V referende až 85 percent zúčastnených hlasovalo proti ťažbe. Neskôr spoločnosť od pôvodného zámeru upustila, predstavila variant šetrnejší k životnému prostrediu. Ťažbu kameňa chcela zminimalizovať na 50 000 až 120 000 ton ročne a pôvodne plánovanú asfaltáreň a betonáreň nepostaviť vôbec.

„Prostredie obce je vhodné na zber lesných plodov, rekreáciu, turistiku, šport a rôzne voľnočasové aktivity a nie na rozširujúcu sa zónu vplyvu ťažiarskych spoločností,“ hovorí štatutár združenia Tomáš Mališ (34).

Kostol svätého Michala archanjela sa nachádza uprostred obce, v 17. storočí bol ohradený obranným múrom. 14 fotografií v galérii Kostol svätého Michala archanjela sa nachádza uprostred obce, v 17. storočí bol ohradený obranným múrom. Zdroj: Jarslav Slašťan

Nielen miestni aktivisti, ale aj občania a obec sa jednoznačne postavili proti kameňolomu v lokalite Ostrá hora. Že ide o veľmi atraktívne ložisko, svedčí internetová ponuka jednej z realitných firiem. Inzerát ponúka na predaj pozemky so zatiaľ neotvoreným ložiskom v katastri obce Jastrabá s rozlohou 499 750 štvorcových metrov, pri cene 3 eurá za meter.

Preto vidí Tomáš Mališ riešenie vo schválení územného plánu obce ako silného nástroja samosprávy, ktorý určuje usporiadanie územia a zásady využívania územia.

Len skúšať a skúšať

Ľubomír Srnka (65) zarezal nožom do dreva prvýkrát asi pred päťdesiatimi rokmi. Prvú fujaru začal robiť s bratom Jožkom, vtedy sa ešte nedali zohnať žiadne návody na výrobu, neexistovala žiadna literatúra.

„Navštívil som viacerých majstrov výrobcov, niektorí boli ochotní podeliť sa, fujaru rozobrali, vysvetlili, ukázali, iní boli na slovo skúpi a tajomstvo výroby si strážili, ale každý mi povedal: ‚Chlapče, to ti musí cez ruky prejsť.‘ A tak sme skúšali, skúšali a ešte skúšali,“ spomína na svoje začiatky majster.

Svoju prvú fujaru ozdobil detvianskym hroznovým úponkovým vzorom. O presnom počte vyrobených fujár nemá predstavu. Nahlas sa zamyslí, že vo väčšom ich vyrába už 40 rokov a ročne vyrobí 10 až 15 týchto krásnych nástrojov. Väčšinu z nich podaruje, mnohé svojim kamarátom a ich deťom, no niektoré skončili aj v zahraničí.

Ako vraví, pomedzi fujary skúšal vyrábať aj husle, píšťalky, terchovské trojstrunové basičky i gajdy. Zo svorov vyrezáva plastiky a črpáky, z dreva lipy drevené sošky s ľudovým motívom. Hudobné nástroje z jeho dielne získali niekoľko ocenení na rôznych výstavách.

„A to som noty nikdy nevedel, pani učiteľka hudobnej mi ako žiakovi stále prízvukovala: Ľubo, Ľubo, aj z hudobnej sa dá prepadnúť,“ priznáva so smiechom sympatický rezbár a výrobca drevených hudobných nástrojov.

Majster Ľubomír Srnka (65) vyrába hudobné nástroje, ktoré získali viacero ocenení na rôznych výstavách. 14 fotografií v galérii Majster Ľubomír Srnka (65) vyrába hudobné nástroje, ktoré získali viacero ocenení na rôznych výstavách. Zdroj: Jaroslav Slašťan


Anketa

Andrej Mališ (35)

Ja aj manželka sme rodáci z Jastrabej, žijú nám tu rodičia aj súrodenci. Keď treba, navzájom si pomôžeme. Život na dedine prináša viacero výhod. Funguje tu materská a základná deväťročná škola. Sme mimo hlavného ťahu, takže cez obec jazdí menej motorových vozidiel, napriek tomu nie sme koncovou obcou. Máme nového starostu, tak veríme, že obec sa bude rozvíjať a napredovať.

Ľuboslava Kollárová (44)

Mne sa tu veľmi páči, žijeme skutočne v krásnej prírode. Výhodou je materská a základná škola, a tak rodičia ani deti nemajú problém s dochádzaním a čakaním na spoje. Malým negatívom je dochádzanie za prácou a slabšie autobusové spojenie pre ľudí, ktorí nemajú autá a chodia za prácou do okolitých miest.

Eliška Binder (39)

Myslím, že každého dokáže očariť tunajšia krása prírody, výhľad z Jastrabskej skaly, pokoj a ticho, ktoré vo veľkomeste nenájdete. Veľkou výhodou je stále fungujúca základná a materská škola, čo dozaista uľahčuje život rodičom i deťom. Je odtiaľto relatívne ľahký a rýchly prístup do okolitých miest. Pre maličkých obyvateľov by som uvítala detské ihrisko a pre väčšie deti mimoškolské aktivity. Pozornosť by si zaslúžila nie práve najlepšia pitná voda a miestna komunikácia spájajúca obce.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×