Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Keby si pediatri v dôchodkovom veku povedali dosť a zatvorili by ambulancie, nastala by katastrofa

13.03.2019 (9/2019) Už teraz ich je málo. Takmer 1 100 ambulancií detských lekárov u nás prevádzkuje viac ako 330 lekárov nad 65 rokov. Nad 60 rokov má viac než polovica z nich. Priemerný vek pediatra na Slovensku je 59 rokov.
Keby si pediatri v dôchodkovom veku povedali dosť a zatvorili by ambulancie, nastala by katastrofa
7 fotografií v galérii
Margita Mrázová je pravdepodobne najstaršia ordinujúca detská lekárka na Slovensku.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Na Slovensku chýba minimálne jedna generácia. Pred 15 rokmi výrazne klesol počet lekárov, ktorí zostali na Slovensku. Vzdelanie dostali kvalitné a kompatibilné s celou Európskou úniou. Odišli za lepšími podmienkami.

Nových pediatrov si nenakreslíme. Keby sa spoločnosť spamätala teraz, tak situáciu zachránime najskôr o 10 rokov. Približne toľko trvá výchova odborníka po prvú atestáciu. Ak budú medzi nimi ženy, tak tento čas natiahne materská dovolenka.

Ideálny stav je, keď má jeden obvodný pediater v starostlivosti 900 až 1 100 detí. Do 1 400 je podľa nich stav ešte znesiteľný. Nad tento počet sa už starostlivosť o ne stáva náročnou a vyžaduje si zmeny v organizácii práce v ambulancii.

Dnes je nad počtom 1 500 malých pacientov takmer každý. Platby od poisťovní ako jediný príjem ambulancií pritom prakticky neumožňujú zamestnať v ambulancii ďalšieho lekára, zdravotnú sestru, mať dostatočné priestory.

Na fronte

Marta Špániková (63) je prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá združuje detských lekárov v prvej línii. Je jednou z najmladších.

„Práca v nemocniciach či odborných ambulanciách a na obvodoch sa trocha líši. My sme tí na fronte. Všetci sme podnikatelia, musíme rešpektovať pravidlá pre samostatne zárobkovo činné osoby alebo s. r. o. V súčasnosti zavádzame v ambulan­ciách elektronické zdravotníctvo, ochranu osobných údajov... Ako odborná spoločnosť sprostredkúvame všetky potrebné informácie kolegom. Základom našej práce je však vzdelávanie lekárov.“

Marta Špániková, prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti SLS. 7 fotografií v galérii Marta Špániková, prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti SLS. Zdroj: Vladimír Kampf

Na začiatku 50. rokov minulého storočia urobila pediatria u nás prvý vážny krok. Začali vznikať detské ambulancie v mestách a na dedinách.

„Ukázalo sa, že pre deti je to výhodné,“ vysvetľuje doktorka Špániková. „Je jasne dokázané, že ak je dieťa v starostlivosti primárneho pediatra, užíva menej antibiotík, menej chodí na röntgenové vyšetrenia, má zabezpečenú oveľa lepšiu starostlivosť, dostáva lepšiu výživu. Ukazuje sa, že pediater je lepšia voľba, ako keď sa o dieťa stará rodinný lekár.“

Základnou metódou práce primárnych pediatrov je prevencia.

„Sledujeme zdravé deti, aby sme čo najskôr odhalili ochorenia. Sú dva hlavné dôvody, prečo u nás ubúda detských ambulancií najmä na vidieku. Dediny vymierajú a v mnohých žijú starí ľudia. Pediatri vymierajú s nimi... Nových nemáme. Len veľmi málo študentov medicíny chce robiť primárnu pediatriu a zostať na Slovensku.“

Doktorka Špániková nikdy nechcela byť obvodnou pediatričkou. Skončila jednu z najlepších fakúlt detského lekárstva v Prahe. Videla sa v nemocnici. Chcela zachraňovať detské životy. Miesto v Prahe však nedostala. Vrátila sa na východné Slovensko, kde pracovali aj jej rodičia – lekári. Takmer 5 rokov pracovala v malej nemocnici v Snine.

