Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Až 80 percent Rómov sediacich doma je uplatniteľných na trhu práce,“ hovorí autor projektu, ktorý to dokazuje

14.03.2019 (9/2019) V čase, keď je pri budovaní slovenskej ekonomiky každá ruka dobrá, vstupujena scénu otázka zamestnávania rómskej populácie. Cesta existuje, jednoduchá však určite nebude.
„Až 80 percent Rómov sediacich doma je uplatniteľných na trhu práce,“ hovorí autor projektu, ktorý to dokazuje
8 fotografií v galérii
Rómovia nastálo zamestnaní v žiarskych technických službách môžu ísť ostatným z komunity...
Autor fotografie: Martin Mázor

Chýbajú, kamkoľvek sa človek pozrie. Kvalifikovaní, nekvalifikovaní, na kreatívnych pozíciách, medzi remeselníkmi, o výrobe nehovoriac. Vo veľkých mestách s prezamestnanosťou až po takzvané hladové doliny, odkiaľ už väčšina perspektívnych odišla za lepším životom do bohatších regiónov. Z pohľadu štatistík sa zdá, že bude ešte horšie.

Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla ku koncu minulého roka 5,04 percenta, čo predstavuje 138 098 disponibilných uchá­dzačov o zamestnanie v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Medziročne sa znížila o 0,9 percenta, podľa najnovších údajov ústredia práce je v databáze takmer 68 000 voľných pracovných miest.

Premiér Peter Pellegrini hovorí o kritickej situácii, keďže firmy musia pre nedostatok pracovnej sily odmietať zákazky a Slovensko prestáva byť konkurencieschopné. Rozoberá sa uľahčenie vstupu cudzincov na náš pracovný trh a čoraz častejšie aj zamestnávanie rómskej populácie.

„Treba nájsť motivačný systém pre firmy, ktoré budú zamestnávať Rómov viac ako 12 mesiacov. Mohli by dostať nejaký benefit,“ plánuje predseda vlády. Minister práce Ján Richter verí, že zamestnávanie ľudí zo znevýhodnených skupín pomôže znížiť nezamestnanosť na úroveň 4,5 percenta, čo znamená pokles na 123 000 osôb v evidencii nezamestnaných.

Táto hra s číslami však stojí zoči-voči neúprosnej realite katastrofálnych pracovných návykov, neochote prispôsobiť sa režimu a exekúciám, pre ktoré sa ľuďom z nižších spoločenských sfér ani neoplatí pracovať.

Záchranné koleso

Sociálny biznis. Zdanlivo protichodné spojenie, ktoré však môže veľmi dobre fungovať. Jedným z dôkazov je projekt Združenia mladých Rómov, ktoré v industriálnej zóne bývalých strojární Piesok v obci Valaská postupne buduje zázemie pre ľudí stojacich na okraji spoločnosti.

Predseda Združenia mladých Rómov Ivan Mako ukazuje cestu, ako riešiť otázku zamestnávania tejto komunity. 8 fotografií v galérii Predseda Združenia mladých Rómov Ivan Mako ukazuje cestu, ako riešiť otázku zamestnávania tejto komunity. Zdroj: Martin Mázor

„Činnosť našej organizácie, ktorá nedávno oslávila 20. výročie, tvoria 3 základné piliere – budovanie komunity, vzdelávanie a zamestnanie. Toto všetko dokážeme realizovať takpovediac pod jednou strechou,“ hovorí predseda tejto organizácie Ivan Mako.

V postupne rekonštruovanom areáli je k dispozícii komunitné, vzdelávacie centrum a sociálna prevádzka v podobe práčovne s momentálne tridsiatimi zamestnancami.

„Priestor máme dokonca aj na to, aby sme tento model doplnili ubytovacími kapacitami. Tým môžeme podchytiť celé rodiny, ktoré žijú vo viacerých prípadoch vo veľmi zlých podmienkach,“ dodáva Ivan Mako.

Čo sa týka zamestnancov samotnej práčovne, etnicita podľa jeho slov nehrá hlavnú rolu. Prioritou je zamestnať tých, čo sa nedokážu uplatniť na štandardnom trhu práce.

„Sú tu namiesto toho, aby sedeli frustrovaní doma a s pocitom nepotrebnosti hľadeli z okna s tým, kedy cezeň skočia. Tu nájdu uplatnenie, a čo je dôležité, aj pocit rovnocennosti. Vnútorné pravidlá sme nastavili tak, že spočiatku nemusia vedieť, ale musia sa chcieť učiť. Navzájom si pomáhajú, funguje tu empatia a vážia si prácu.

Priemerný čas ich nezamestnanosti je 8-10 rokov, ale mali sme tu napríklad aj ženu, ktorá až do svojich 43 rokov vplyvom rôznych okolností nikdy nepracovala. Ľudí, ktorí sem prídu, spája nízke sebavedomie, sú naučení len na príkazy a nedokážu samostatne rozmýšľať. Toto ich musíme učiť,“ vysvetľuje šéf združenia.

