Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V hlavnom meste pútnikov: Veriacich špehovalo na Mariánskej hore 1 500 agentov ŠtB

12.03.2019 (9/2019) Žiadne mesto na Slovensku nemá pre veriacich taký význam ako Levoča. S Mariánskou horou ju zaradil Vatikán v roku 2005 do prestížnej rodiny dvadsiatich najvýznamnejších pútnických miest v Európe. Napriek tejto výnimočnosti tvoria život Levočanov celkom prozaické radosti i starosti.
V hlavnom meste pútnikov: Veriacich špehovalo na Mariánskej hore 1 500 agentov ŠtB
12 fotografií v galérii
Centru Levoče dominuje gotický Chrám sv. Jakuba so starou radnicou.
Autor fotografie: Peter Ličák

Po 4-ročnej prestávke sa vrátil na sklonku minulého roku na levočskú radnicu uprostred historického Námestia Majstra Pavla do primátorského kresla inžinier Miroslav Vilkovský (51).

Prvýkrát viedol rodné mesto od roku 2006 do volieb 2014, na 4 roky ho vystriedal dnešný predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. Ako odborník na dane a finančnú správu si prestávku na čele levočskej samosprávy odkrútil v Bratislave, v Najvyššom kontrolnom úrade SR.

„Bola to pre mňa veľmi užitočná skúsenosť, po dvoch volebných obdobiach som sa odpútal od riešenia denných problémov mesta, vyčistil som si od nich hlavu, navyše na NKÚ som získal nové skúsenosti, ktoré sa mi teraz pri vedení mesta určite zídu,“ hovorí staronový primátor Levoče.


Levoča

Poloha: Prešovský kraj, región Spiš

Prvá písomná zmienka: 1249

Rozloha: 115 km²

Počet obyvateľov: 14 800

Vývoj nezamestnanosti: 2017 - 13,38 %, 2018 - 9,54 %, 2019 - 8,50 %


Úbytok Levočanov

Rodina Vilkovských patrí k Levoči tak, ako k nej patrí Mariánska hora s Bazilikou Navštívenia Panny Márie, najvyšší drevený gotický oltár na svete od Majstra Pavla v gotickom Chráme sv. Jakuba či zo šesťdesiat meštianskych domov na námestí.

Primátorov otec bol v Levoči známym mäsiarom, mama prišla do miestnej prevádzky Tatrasvitu z Veľkého Borového, dediny na rozhraní Liptova a Oravy. Bola to jedna z najväčších levočských famílií, mať sedem detí sa ani vtedy nevidelo často.

Tretie volebné obdobie vedie mesto Miroslav Vilkovský. 12 fotografií v galérii Tretie volebné obdobie vedie mesto Miroslav Vilkovský. Zdroj: Peter Ličák

Aj keď má Levoča len čosi vyše 14 000 obyvateľov, aj tu sa vedenie mestského úradu i poslanecký zbor musia obracať. Lebo tu neplatí žiadna priama úmera – malé mesto = malé problémy.

Z čoho má Miroslav Vilkovský po návrate na čelo levočskej samosprávy najväčšie bolenie hlavy?

„Nič ma tak po návrate na radnicu netrápi ako malichernosť niektorých ľudí, ktorí sa na mesto a jeho riadenie pozerajú cez prizmu vlastných záujmov, vlastného prospechu. A rovnako mám bolenie hlavy z Levočanov, ktorí od radnice, od poslancov žiadajú, aby veci z volebných programov, či už poslancov, alebo môjho, boli vyriešené ešte dnes.

Keby sme mali na radnici čarovný prútik alebo v akváriu zlatú rybku, splnili by sme všetky sľuby a zámery hneď a zaraz. Lenže občania nás zvolili na 4-ročné obdobie, tak s tým treba rátať. Ale na druhej strane mám aj radosť, nielen bolenie hlavy, že vedeniu mesta prechádzajú v poslaneckom zbore všetky rozvojové programy, ktoré na dlhé roky ovplyvnia kvalitu života v meste.“

Hlava mesta má na mysli 3 podstatné problémy, ktoré najviac trápia Levočanov. Je to riešenie statickej dopravy, bývanie a zamestnanosť. V turistickej sezóne sa vždy ukáže, že mesto má málo parkovacích miest. V historickom centre a priľahlých uliciach sú už parkovacie kapacity maximálne vyťažené, východiskom je podľa primátora vybudovanie záchytných parkovísk mimo centra Levoče.