„Po prvej atestácii som si chcela urobiť druhú, ale tú systém dovolil iba členom komunistickej strany. To u mňa neprichádzalo do úvahy, a tak som skončila ako detská lekárka v Ubli a v Uliči. Ďalej sa ma poslať nedalo. Vydala som sa za Bratislavčana a ani po presťahovaní som nemala šancu získať miesto inde ako na obvode.

Zvykla som si. Už by som nechcela robiť v nemocnici. V ambulancii je práca náročná, ale som sama sebe paňou a to sa mi páči. Kto si myslí, že na obvode sa nerobí dobrá medicína a riešime tu len soplíky a kašlíky, tak sa mýli. Táto práca je len neprimerane finančne ohodnotená a vyžaduje si neustále investície. Dnes sa nedá robiť dobrá diagnostika len s paličkou a fonendoskopom.“

Rekordérka

Margita Mrázová (89) vypomáha v bratislavskej Petržalke u doktorky Špánikovej. Medicínu doštudovala v roku 1953. Hovoria o nej, že keď vidí dieťa vo dverách a povie, že má zápal pľúc, tak ho má, aj keby sa to mladším kolegom na prvý pohľad nezdalo.

Prví pacienti Margity Mrázovej už majú vnúčatá. 7 fotografií v galérii Prví pacienti Margity Mrázovej už majú vnúčatá. Zdroj: Vladimír Kampf

„Isto to tak nie je. Musím ho vyšetriť. Ale áno, už na pohľad viem odhadnúť, či je stav vážny. Našťastie, dnes máme ambulancie vybavené prístrojmi na rýchlu diagnostiku. V minulosti sme museli čakať na výsledky niekoľko dní. Pokrok nastal v diagnostike aj v terapii. Keď som začínala, mali sme k dispozícii dva druhy antibiotík,“ spomína.

„V Ľubochni mám kolegyňu približne v mojom veku. Tá ešte pracuje na plný úväzok,“ hovorí. „Na elektronické zdravotníctvo si netrúfam. Pre mňa nemá perspektívu učiť sa ho. Mám čo robiť, ak si chcem uchovať to, čo viem, a nie si ešte pridávať,“ smeje sa.

Je neuveriteľné vidieť túto dámu v bielom plášti pri práci. Teší sa, že ešte môže pracovať, a súčasne si uvedomuje, že pediatrii ruže nekvitnú.

„Je to málo atraktívne povolanie a veľmi náročné. Pediatriu som si vybrala preto, lebo som považovala deti za úprimnejšie ako dospelých. S rodičmi je však ťažko. Prichádzajú bez rozumného odhadu, či je stav dieťaťa vážny, alebo banálny. Ambulancie sú tým preťažené. My musíme malého pacienta kompletne vyšetriť, pretože dieťa nedokáže povedať, čo mu je. Informácie od rodičov bývajú vágne. Povedia len: Je chorý. To môže znamenať všeličo.“

Doktorka Mrázová si robí ťažkú hlavu aj s povinným očkovaním, ktoré bolo v minulosti naozaj povinné.

„Dnes sa cez internet šíria všelijaké informácie a my potom musíme čoraz viac rodičov presviedčať, že očkovanie je potrebné a v časti prípadov je to cesta, ako predísť nevyliečiteľnej chorobe.“

Pracovala najmä v Bratislave a vďaka manželovi, územnému technikovi, sa s ním dostala na dva roky do Alžíru.

„Bolo to namáhavé. Denne som vyšetrila od 30 do 45 pacientov. Mnohí z nich mali problémy reči a mentálne problémy. Nebolo to jednoduché. No každá skúsenosť je dobrá. Odkedy sme sa vrátili zo zahraničia v roku 1982, mala som obvod v Petržalke.“

Jej prví pacienti už majú vnúčatá, ktoré tiež potrebujú starostlivosť pediatrov. Deti sa menia, takže ak ju niekto na ulici pozdraví, je pre ňu ťažké ho zaradiť.