Bez dotácií, krok po kroku

Ekonomický model je dlhodobo nastavený tak, aby práčovňa dotovala ostatné prevádzky. Vo Valaskej sú pri jeho plnení asi na 70 percentách.

„Toto dáva zmysel. Jednorazová investícia, ktorou niečo rozbehnete a funguje to natrvalo. My sme na realizáciu projektu zháňali peniaze z rôznych zdrojov – slovenských aj zahraničných.

Skladali sme to ako puzzle, krok po kroku a s pomocou ľudí z komunity, ktorí nám chodili svojpomocne pomáhať. Momentálne sme si zobrali úver, za ktorý sme nakúpili technológie a ďalšie budovy v areáli,“ naznačuje Ivan Mako, že sociálny biznisplán ešte zďaleka nie je vo finálnej podobe.

Vo Valaskej začínali s dvoma malými práčkami, postupne dokupovali ďalšie. Kvalitou práce už presvedčili množstvo zákazníkov. 8 fotografií v galérii Vo Valaskej začínali s dvoma malými práčkami, postupne dokupovali ďalšie. Kvalitou práce už presvedčili množstvo zákazníkov. Zdroj: Martin Mázor

Na jeho začiatku boli dve práčky a hŕstka ľudí, na ktorých by mnohí nestavili ani deravý groš. Postupne sa z nich stali zamestnanci prosperujúcej prevádzky so zákazkami u firiem v okruhu 200 kilometrov. Tri autá to točia prakticky nepretržite, medzi najprominentnejších zákazníkov patrí po vyhratých súťažiach ministerstvo obrany či národná rada.

Ak vyriešia otázku zabezpečenia, respektíve vlastnej výchovy pracovníkov stredného manažmentu, radi by v budúcnosti otvorili komunitnú kuchyňu.

Ďalšia z miestností jednej z budov možno už čoskoro poslúži ako výrobňa cukrárenských maškŕt. Sčasti na edukačné a sčasti na podnikateľské účely na zásobovanie malej cukrárenskej prevádzky. Tá by mala vzniknúť vo veži, ktorá je taktiež jednou zo zakúpených nehnuteľností v industriálnej zóne.

Zachraňovať tých, čo o to ani nestoja

V Žiari nad Hronom zriadili v roku 2016 s veľkými očakávaniami mestskú komunálnu spoločnosť, s cieľom zamestnať Rómov pri drobných stavebných a rekonštrukčných prácach.

„Využili sme podporný program UPSVaR, ktorý preplácal väčšiu časť ich mzdy. Do pracovného procesu sa nám tak podarilo začleniť 7 dlhodobo nezamestnaných, ktorí pracovali pod dozorom odborného majstra, projekt mal pozitívny ohlas. Po dvoch rokoch však stroskotal, keďže nezamestnanosť klesla na takú nízku hranicu a už nebolo možné čerpať prostriedky na mzdy,“ vysvetľuje hovorca mesta Martin Baláž.

Aj táto pomerne krátka kapitola však bola pre predstaviteľov žiarskej samosprávy veľkou školou, s čím všetkým treba pri zamestnávaní tejto skupiny obyvateľstva rátať.

„V prvom rade je to neochota pracovať, z 25 ľudí sme mali problém vybrať 5. Niekto sa sťažoval na malú mzdu, iný na zdravotné ťažkosti, ale najväčším problémom boli exekúcie,“ otvára Martin Baláž dobre známy fenomén, ktorý sa zatiaľ nepodarilo legislatívne vyriešiť.

V tejto veži v industriálnej zóne bývalých strojární Piesok by mohla vzniknúť malá cukráreň. 8 fotografií v galérii V tejto veži v industriálnej zóne bývalých strojární Piesok by mohla vzniknúť malá cukráreň. Zdroj: Martin Mázor

Hoci inštitút osobného bankrotu nadobudol platnosť už pred takmer dvoma rokmi a využili ho tisícky ľudí, vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská upozorňovala, že to nestačí. Volala po exekučnej amnestii, ktorú sa však napokon podarilo presadiť len u exekúcií starších ako 5 rokov, a žiadne veľké škrtanie dlhov sa nekonalo.

„Nie­ktorí dlžníci si myslia, že pokiaľ je ich exekúcia načas zmrazená, nebudú už musieť nič platiť. Keď im ju potom strhnú zo mzdy, prídu sa rozčuľovať s typickým slovníkom ‚no tak to ja môžem takú robotu‘ – viete čo. Majú problém to pochopiť, preto mnohí stále uprednostňujú prácu načierno. Niekedy sa tak pokúšate zachraňovať ľudí, ktorí o to vlastne ani nestoja,“ zdôrazňuje hovorca mesta, kde žije odhadom 1 400 – 1 600 Rómov. Problémových sú približne štyri stovky obyvateľov z osady pod Kortinou.