Vedenie mesta chce urobiť všetko pre to, aby sa zastavil úbytok obyvateľov.

„Za posledných pár rokov klesol počet Levočanov zo 14 800 o 400 ľudí, nie je to dobrý trend. Keď mestá strácajú občanov, čosi nie je v poriadku. Budem sa so svojimi spolupracovníkmi a poslancami usilovať o to, aby počet Levočanov čo najskôr prekročil pre nás magickú 15-tisícovú hranicu.

Ľudia z mesta odchádzajú pre nedostatok pracovných príležitostí, trápi ich aj bytový deficit. Preto chystáme najmä pre mladé rodiny stavebné pozemky, aby si nemuseli zakladať rodinné hniezda v iných mestách,“ vysiela primátor Levoče dobrú správu svojim spoluobčanom.

Historické centrum Levoče tvorí aj 60 meštianskych domov, ktoré podávajú svedectvo o stredovekej prosperite mesta. 12 fotografií v galérii Historické centrum Levoče tvorí aj 60 meštianskych domov, ktoré podávajú svedectvo o stredovekej prosperite mesta. Zdroj: Peter Ličák

Dar náboženskej slobody

Profesor Katolíckej univerzity v Ružomberku, dekan levočskej farnosti František Dlugoš (63), ktorému by sme mohli napísať pred meno štyri doktorské tituly, prišiel po kňazskej vysviacke do Levoče pred 35 rokmi.

Rodák z Mníška nad Popradom na slovensko-poľskej hranici má dnes na starosti dva skvosty – farský kostol sv. Jakuba s unikátnym oltárom z rezbárskej dielne Majstra Pavla a pútnické miesto na Mariánskej hore.

Jeho cesta do Levoče bola tŕnistá, kľukatá ako staré serpentíny zdolávajúce Branisko. Na štúdium teológie sa dostal až na piaty pokus, až po tom, keď si počas troch rokov vyskúšal život šoféra z údržby tatranských ciest.

„Na Mariánske púte som chodieval do Levoče od svojich siedmich rokov, najprv s rodičmi, neskôr s kamarátmi z našej dediny, raz peši, raz na bicykli, občas motorovým vláčikom Anička, ktorý za oných čias premával medzi Spišskými Vlachmi a Levočou. Bola to pre nás, katolícku mládež, veľká udalosť, veľká romantika, tešili sme sa na púť celý rok.

Keď som ju ako kaplán pomáhal dekanovi Štefanovi Klubertovi organizovať za minulého, viere neprajného režimu, zistil som, že pre vedenie levočskej farnosti, pre ľudí, ktorí pomáhali levočskú púť organizovať, to teda žiadna romantika nebola. Bolo to o veľkej dávke odvahy a odhodlania robiť niečo, čo režim tvrdošijne odmietal.

Dnes to znie pre mladých doslova neuveriteľne, ale bolo celkom bežné, že počas Mariánskej púte prišlo veriacich sledovať 1 500 príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Toľko eštebákov a tajných agentov nestrážilo ani Gorbačova, keď prišiel na návštevu Prahy...“ zaspomínal si na podobu Mariánskych pútí Mons. František Dlugoš.

Od príchodu do Levoče patrilo k jeho denným pastoračným povinnostiam aj zveľaďovanie levočských chrámov.

Pod jeho vedením prebiehala generálna oprava farského kostola sv. Jakuba, reštaurovanie najvyššieho gotického oltára na svete aj rozsahom najväčšie opravy a terénne úpravy na Mariánskej hore, ktorú každý rok počas hlavnej púte navštívi viac ako pol milióna pútnikov.

Dekan levočskej farnosti František Dlugoš je hlavným organizátorom levočských pútí. 12 fotografií v galérii Dekan levočskej farnosti František Dlugoš je hlavným organizátorom levočských pútí. Zdroj: Peter Ličák

„História nášho mesta je mimoriadne bohatá na vynikajúce osobnosti, ktoré dokázali vo svojej dobe posunúť chod sveta tým správnym smerom, i na významne historické počiny a udalosti.