„Pamätám si tých špeciálnych, s ktorými boli väčšie problémy. Oni sa tiež ku mne radi priznajú. Keby som nemala rada túto prácu, tak by som ju nerobila. Všetci moji kolegovia sú na dôchodku a sú radi, že si ho môžu užiť.“

Vyšetrovať dieťa je zložitejšie ako dospelého, ktorý dokáže presne opísať svoje problémy. 7 fotografií v galérii Vyšetrovať dieťa je zložitejšie ako dospelého, ktorý dokáže presne opísať svoje problémy. Zdroj: Vladimír Kampf

Nič nemusí

Nájsť aktívnych detských lekárov vo veku nad 70 rokov nie je na Slovensku žiadny problém. Vidor Nagy (81) ordinoval do konca minulého roku v Dunajskej Strede. Takmer celá jeho rodina sú lekári. V čase odchodu do dôchodku bol 20 rokov primárom detského oddelenia miestnej nemocnice. Po odchode si otvoril vlastnú ambulanciu, v ktorej ordinoval ešte ďalších 15 rokov.

„Za ten čas sa ku mne dostali vnúčatá mojich prvých pacientov. Vedel som, že keď mal niekto zvýšený krvný tlak a bol tučný, tak aj jeho trojročný bacuľatý vnúčik na tom bude podobne. So znalosťami sa ľahšie robí prevencia. Veď pediatria je ňou na 70 percent,“ hovorí.

Doktor Nagy upozorňuje, že kvalitná činnosť detských lekárov by mala smerovať aj k potlačeniu nebezpečnej obezity detí. „Pediatri by mali viac dbať aj na chrbticu a držanie tela, ktoré deformujú a sťažujú život v dospelosti. Dôležité je podporiť úlohy matiek a otcov. To sú najakútnejšie úlohy pediatrie.“

Doktor Nagy potiahol do osemdesiatky.

„Musel som počkať, kým nová kolegyňa naberie kvalifikáciu, až potom som odišiel. Na konci roka som jej odovzdal ambulanciu. Pani doktorka, moja nevesta, má vyše 40. Meškala s atestáciami, lebo sa starala o dvoch synov,“ usmieva sa.

Do ambulancie ho to už neťahá. „Prvé dni som si musel zvykať. Ráno som vstal a uvedomil som si, že nemusím ísť do roboty. Obľúbil som si dôchodcovský život, keď už nič nemusím, ale niečo môžem. Predtým som si nedokázal ani len predstaviť, že si budem môcť dopoludnia pozrieť v televízii reprízu filmu či seriálu, vylúštiť krížovku, ísť sa niekam prejsť...“

Vidor Nagy odišiel z ambulancie minulý rok. 7 fotografií v galérii Vidor Nagy odišiel z ambulancie minulý rok. Zdroj: Vladimír Kampf

Poplach

Čakal som, že okres, v ktorom jednoznačne dominujú detskí lekári v najvyššom veku, bude niekde na východe. Nie je. Najväčším „klubom dôchodcov“ pediatrov je okres v Nitrianskom kraji. Až dve tretiny z nich sú dôchodcovia.

Krajský odborník na všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Bohuslav Kolčák (67) má stále otvorenú vlastnú ambulanciu na nitrianskom sídlisku Klokočina.

„Z 34 detských lekárov v našom okrese je 24 v dôchodkovom veku. Keby sme si dnes povedali, že končíme, nastane mohutný kolaps. Perspektíva neveští nič dobré. Ak niekto z nás nedajbože ochorie a bude musieť skončiť, nie je za neho náhrada. O rezidentský program nie je záujem. Práca s deťmi je psychicky náročná. Nemáme pokračovateľov. Napriek tomu, že sme už dávno bili na poplach, že s tým treba niečo robiť, nič sa nedialo, pretože sme ešte ako-tak fungovali.“

Ako pritiahnuť k pediatrii na Slovensku mladých lekárov, je rébus na Nobelovu cenu. Jednoducho: Ak nedostanú primerane zaplatené, nepôjde to.