Skrotený násilník

Druhú a zároveň úspešnejšiu aktivitu mesta predstavujú technické služby, kde pracuje na štandardnú zmluvu 6-7 Rómov. Sú fyzicky výkonní a mnohokrát si idú po práci ešte privyrobiť niekam inam. Ďalších niekoľko desiatok sa zapája do aktivačných prác.

„Toto je problematickejšia skupina ľudí, ktorí majú problém chytiť do ruky metlu. Nevedeli prísť načas do roboty, nedokázali dodržiavať disciplínu. Úrad práce nás žiadal, aby sme prispôsobili 4-hodinový pracovný čas pre nich, ja som oponoval tým, či by sa oni nemali prispôsobiť nášmu časovému režimu.

Oslovili 140 ľudí, prevažne Rómov, a na prvé stretnutie prišli traja. Je pravda, že niektorí sa k tej informácii ani nemali ako dostať,“ hovorí riaditeľ Technických služieb mesta Žiar nad Hronom Igor Rozenberg.

Ďalšou skupinou obyvateľstva, s ktorou pracuje, sú vykonávatelia povinných prác po rozhodnutí súdu. Tí sú podľa Igora Rozenberga, takpovediac, prípad od prípadu.

„Mali sme napríklad chlapca, ktorý v minulosti páchal trestnú činnosť a vyhrážal sa mojim zamestnankyniam zabitím. Po dohovore odo mňa a miestneho vajdu sa ten človek ospravedlnil a keď skončil práce, dokonca sa uchádzal o zamestnanie,“ pridáva zaujímavú skúsenosť.

Aktivačné práce by mali byť akýmsi záchranným kolesom v mori letargie, kde si môžu neprispôsobiví osvojiť pracovné návyky a neskôr sa uchádzať o riadne platené zamestnanie.

Tri autá práčovne vo Valaskej sa prakticky nezastavia, „operujú“ v okruhu 200 kilometrov. 8 fotografií v galérii Tri autá práčovne vo Valaskej sa prakticky nezastavia, „operujú“ v okruhu 200 kilometrov. Zdroj: Martin Mázor

„Každý môže využiť túto príležitosť, veď dnes je celkom normálne zarábať peniaze,“ je presvedčený riaditeľ. Dlžníkov topiacich sa v exekúciách považuje za jednu zo systémových chýb štátu.

„Sú ako malé deti, ktoré idú cestou najmenšieho odporu. Zadlžia sa, oddlžia pomocou ďalšieho úveru a takto to ide stále dookola ako začarovaný kruh. Ako je možné, že sa takíto ľudia vôbec dostanú k pôžičke? Myslím, že ak sa už raz ocitnú v registri neplatičov, nemali by mať viac možnosť zaobstarávať si peniaze takýmto spôsobom,“ myslí si Igor Rosenberg.

Beznádej nie je namieste

Jeden z jeho stálych zamestnancov Ľudevít Kaločai je ukážkovým príkladom, že keď sa chce, cesta sa vždy nájde. Tento 57-ročný Róm nevie, čo je to register úradu práce, na chlebík si zarába už od pätnástich rokov.

Najskôr pracoval u vodárov, potom v žiarskom závode a ostatných vyše 22 rokov poctivo zarezáva v mestských technických službách, kde by to chcel potiahnuť až do dôchodku.

„Tvrdiť, že nie je robota, je len výhovorka, príležitostí je dosť,“ je presvedčený, že život dlhodobo nezamestnaných Rómov sa nemusí začať a končiť bezútešným poflakovaním niekde v osade. S touto tézou súhlasí aj Ivan Mako.

„Podnikatelia majú možnosti takýchto ľudí uplatniť, treba k nim však pristupovať osobitnejšie vzhľadom na to, akým vývojom prešli. Osobne ich delím na 4 skupiny. Od prvej, kde im poviete „urob“ a oni úlohu samostatne splnia, až po takých, ktorí ju nesplnia ani vtedy, keď im prácu názorne predvediete a ešte aj nad nimi stojíte. To je posledné štádium, keď už naozaj niet pomoci,“ dodáva.

Podľa analýzy ekonómov ministerstva financií sa v roku 2017, teda už v časoch relatívneho ekonomického blahobytu, pohybovala zamestnanosť Rómov na Slovensku na žalostných 21 percentách. Koľko z tých zvyšných je uplatniteľných na trhu práce?

„Ak sa naplní to, o čom som hovoril, a nebudú považovaní za druhotriednu komunitu, 75-80 percent doteraz nezamestnaných Rómov by mohlo nájsť uplatnenie,“ je presvedčený Ivan Mako. Cestou k úspechu je podľa neho skutočná práca s ľuďmi.

Ľudevít Kaločai od pätnástich rokov nevie, čo je to byť nezamestnaný. 8 fotografií v galérii Ľudevít Kaločai od pätnástich rokov nevie, čo je to byť nezamestnaný. Zdroj: Martin Mázor

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×