Najvýznamnejšou dejinnou udalosťou, ktorá vysoko predčila všetko, čo sa odohralo v Levoči, je návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. v polovici 90. rokov minulého storočia. Som šťastný, že som sa na tejto historickej udalosti mohol podieľať.

Na Mariánsku horu prišlo pozdraviť Svätého Otca milión pútnikov, mali sme obavy akurát z toho, či nás nezradí počasie. Nezradilo a Svätého Otca to veľmi potešilo, po omši mi s úsmevom poďakoval: ‚Františku, pripravili ste pútnikom s Pannou Máriou krásne počasie,‘“ rád sa vracia v spomienkach na najvzácnejšiu návštevu levočskej púte jej hlavný organizátor.

Mons. František Dlugoš v tichu levočskej fary rád spomína najmä na prvé mariánske púte po zmene režimu. Na každom metri Mariánskej hory bolo cítiť, ako si pútnici užívajú komunistami odopieraný dar náboženskej slobody, už sa nemuseli báť, že pre účasť na púti budú mať v robote opletačky. Ani nikto nebude sliediť, či sa na Mariánskej hore boli aj vyspovedať, či so sebou vzali aj deti alebo vnúčatá.

„V kútiku duše sa mi dnes často objavujú obavy z toho, aby sa Mariánska hora nepremenila jedného dňa z pútnického miesta na defilé komercie. Preto nedovolím, aby ju zaplavili stánky s rôznymi čačkami, bižutériou, voňavkami, tričkami, plavkami.

Som hrdý na muránsku mládež, ktorá prichádza na púť peši, presne tak, ako sa do Levoče chodievalo kedysi. Výsostne duchovný charakter púte držia aj pútnici z Lipian, Brezovice, Brezovičky, prichádzajú na Mariánsku horu peši krížom cez Levočské vrchy, pre nich je účasť na levočskej púti otázkou viery,“ hovorí dekan levočskej farnosti, ktorý má na svojom konte autorstvo viac ako 180 publikácií.

Nad mestom tróni Mariánska hora s Bazilikou Navštívenia Panny Márie. 12 fotografií v galérii Nad mestom tróni Mariánska hora s Bazilikou Navštívenia Panny Márie. Zdroj: Peter Ličák

Magické čarokruhy

Ľubomír Slejzák (45) žije s rodinou v Spišskom Hrhove, dedine, ktorú vyriešením takzvaného rómskeho problému zviditeľnil v blízkom i ďalekom svete starosta Vladimír Ledecký, a venuje sa maľovaniu mandál.

„Mandaly majú silné terapeutické a ochranné účinky, ktoré pred 100 rokmi na sebe vyskúšal aj zakladateľ analytickej psychológie, švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung. Po desaťročia sa tvorba mandál spájala výlučne s budhistickými mníchmi z Tibetu, ktorí počas náboženských rituálov sypali kruhové obrazy z farebných pieskov. Ale v magickú silu mandál verili aj Indiáni, starí Gréci či Egypťania,“ načrel do histórie ich vzniku tvorca z levočského ateliéru.

Maľovaniu mandál sa dnes venuje na Slovensku zo dvadsať profesionálnych mandalistov. Podľa Ľubomíra Slejzáka kruhové obrazy pôsobia blahodarne na psychiku každého, kto s nimi príde do styku.

Pri tvorbe využíva ich autor symboly piatich prvkov – vody, dreva, ohňa, zeme a kovu – každý prvok má svoju farbu. Podľa dátumu narodenia vytvára ľuďom účinný energetický obraz. Vo svojom levočskom ateliéri sa zameriava na maľovanie osobných, partnerských a rodinných čarokruhov.

Najčastejšie si ľudia želajú, aby im mandala pomohla zharmonizovať vzťahy v rodine, ochrániť zdravie, pracovné miesto, partneri si dávajú namaľovať mandalu nápomocnú vo veciach lásky a pri prekonávaní komunikačných bariér, ktoré im komplikujú život.

Osobné mandaly preferujú najmä ženy na vysokých pracovných postoch, manažérky veľkých firiem, bankárky, advokátky, architektky. Niektoré sa spoliehajú na silu mandaly, ktorú im namaľuje Ľubomír Slejzák, mnohé sa prihlásia do intenzívneho kurzu ich tvorby, aby si svoj osobný čarokruh vytvorili podľa vlastnej predstavy.

