Z pôvodného projektu medzinárodného vodného diela nakoniec zostal len slovenský variant. Aj pri jeho dokončovaní sa hovorilo... Tému ospevoval takmer každý minister dopravy. Hovorili o tom, ako rýchle plavidlá zjednodušia spojenie okolitých dedín priamo s centrom hlavného mesta.

Najmä obyvatelia obcí na juhozápad od Bratislavy už nebudú musieť čakať v kolónach a poteší ich lodná integrovaná doprava. Smer do Bratislavy po asfaltkách patrí k jedným z najhorších. Autá tam stoja každé ráno v dlhých kolónach. Popoludní je to vraj o čosi lepšie...

Dunajské obce preto žiadajú ministerstvo dopravy a Bratislavský kraj, aby podporil riečnu dopravu až do hlavného mesta, ktorá by obišla preplnené cesty. Jedinečný projekt budú môcť využívať počas víkendov turisti a výletníci. Lode majú plánované prístaviská na zaujímavých miestach od Devína po Kyselicu.

„Vzniklo združenie obcí pre miestnu dopravu po Dunaji,“ predstavuje projekt Pro Danubia Gabriel Mészáros (50), predseda združenia.

„Našimi členmi môžu byť len obce a mestá. Vznikli sme v roku 2015, čím sme vyjadrili vôľu spojiť sily a týmto zákonným subjektom prispieť k začatiu verejnej lodnej dopravy po rieke, ktorá by zabezpečila obyvateľom ľahkú dostupnosť Bratislavy. Zjednodušilo by im to cestu za prácou a potom naspäť domov.“

Táto alternatíva by mala odľahčiť súčasnú katastrofálnu dopravnú situáciu.

„Vyhliadky na cestách nie sú z dlhodobého hľadiska dobré. Hoci výstavba rýchlych ciest R7 a D4 je veľmi potrebná, skúsenosti zo sveta jednoznačne hovoria, že viac asfaltu generuje viac áut a kolóny sa budú vytvárať v konečnom dôsledku na hlavných tepnách pri vstupe do Bratislavy.“

Pravidelná linka by mala premávať medzi prístavmi Devín – Bratislava – Čunovo – Hamuliakovo – Šamorín – Vojka nad Dunajom – Kyselica. V Bratislave by mala stáť na niekoľkých miestach. Pri River Parku, v Petržalke a pri Eurovei, v ľahkej dostupnosti mestskej cestnej a koľajovej hromadnej dopravy.

Doterajšie sľuby, ktorých väčšina odplávala dolu vodou a opäť si ich občas vybral politik, aby ohúril občanov a dal novinárom tému, viedli k „základnej“ aktivite, že sa už čosi hýbe. Na Dunaji sa objavilo niekoľko pontónov, ktoré mali svedčiť o tom, že projekt je na dobrej ceste.

„Štátny podnik Vodohospodárska výstavba investoval do pontónov v Hamuliakove, Šamoríne a v Čunove v blízkosti galérie Danubiana. Môžu poslúžiť budúcej doprave. Boli to prvé lastovičky. Myšlienka lodného spojenia je tu dlho. Hlavným dôvodom, prečo sa doň nikomu veľmi nechce, je jeho finančná náročnosť, pretože bude jednoznačne nerentabilný.

Je to však verejnoprospešný projekt. Aby bol podnikateľsky výhodný, cestovný lístok by musel stáť 7-8 eur, to by však pre cestujúcich bola príliš vysoká suma na každodennú dopravu. Aby boli lode zaujímavé pre cestujúcich, musí byť jazda nimi cenovo porovnateľná s autobusovou alebo vlakovou dopravou,“ hovorí Gabriel Mészáros.

Namiesto dvojhodinovej cesty autom alebo autobusom v kolónach by loď počas špičky doplávala do zo Šamorína k Eurovei už za pol hodiny.

Medzi tými, ktorí sľubovali lodnú dopravu, boli v roku 2013 kandidáti na bratislavského župana Daniel Krajcer a Pavol Frešo, ktorý napriek úspechu vo voľbách s riešením nepohol. Aj jeho slová spláchla voda druhej najdlhšej európskej rieky.