„Na vidieku je to ešte horšie. Funkčná sieť ľahko dostupných ambulancií bude onedlho minulosťou. Obvody sa budú musieť spájať. Ale kto v nich bude pracovať? Starší lekári po štyridsiatich rokoch praxe musia byť zákonite vyhorení a nemajú náladu sa ďalej posúvať.

Pritom im pribúda pacientov a musia robiť viac, ako keď začínali. Veľa lekárov svoju prax zavrie, keď začnú rozdávať pokuty za nerešpektovanie elektronického zdravotníckeho systému. Idú po starom. Mladí lekári nechcú otročiť. Sú inak naučení ako my.“

Aj doktor Kolčák sa kedysi tešil, že na konci kariéry príde prevziať jeho ordináciu mladá kolegyňa. Predstavoval si, že ju povodí po obvode, odovzdá jej skúsenosti a sem-tam ju zastúpi, keď bude treba. Dostal sa však do situácie, že neprišiel nikto a ani jeho nemá kto zastúpiť. Hrôza.

Bohuslav Kolčák čaká na mladú kolegyňu, ktorej by mohol odovzdať ambulanciu detského „obvoďáka“. 7 fotografií v galérii Bohuslav Kolčák čaká na mladú kolegyňu, ktorej by mohol odovzdať ambulanciu detského „obvoďáka“. Zdroj: Vladimír Kampf

Recept

Elena Prokopová (45) akoby do tohto článku ani nepatrila. Mladica... Má pediatrickú ambulanciu a je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR v odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast .

„Ja a moji spolužiaci sme asi posledná generácia, ktorá zostala aspoň ako-tak na Slovensku. Niektorí pred rokmi odišli a teraz sa vracajú. Tých, čo prišli po nás, ostalo minimum.“

Liek na nedostatok detských lekárov je zložité nájsť.

„Ak chce u nás mladý lekár žiť, založiť si rodinu, uživiť ju, a pritom prevádzkovať ambulanciu, je to finančne náročné. Jednoduchšie je zamestnať sa v nemocnici, mať svoj plat, nebyť podnikateľ. Zdravotníctvo máme naozaj na veľmi dobrej úrovni, ale podmienky, v akých ho poskytujeme, nie sú ako vo vyspelých krajinách. Chce to viac námahy.“

Ani nastavenie spoločnosti voči lekárom nie je v súčasnosti priateľské. Na sociálnych sieťach je kopa odkazov na to, kde lekár pochybil.

„Niekedy mi to pripadá ako hon na čarodejnice, ktorý berie motiváciu. Byť lekárom nie je len povolanie, ale aj poslanie. Bez spätnej väzby a pocitu užitočnosti je to deprimujúce a nemotivačné.“

Nájsť recept na stratených 15 rokov pediatrie je ťažké. V prvom rade treba prehovoriť absolventov lekárskych fakúlt.

„Snažíme sa ich motivovať, aby sa dali na pediatrickú prax. Približujeme im prácu v primárnych ambulanciách. Zvýšili sa počty prijatých uchádzačov o štúdium medicíny.“

V ambulanciách fungujeme ako každý iný podnikateľský subjekt. „Veľmi by nám uľahčilo život, keby štát pomohol ambulantným lekárom s nemedicínskymi povinnosťami.“

Doktorka Prokopová chcela byť v detstve učiteľkou. Celá jej rodina boli chemici. Jej smer bol jasný. Ale počas revolúcie sa uvoľnilo napätie a trúfla si podať prihlášku na lekársku fakultu. Vzali ju.

Po štúdiu najprv pracovala v petržalskej nemocnici a neskôr prešla na obvod. V tom čase to ešte nebolo také jednoduché. Ambulanciu prevzala od lekárky, ktorá odišla do dôchodku.

V súčasnosti sme vďační za každého lekára, ktorý ešte pracuje, aj keď na polovičný úväzok či s menším množstvom pacientov.

Elena Prokopová svojím vekom akoby do tohto článku nepatrila. 7 fotografií v galérii Elena Prokopová svojím vekom akoby do tohto článku nepatrila. Zdroj: Vladimír Kampf

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×