V levočskom ateliéri sa Ľubomír Slejzák venuje tvorbe mandál. 12 fotografií v galérii V levočskom ateliéri sa Ľubomír Slejzák venuje tvorbe mandál. Zdroj: Peter Ličák

Voňavé kráľovstvo

Kolorit historického mesta tvoria aj šikovní remeselníci, obchodníci, živnostníci. Krajčírka Mária Smiková, majiteľ pekárne Ľubomír Murín či kaviarnik Milan Kašper s manželkou Silviou.

Kašperovci majú korene v Levočských vrchoch, v horskej dedine Torysky. Starý otec Milana Kašpera (49) bol uznávaný gazda, v 50. rokoch mu sovietski agitátori natlačili do hlavy, že ak chce zažiť raj na zemi, nech sa vysťahuje na Ukrajinu.

„Lenže starí rodičia netušili, že namiesto sľubovaného raja sa ocitnú v pekle. Aj ja som si vyskúšal život v cudzine, v Rakúsku a v Nemecku som pracoval v hoteloch, reštauráciách, kaviarňach, ale furt ma to ťahalo domov, na Spiš. Hneď za rohom levočského námestia sme si otvorili kaviareň, teším sa z každého spokojného hosťa.

Za tých 13 rokov sa u nás vystriedal celý svet, som veľmi pyšný, keď sa nad šálkou kávy rozplývajú turisti z Nemecka, Ameriky, Austrálie, Japonska nad krásou Levoče. Nemáme tu dnes žiadne fabriky, Frucona, Strojsmalt, Tatrasvit sa vyparili ako éter z otvorenej fľaše, najlepšou perspektívou pre Levoču je turistický ruch a je len na nás, všetkých Levočanoch, ako sa u nás turisti cítia,“ vyznal sa nám majiteľ štýlovej kaviarne Planeta Levoča.

Taký istý názor na budúcnosť Levoče má aj JUDr. Ľubomír Murín (31), ktorý si plní svoj životný sen na mieste pre právnika dosť nezvyčajnom. V rozvoniavajúcej pekárni.

„Život právnika som s radosťou vymenil za život živnostníka, hoci je to určite ťažšie živobytie. Dal som sa na pečenie chleba starým remeselným spôsobom. V mojej pekárni v susedstve Košickej brány pečieme chlieb podľa receptov našich starých mám, podľa starých receptov robíme aj štrúdle z lístkového cesta. Ešte nestihnú vychladnúť a už ich niet. Je to pre mňa ako pohladenie duše.

Zákazníci i turisti sa často pýtajú, aké čary používame v pekárni, tak im ich čoskoro ukážeme v priamom prenose. Predajňu bude deliť od pekárne sklenená stena, bude to pre zákazníkov zaujímavý pohľad,“ prezradil nám svoje najbližšie plány majiteľ voňavého kráľovstva.

Voňavé kráľovstvo láka denne´stovky zákazníkov, Levočanov aj turistov. 12 fotografií v galérii Voňavé kráľovstvo láka denne´stovky zákazníkov, Levočanov aj turistov. Zdroj: Milan Országh


Anketa

Iveta Kolesárová (56)

S manželom sme ťažko zrakovo postihnutí, na každom kroku cítime veľkú ohľaduplnosť Levočanov, aj mestský úrad robí všetko pre to, aby sa tu nevidiacim žilo pohodlne a bezpečne. Už sa tešíme na deň, keď bude dokončená rekonštrukcia námestia, keď stavbári odstránia ploty staveniska, ktoré nevidiacim dosť komplikujú pohyb po centre mesta.

Vladimír Babej (53)

Hlavný potenciál rozvoja mesta vidím v turistickom ruchu. Máme okolo mesta nádherné okolie, myslím, že rozvoju turistiky by prospel nejaký parádny vodný rekreačný areál v Levočskej doline. Na meste sa mi páči, že je bezpečné a prekypuje historickými pamiatkami.

Erik Kopkáš (25)

Aj my mladí máme v meste všetko, čo potrebujeme na život. Tiež si myslím, že ľudia by sa potešili z moderného kúpeľno-rekreačného areálu, prišlo by do mesta viac turistov, bola by to príležitosť na naštartovanie nových služieb a na vznik nových pracovných príležitostí.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×