Vážnu iniciatívu pred tromi rokmi prebrali obce Šamorín, Hamuliakovo, Vojka nad Dunajom, Kyselica a mestská časť Bratislava-Čunovo. Založili združenie Pro Danubia, ktoré komunikuje o integrovaní riečnej dopravy už s novým bratislavským županom Jurajom Drobom, ktorý tento zámer jednoznačne podporuje.

„Hádam sa nám podarí zvládnuť jednu z hlavných výziev, ktorou sú dotácie,“ dúfa Gabriel Mészáros.

„Verím, že nastal zlom. Operačný program Integrovaná infraštruktúra v rámci ministerstva dopravy umožňuje použitie európskych prostriedkov aj na takúto verejnoprospešnú akciu. Pro Danubia ako združenie obcí sa uchádza o tieto dotácie. Sme v pravidelnom pracovnom kontakte s pracovníkmi ministerstva dopravy a teší nás ich konštruktívny prístup k projektu verejnej osobnej lodnej dopravy.

Predstavenie zámeru na pôde Európskeho parlamentu a pred ďalšími svetovými odborníkmi viedlo k záverom, že náš projekt je dobrý. Práve teraz nastal správny čas realizovať ho, pretože v alokačnom programe pre lodnú dopravu je momentálne dosť peňazí aj pre nás,“ mieni.

Podľa Mészárosa do reálneho začiatku obstarávania plavidiel chýbajú už len hlavne administratívne úkony. Náklady na výstavbu kvalitných, celoročne prevádzkovaných pontónov a prístavísk sú približne porovnateľné s cenami lodí.

Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpád Érsek tiež začiatkom roka hovoril o lodnej doprave na Dunaji. Myšlienku dozdobil sľubom, že plavidlá budú na alternatívny – ekologický pohon. Lenže taký ešte pre Dunaj nevynašli.

Aby väčšia loď zvládla jazdu proti prúdu pri rýchlosti viac než krokom vpred, musí tankovať naftu. Po rieke plávajú aj veľké hotelové lode, ktorých vrtule primárne poháňajú elektromotory, ale elektrinu im vyrábajú naftové agregáty v podpalubí. Loď na baterky obstojí len na tichej vode a na vodných plochách, kde nefúka silný vietor.

„Snažíme sa urobiť niečo v súlade so zeleným trendom. Chceme myslieť dopredu. Reálna je kombinácia elektrického a dieselového pohonu. Zvažujeme technológiu rýchlonabíjacích staníc, akú používajú autobusy v osvedčených pilotných projektoch. Tie by boli v prístavoch umiestnené v Šamoríne a v Bratislave.

Hybridné lode so schopnosťou plaviť sa rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu ešte neexistujú. Naše plavidlá by mohli byť prvé na svete tohto charakteru, budú môcť prepnúť z elektrického pohonu na naftový. V obývaných oblastiach budú používať elektropohon a okrem neho dieselové motory. Pristávať a odchádzať budú isto v elektrickom režime.“

Smelé plány iba s čisto elektrickým pohonom nie sú pre našu rýchlo tečúcu rieku Dunaj bezpečné a problémom je aj obmedzená výdrž súčasných batérií. Bez nafty, aspoň v záložnom režime, to zatiaľ nepôjde,“ hovorí.

V plánoch Pro Danubia je, že by lode v špičke mohli premávať v 15-minútových intervaloch.

„Na dodržanie intervalu bude stačiť 6 plavidiel. Musíme ich mať však 7, aby sme mali jedno v zálohe. Projekt by mal byť financovaný z európskych prostriedkov, sčasti zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov združenia. Výberové konanie ukáže, ktoré lodenice splnia naše požiadavky. Už teraz vieme, že to musia byť najlepšie a najspoľahlivejšie lodenice sveta. Dôležitý pre nás bude aj čas, za aký nám lode vyrobia.“

Možno sa konečne ujde odborná práca aj kedysi slávnym lodeniciam v Komárne. Verejné obstarávanie však nepustí. Prihlásiť sa budú môcť i čínske spoločnosti, ktoré v poslednom období valcujú lodiarsky svet. Výzva bude zverejnená v medzinárodnom vestníku. Šancu musí dostať každý.

„Jednou z našich podmienok bude predĺžená záruka. Výrobcovia lodí zvyčajne poskytujú len ročnú. Chceli by sme 5 rokov, čo zvýši cenu. Podľa nás sa to však z dlhodobého pohľadu oplatí,“ vysvetľuje Mészáros.

Z veľkej slovenskej lodnej spoločnosti sú dnes zvyšky. Osobnou lodnou dopravou sa zaoberá najmä podnik Lodná osobná doprava. Ich park je malý a najmä starý. Sovietske plavidlá dosluhujú.

Na linke do Viedne premáva počas sezóny Twin City Liner s modernými katamaranmi. Zohnať zdvojené posádky plavidiel tak, aby mohli pracovať na viac zmien, si vzalo na starosť združenie Pro Danubia.

„Budeme ich musieť nielen nájsť, ale aj zaškoliť na nové lode. Všetko budeme musieť pripraviť naraz. Od prevádzkovateľov verejnej osobnej lodnej dopravy z Holandska, u ktorých sme boli naberať skúsenosti, máme jednoznačné odporúčanie nezačínať po kúskoch.

Ak potrebujeme 7 lodí a 9 prístavov, nesmieme sa na úvod uskromniť s menším počtom a začiatok len látať. Im sa to na linke medzi Rotterdamom a Dordrechtom vypomstilo. Spočiatku dostali na svoj projekt peniaze na menej lodí a prístavísk. Bola to pasca.

Ľudia boli pozitívne naladení a hneď aj sklamaní, že projekt nefunguje kompletne, čo na nich urobilo zlý dojem a prestali ho využívať tak, ako prevádzkovatelia predpokladali. Keď ho po dvoch rokoch dotiahli do konca, trvalo ďalšie dva roky, kým verejnosť presvedčili, že už všetko funguje tak, ako sľubovali na začiatku.“

V rámci efektivity je nutné prispôsobiť lode rôznym predpisom. Napríklad: Nebudú môcť ísť rýchlejšie ako 40 kilometrov za hodinu. Lode, ktoré presiahnu túto hodnotu, musia mať viacčlenné posádky a majú vyššie nároky na záchranné prostriedky.

„Ak pôjde všetko podľa plánov, možno už v októbri by mohlo byť ukončené výberové konanie a podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku z ministerstva dopravy. V tom čase by sme mohli objednať plavidlá a vybudovanie prístavov. Budeme požadovať rekordne rýchlu stavbu lodí do roka a pol. To veľkí hráči na trhu dokážu,“ konštatuje predseda.

Odhadovaná cena jednej modernej katamaranovej lode s hybridným pohonom s kapacitou 150 cestujúcich na sedenie, 30 na státie a miestom pre 20 bicyklov je 4 až 5 miliónov eur.

„Budeme musieť investovať aj do rýchlonabíjacích staníc, ktoré za 6 minút, počas výstupu a nástupu cestujúcich, loď dostatočne nabijú, aby mohla v elektrickom režime fungovať minimálne štvrť hodiny. Schopné plavby by mali byť v každom počasí po celý rok, okrem času, keď bude zastavená plavba pre vysoký stav vody. Malá voda by lodiam požadovanej konštrukcie nemala prekážať. Plavba býva zastavená priemerne dva týždne v roku.“

Ak sa projekt podarí, bude jeho odhadovaná ročná prevádzka stáť asi 2 milióny eur. V súčasnosti to vyzerá tak, že Bratislavský kraj s ministerstvom dopravy našli spoločnú reč. Podobné projekty často narážajú na povolebné zmeny, keď ich treba prezentovať novej úradníckej garnitúre, ktorá zdedeným plánom nedôveruje. Možno to Pro Danubia tentoraz stihne.

<em>Mestská lodná hromadná doprava v takom rozsahu, ako ju plánujú na Slovensku, nikde na Dunaji neexistuje. V Budapešti môžu cestujúci využívať staré pomalé plavidlá na verejnú dopravu. Kto sa nikam neponáhľa, teší sa. Na cestu do práce z prímestských oblastí to však nie je vhodné riešenie. Kanál, ktorý tečie centrom Viedne, je úzky a plavba obmedzená. Mestská doprava, samozrejme, funguje v mestách na vode, ako je holandský Amsterdam, Rotterdam či talianske Benátky. Využívajú ju aj v Londýne, v Paríži a ďalších mestách. Vo svete je lodnou mestskou dopravou známy New York, Šanghaj a niekoľko ďalších.</em>

Zo Šamorína do Bratislavy za pol hodiny: Lodná MHD by mala premávať medzi týmito prístavmi!

Výber pre vás